10. kapitola + Epilóg - Keď slnko miluje mesiac
Tma a dezinfekčný pach. Slabá bolesť nad kľúčnou kosťou. To všetko si začínal uvedomovať. Otvoril oči, aby zistil čo sa to dopekla deje, no ihneď ich zatvoril, keď mu svetlo bolestne vrazilo do očí. Mal pocit, že mu muselo vypáliť sietnicu.
„Pomaly, Severus,“ ozval sa ženský hlas.
Poznal ten hlas, no nevedel ho zaradiť. Pár krát zažmurkal, až sa nakoniec odvážil otvoriť oči. Miestnosť bola rozmazaná, rovnako ako aj silueta tej ženskej postavy.
„Och, Merlin, prebral si sa,“ prehovoril ten hlas opäť. Zdal sa byť dojatý.
Videnie sa mu konečne zaostrilo. Nachádzal sa v malej bielej miestnosti. A tá osoba bola Minerva, ktorá sedela na stoličke pri jeho posteli.
„Si v nemocnici Svätého Munga, Severus,“ informovala ho a podala mu pohár studenej vody. Priložila mu ho k perám a Severus sa zamyslene napil. Nemohol si spomenúť na okolnosti, vďaka ktorým sa sem dostal. Pootočil hlavou a všimol si nejaké prístroje a infúziu, ktorú mal zapichnutú v žile. Na nočnom stole boli nejaké karty.
„Tá veľká karta je od ministra, praje ti skoré uzdravenie. Tie ostatné sú od bežných ľudí, ktorí sú vďační za záchranu. Celý svet je už informovaný o tom, že ty a Harry ste celé mesiace bojovali proti Voldemortovým prívržencom,“ vysvetľovala mu.
Severusove srdce stisla ľadová päsť. Záverečný súboj. Ruka mu vystrelila ku krku a ucítil obväzy. Pohryzla ho Niginy! Zamračene sa pozrel na Minervu.
„Fénix priletel v poslednej chvíli, takmer si bol už mŕtvy, keď ti ranu vyliečil svojimi slzami. Ostanú ti len nepatrné jazvy,“ pousmiala sa.
Prežil... nie... Mal zomrieť spolu s Har... Srdce sa mu rozbúšilo a bolesť obliala jeho útroby.
Harry...
Okamžite sa odpojil od infúzie i od ostatných prístrojov.
Minerva sa ihneď postavila a snažila sa mu v tom zabrániť. „Merlin, Severus! Upokoj sa!“
„Pusti ma!“ vrčal po nej, keď mu chytila obe ruky. Bol príliš slabý, než aby s ňou dokázal bojovať. „Nechcem žiť! Mal som zomrieť! To bol môj osud, zomrieť po jeho boku, Minerva! Toto som nemal prežiť!“ rozprával a bolo mu úplne jedno, že sa mu trasie hlas. Harry bol mŕtvy a on prežil. Takto to nemalo dopadnúť!
„Nechcem žiť bez neho... pochop ma, prosím,“ rozprával a jasne mohol vidieť bolesť v tých modrých očiach jeho priateľky a kolegyne.
„Severus, prosím, upokoj sa a všetko ti vysvetlím,“ riekla mierne a prútikom ho napojila na všetky prístroje.
Severus ju ostražito pozoroval. Bolesť, ktorú cítil bola neopísateľná a len silou vôle zadržiaval slzy.
Minerva si opäť sadla a chytila ho za dlaň. Severus si dlaň z tej jej ihneď vytrhol. Dotýkať sa ho smel iba Harry! Odvrátil od nej tvár a pozoroval bielu stenu. Pozorne skúmal praskliny na omietke. Nepochyboval o tom, že rovnaké hlboké praskliny boli i na jeho zničenom srdci.
„Fénix prelial svoje slzy i nad Harrym,“ začala rozprávať.
„Har... Harry bol už mŕtvy, videl som, keď z neho vyprchal život,“ skočil jej do rozprávania bez toho, aby sa na ňu pozrel. „Fénix, nedokáže vrátiť mŕtveho späť...“
„Áno, no mýliš sa, Severus. Slzy fénixa dopadli na jeho zranenie tesne po tom, čo posledný krát vydýchol. Vrátil sa späť. Začal opäť dýchať...“
Severus sa na ňu s nádejou v očiach pozrel.
„No, nejaví žiadne známky toho, že by sa mal prebrať. Vlastne je v hlbokej kóme,“ sklonila hlavu, aby zakryla bolesť, ktorá jej zaplavila tvár, no Severus ju postrehol.
„Ale ja som sa predsa prebral..“
„Ty si v kóme nebol, Severus. Bol si iba v liečebnom spánku po dobu troch dní,“ povedala smutne.
Severus zaťal dlane v päsť. Harry žije, ale je v kóme? „Musím ho vidieť!“ Posadil sa a nevnímal Minervine protesty.
„Severus, nepustia ťa k nemu. Stráži ho armáda aurorov. Sotva za ním pustia slečnu Grangerovú a pána Weasleyho.
„Tak na to sa pozriem, či ma za ním nepustia,“ mrmlal si po pod nos, zatiaľ čo sa opäť odpájal od prístrojov.
„Len teraz si sa prebral, musíš odpočívať! Si slabý,“ protestovala tá otravná chrabromilčanka a snažila sa mu zabrániť v danej činnosti.
Severus ju zrazu schmatol za zápästie a pevne jej pozrel do očí. „Minerva, vieš čo k Harrymu cítim. Pochop ma aspoň ty. Skrátka ho musím vidieť, musím byť s ním,“ vysvetľoval jej netrpezlivo.
Minerva len na sucho preglgla a kýva. „Zariadim to, no či ťa k nemu pustia to neviem.“
O chvíľu už sedel na vozíku a Minerva ho tlačila na koniec dlhej chodby, kde boli dvere, ktoré strážili aurori. Ďalší aurori sa snažili odohnať novinárov, ktorým sa podarilo prekĺznuť do nemocnice a pokúšali sa dostať k Severusovi alebo Harrymu.
„Och, rýchlo. Tí ľudia skutočne nie sú normálni,“ zahundrala riaditeľka Rokfortu.
Minerva oznámila aurorom a nejakému liečiteľovi, že chce Harryho navštíviť. Chvíľu sa s nimi hádala, no nakoniec sa dvere otvorili a odviedla ho až pred veľkú posteľ.
„Nechám vás osamote,“ pozrela naňho so smutným úsmevom a zavrela drevené dvere.
Severus ohromene zízal na veľkú miestnosť plnú želacích kariet, plyšových hračiek, balónov, kvetín a sladkostí. Všetko mu tu nechali Harryho fanúšikovia a ľudia za to, že ich zbavil najväčšieho černokňažníka všetkých čias.
Okolo Harryho postele stáli tiež rôzne prístroje, ktoré zaznamenávali jeho životné funkcie. Steny boli na rozdiel od jeho izby žlté. Izba bola rozhodne luxusná na to, že bola nemocničná.
Harry ležal v strede postele, na ktorej by sa pokojne vyspali i dvaja. Po prsia bol prikrytý hnedou prikrývkou. Tvár mal nezdravú až sinavú. Jeho pery boli bez farby. Ak by nevidel všetky tie prístroje prisahal by, že je Harry mŕtvy.
Severus sa načiahol a nežne mu z čela odstránil pramienky tých neposlušných vlasov. Pohladil ho po líci a s láskou mu vtisol bozk na čelo.
„Preber sa mi, prosím,“ zašepkal mu do ucha a privrel oči. „Neopúšťaj ma...“
Preplietol si s ním prsty na rukách a pozoroval ho.
„Pán profesor!“ zvolala prekvapene hnedovláska odo dverí.
„Brý, profesor,“ pozdravil Ronald a podišiel k posteli.
„Pustili vás sem?“ zavrčal nervózne.
„Áno, pane. Liečiteľ vravel, že Harry potrebuje okolo seba svojich najbližších. Vravel tiež, že nás vníma aj keď je v hlbokom spánku,“ vysvetlila mu potichu a posadila na kreslo, ktoré stálo z druhej strany postele.
Ronald sa posadil na kraj postele a pozoroval Harryho. „Sme tu s ním neustále,“ prehovoril a láskavo sa usmial na spiaceho mladíka. „Je to predsa Harry, je jasné, že sa prebudí.“
Grangerová mala slzy v očiach, keď pohladila Harryho po vlasoch. „Harry sa vždy dostal z každej šlamastiky.“
Ronald prikývol. „No a musí sa prebrať, aby mi dal zvolenie na pojedenie všetkých tých sladkostí, čo tu má. Sám to rozhodne nezvládne.“
Severus ich oboch prekvapene pozoroval. Vyzeralo to tak, že sa snažia vyrovnať s nastanou situáciou ozaj svojským spôsobom. A jasne videl tú hlbokú lásku, akú k Harrymu cítili. Praví priatelia. Bol viac než rád, že Harry má niekoho takého po svojom boku.
„Áno, to nepochybne, pán Weasley,“ pozrel naňho a krivo sa pousmial.
Ryšavý mladík vyzeral byť prekvapený, no opäť sa pohľadom vrátil k Harrymu.
„A vy ste v poriadku, pán profesor?“ spýtala sa Grangerová.
„Fyzicky áno, ďakujem za opýtanie,“ odvetil a snažil sa správať zdvorilo. Dobre si uvedomoval, že i oni si toho prežili až-až.
Sedel tam dlhé hodiny. Grangerová a Weasley zatiaľ Harrymu rozprávali príhody zo školy, ktoré premeškal. Nakoniec Ronald zaspal na vykúzlenej stoličke a Hermiona čítala Harrymu nejakú knižku. A Severus tam iba sedel a pevne držal svojho milenca za ruku. Každú hodinu prišiel liečiteľ, aby skontroloval Harryho stav, a potom zase zmizol ako duch.
Večer Grangerovú a Weasleyho liečiteľka vyhnala s tým, že by sa mali konečne poriadne vyspať. Prehovárala aj Severusa, aby sa vrátil na svoje vlastné lôžko, no stačil jeden vražedný pohľad a liečiteľka to vzdala. A tak Severus osamel.
Miestnosť osvetľovala iba tlmená lampička na nočnom stole. Harry sa ani nepohol. Bol ako vytesaný z kameňa. Severus si pošúchal unavené oči a snažil sa myslieť na to, že sa Harry prebudí a konečne ich postretne zaslúžené šťastie. Ani si neuvedomil, kedy zaspal, no keď sa ráno prebudil bol vo svojej nemocničnej izby.
Minerva práve vkladala do úzkej vázy čerstvé kvety.
„Dobré ráno,“ zaželala mu s úsmevom.
„Skutočne nemáš nič iné na práci, než mi tu robiť aranžmán?“ spýtal sa podráždene a bol naštvaný, pretože mal byť s Harrym a nie trčať tu!
„Hneď z rána taký nafúkaný? Čo ti zase preletelo cez nos?“ spýtala sa a položila čiernu tašku na stoličku pri dverách. „Zajtra ťa majú prepustiť. Tak som si dovolila priniesť ti nejaké oblečenie.“
„Ďakujem,“ odvetil už menej nevraživo a posadil sa.
Keď vstupoval do Harryho izby – ktorá bola chránená ako prezidentský palác – Ron a Hermiona už boli vnútri a rozprávali sa.
Obaja ho pozdravili a venovali sa predošlej činnosti. Severus sa usadil tak ako včera k Harryho posteli a vzal ho za ruku. Nič sa nezmenilo, pomyslel si sklamane.
„Och, keby si len videl Nevilla, červenal sa ako rajčiak,“ rehotala sa Hermiona a pozerala na spiaceho mladíka.
„No a na druhý deň sa zistilo, že to nebola Luna s kým sa bozkával, ale Parkinsonová!“ pokračoval Ronald s úsmevom od ucha k uchu.
Severus premýšľal či ich skutočne môže počuť. A ak áno či sa vôbec snaží prebudiť. Dvere sa zrazu otvorili a do miestnosti vkročili dvaja aurori s plnými rukami listov a bonboniér od Harryho obdivovateľov.
Hermiona a Ron im utekali na pomoc, aby listy roztriedili na vyčlenené kopy. Severus sa zatiaľ nahol k Harryho uchu.
„Harry, počuješ ma? Chýbaš mi, láska... prosím, prebuď sa. Čakám ťa tu,“ šepkal takmer nečujne a pevne dúfal, že ho Harry počuje. Vtisol mu ľahký bozk na suché pery.
Aurori medzitým odišli a tí dvaja sa vrátili na svoje miesta k Harrymu. Zrazu sa ozval slabý ston. Všetci sa strhli a prekvapene sledovali Harryho.
Harryho viečka sa zachveli až sa otvorili a odhalili tie nádherné zelené oči.
„HARRY!“ skríkla Grangerová a Severus ju preklínal. Okamžite sa k nemu vrhla. „Och, Harry!“
Ronald nasledoval jej čin. „Prebral si sa, vedel som to!“ Obaja sa k nemu tisli.
Severus stál na nohách a premýšľal ako ich dostať od Harryho. Veď ho udusia!
Harry sa slabo dezorientovane usmieval, no odtiahol sa od nich. „Ahojte,“ zašepkal.
Potom pootočil hlavou a zelené oči akoby niečo hľadali. Na koniec sa zatavili na Severusovi a rozžiarili sa. „Sev...“ vyšlo z neho.
Severusovi bolo úplne jedno, že sú tu i Harryho priatelia. Sadol si na okraj postele a vzal si ho do náručia. Pobozkal ho do vlasov a ďakoval všetkým bohom, aký len jestvovali za to, že mu Harryho vrátili. Vdychoval tú známu vôňu, vnímal to teplo druhého tela. Harry, jeho Harry... iba jeho.
„Počul... som tvoj... hlas,“ zašepkal mu do ramena. „A tak... som ho nasledoval.“
Severus ho nechcel už nikdy pustiť. Prebral sa, pretože počul jeho hlas. Prebral sa...
„Hľadal som ťa na druhej strane, ale nebol si tam... tak som sa musel vrátiť,“ šepkal ďalej.
Severus sa celkom úprimne usmial. Akoby z neho opadla všetka záťaž. Konečne sa mohol nadýchnuť.
***
Severus stál pred katedrou a pozoroval plnú triedu siedmakov, ktorí sa pripravovali na záverečné skúšky. Zrazu sa jeho oči stretli so známou zelenou. Harry mu venoval úsmev a pokračoval v krájaní dračích šupín. Severus mu úsmev opätoval a cítil ten kŕdeľ motýľov, ktorí sa mu vždy rozletel útrobami len čo zazrel tie zelené oči a ten najkrajší úsmev na svete, ktorý patril iba jemu.
Harryho pred pár dňami konečne pustili z nemocnice, a tak sa vrátil do školy. Bol posledný vyučovací týždeň, hoci veľa vymeškal Severus mu pomohol sa na všetko pripraviť a doučiť.
Harry Potter bol stredobodom kúzelníckeho sveta. Neustále bol v novinách, bol pozývaný na rôzne spoločenské udalosti a ospevovaný snáď každým, no Harry ostal stále Harrym – skromným, dobrosrdečným a priateľským. Severus stále nemohol uveriť, že má také šťastie. Že má Harryho lásku. Bolo to priam neuveriteľné. Zahrialo ho pri srdci. Hoci počas posledného boja stratili veľa ľudí, hoci niektorí smrťožrúti prežili a boli na úteku aj tak to bolo obrovské víťazstvo. Zvíťazili nad Voldemortom a smrťou. Zvíťazili nad nepriazňou osudu.
Zrazu sa ozval tichý výbuch. Severusov pohľad ihneď padol na Weasleyho, ktorý miešal svoj elixír vedľa Harryho. Tvár mal celú čiernu od sadze. Vystrašene sa pozrel na svojho profesora a čakal na následky.
„Pán Weasley, váš talent na elixíry je vskutku veľkolepý. Pokaziť základný elixír pár dní pred skúškami je nadmieru ohromujúce. Neostáva mi nič iné len vám v duchu zatlieskať za tento výkon a ľutovať profesora, ktorý vás bude mať na záverečných skúškach...“
Zrazu triedou zaznelo tiché pochechtávanie. Harry si rukami zakrýval ústa a očividne sa veľmi nenápadne snažil nevybuchnúť od smiechu. Severus sa musel pousmiať. Hneď na to sa k nim pridala Grangerová a o chvíľu i Weasley. Ostatní vyzerali byť zmätení, no keď Harry vybuchol hlasitým smiechom, rehotali sa už všetci v triede.
Áno toto bolo normálne. Všetko sa vracalo do normálu. Svet bez Voldemorta sa zdal byť takmer dokonalý. Oproti tomu čo zažili za posledné mesiace, bol výbuch jedného nezdareného elixíru tá najbizarnejšia vec na svete.
***
Severus sedel vo veľkej sieni a nespúšťal pohľad od chrabromilského stolu. Stále nemohol uveriť, že to všetko prežili a že sú spolu. Nechcel od Harryho ani na minútku upustiť zrak akoby sa bál, že by mohol zmiznúť. Harry mu venoval šibalský pohľad a zrazu sa pred ním na stole objavil malý papierik. Severus venoval spýtavý pohľad Harrymu, no ten sa odvrátil a venoval sa svojej večere.
Severus papierik rozbalil a čítal:
Viem, že neznášaš sentimentalitu a tie všetky romantické gestá. A tak som sa rozhodol urobiť nasledujúci krok týmto spôsobom. Vezmeš si ma, Severus? Viem, že je to hlúpe ťa žiadať o ruku prostredníctvom lístočka, no nemyslím si, že by ťa potešilo, keby som si pred tebou kľakol. Chcem navždy patriť iba tebe a chcem, aby si ty navždy bol iba môj. Pochopím, ak odmietneš.
Harry
Severus sa nenápadne pousmial. Toto by od Harryho nečakal. Skutočne chcel ich lásku potvrdiť takto verejne? Pozrel späť na Harryho, ktorý ho nervózne sledoval. Bol rozkošný ako sa vrtel na stoličke a červenal sa.
Bude mi potešením, pán Potter. Vašu ponuku prijímam.
SS
Napísal formálne a kradmo pokukoval smerom k tomu zázraku. Harry nervózne rozbalil papierik. Zrazu sa rozžiaril a tie trblietavé smaragdy sa zabodli do jeho. Bože, kvôli tomu úsmevu, kvôli tým očiam by predal dušu i samotnému diablovi.
***
„Severus nehundri stále a nechaj nech ti tu kravatu uviažem,“ pokarhala ho Minerva.
„Škrtí ma to,“ frflal.
„Och, ako malé dieťa, vskutku,“ zahundrala a uviazala mu kravatu. „Tak... vyzeráš skvele,“ venovala mu materinský úsmev.
Severus iba pretočil očami a odfrkol si. Dvere na izbe sa pootvorili a zjavila sa v nich kučeravá hnedá hlava.
„Limuzína už čaká, Severus,“ informovala ho Hermiona s úsmevom. „Vážne ti to sekne.“
Severus opäť pretočil očami. Ach, tie ženské.
Ani sa nenazdal a stál pod bielym oblúkom, vôkol ktorého rástli drobné farebné kvietky. Očami mapoval všetkých prítomných, ktorí sedeli na stoličkách. Všetky tváre sa na neho usmievali, niektorí dokonca plakali. Aké sentimentálne.
No konečne pomyslel si, keď do katedrály vstúpila Hermiona spolu s ním – spolu s mužom, na ktorého tak nedočkavo čakal. Harry mal zelenú košeľu, ktorá mu dokonale ladila k očiam. Olivový oblek mu presne padol na tú úžasnú postavu. Severus od neho nemohol odrhnúť pohľad. Skutočne bol tento muž jeho? Merlin, zhlboka sa nadýchol a preglgol. Tesne pred ním sa Hermiona pustila Harryho paže a vtisla mu bozk na líce. Harry sa postavil vedľa neho a obaja na seba hľadeli. Zrazu prestal svet vôkol nich existovať stáli tu len oni dvaja. Vôbec nepočúvali reč oddávajúceho.
Severus pozorne skúmal tú atraktívnu tvár. Tvár jeho muža a čoskoro manžela. Úsmev, ktorý patril iba jemu, telo, ktoré patrilo iba jemu.
„Môžete sa pobozkať,“ ozvalo sa.
Zrazu ho pevné ruky schmatli za pás a na úzke pery sa prilepili Harryho plné. Sálou sa ozval hlasitý potlesk. No Severus sa mohol sústrediť len na tie sladké pery, ktoré bozkávali tie jeho. Práve bozkával svojho manžela. Prevaľoval si to slovo na jazyku. Harry James Potter-Snape. Neznelo to najhoršie, uškrnul sa keď sa od seba odtiahli.
Severus vášnivo bozkával bývalého profesionálneho hráča metlobalu a súčasného učiteľa obrany proti čiernej mágii. O chvíľu malo zvoniť na ďalšiu hodinu, no obom to bolo srdečne jedno. Položil to mladé dokonalé telo na zaprášenú katedru v nepoužívanej učebni. Odlepil sa od tých ružových pier a prisal sa na citlivý krk. Profesor obrany hlasito zastonal a obtočil nahé nohy vôkol jeho pásu.
„Och, Severus,“ zavzdychal a rukami sa vplietol do dlhých čiernych vlasov.
„Ešte máme päť minúť,“ zamumlal mu Severus do krku a opäť sa prilepil na tie nenásytné ústa.
„Och, áno,“ zastonal ten nesmierne sexy mladík, ktorý bol už tri roky jeho manželom.
Severus sa ponoril svojim vzrušením do toho známeho tesného vnútra. Ponoril sa až po koreň a vzdychol.
„Rýchlejšie,“ zastonal Harry bozkávajúc ho na čeľusti.
Severus zrýchlil prírazy a bozkával svojho vyvoleného na všetky časti tela, na ktoré len dosiahol.
Harry mu syčal do ucha niečo v parselčine. Bol si veľmi dobre vedomí, čo to sním robí. Bože, miloval, keď to robil. Divoko prirážal dnu a von a užíval si radostné vlny, ktoré sa mu rozlievali celým vnútrom.
Milovanie s Harrym bolo vždy úplne dokonalé. Nevedel si predstaviť, že by ho táto činnosť niekedy prestala baviť.
„Ach, Sev... áno,“ vzdychal mu do ucha roztúžene.
Severus sa znovu prilepil na tie milované pery a poctivo sa im venoval. No keď mu Harry začal opäť syčať do ucha, nevydržal to, urobil sa za hlasitého výkriku, ktorý tlmili Harryho ústa, ktoré sa prilepili na tie jeho. Cítil ako mu brucho postriekalo Harryho vlastné sperma.
Zrazu sa ozval zvonček, ktorý oznamoval začatie ďalšej vyučovacej hodiny.
Obaja profesori hlasito vydychovali.
„Raz ma zničíte, pán profesor,“ vzdychol Harry s úsmevom.
„Skôr ty mňa, ty zeleno-oký diabol,“ uškrnul sa a objal ho.
A Merlin bol taký šťastný ako snáď ani nedúfal, že niekedy bude. Neveril, že sa naňho šťastena niekedy usmeje, no usmiala a to poriadne. Už tri roky bol ženatý s tým najotravnejším a najrozkošnejším mužom na celej planéte a každý deň za to v duchu ďakoval. Niekedy keď sledoval Harryho krásny úsmev sa musel poštipnúť, aby sa uistil, že sa mu len nesníva. Nie, nesnívalo sa mu. Bola to úžasná realita a Severus si vychutnával každý deň po boku svojho manžela.
Harry Potter sa stal jeho minulosťou, jeho prítomnosťou a jeho budúcnosťou.
Komentáre
Prehľad komentárov
jedným slovom ďakujem :)
nádherné
(Henry.Wilde (chemicalsisters.blog.cz), 31. 8. 2015 13:09)Krásný konec , přenádherný ! Velice romantické zakončení , takové konce mám rád . Celá povídka mě nadchla , držela mě v napětí a způsobila , že se uculuji ..
Re: nádherné
(Sonka, 7. 9. 2015 21:46)Henry.Wilde ani neviem, ako veľmi si ma potešil :) Som strašne rada, že sa páčila :))
<3
(Didinka, 31. 8. 2015 0:41)
Miluji tvoje povídky do poslední kapky <3
Nemají chybu :)
A teď bude co?:) mohla bys zase něco S Tomem, co ty na to?:D
Re: <3
(Sonka, 7. 9. 2015 21:45)Ďakujem, Didinka, moooc si ma potešila :) Áno, s Tomom ešte niečo plánujem, no teraz pripravujem poviedku s Luciusom :)
:-)
(Siri, 30. 8. 2015 23:05)Sonka ďakujem za jednu z najlepších poviedok aku som čitala..od začiatku až po koniec bola napínavá, plná emocii a drámy... plná nečakaných situácii.. vazne jedna z naj veci, ktoré som čítala v poslednej dobe. Je super, že ešte stále niekto píše a navyše v takejto kvalite. Teším sa na tvoje dalšie diela. Píšeš perfektne, moc dobre sa to číta... a postavy su uveritelne.. krásne zakončenie... dakujem za šťastný koniec k tejto poviedke sa určite vrátim :-)
Re: :-)
(Sonka, 7. 9. 2015 21:43)Siri, tvoj komentár si veľmi vážim. Ďakujem ti za krásne slová :)
:)
(Aurora, 31. 8. 2015 15:31)