Harry Potter fanfiction

Draco mal ďalší deň voľno, čo okamžite využil na to, aby sa mohol stretnúť so Severusom. Požiadal otca, aby jeho krb napojili na Rokfort a napísal krstnému, aby ho očakával. Pred obedom sa presunul priamo do riaditeľovej kancelárie a bol za to rád. Vážne nemal chuť prechádzať celou školou a na vlastné oči vidieť tú hrôzu, ktorá sa v nej odohrávala.

Severus ho už očakával, sediac za riaditeľským stolom, na ktorom bol pripravený čajový servis.

„Dúfam, že tvoja kancelária nie je odpočúvaná?“ spýtal sa, keď sa usádzal oproti nemu.

Severus im nalial čaj a oprel sa. „Nie, Temný kráľ mi plne až slepo dôveruje, preto ma týchto nepríjemností ušetril.“

„Výborne,“ odvetil. „Pretože veci, ktoré chcem s tebou prebrať sú veľmi... delikátne.“

Severus si spojil dlane. „Predtým, než sa pustíme do týchto záležitostí, mi prosím prezraď, ako sa darí pánovi Potterovi.“

„Ver mi, že Potty je hádam tá najsilnejšia osobnosť, akú som kedy poznal. Drží sa zubami nechtami a s Temným kráľom jedná ako so špinou na podrážke.“

Severusove kútiky úst sa pobavene zodvihli. „Neverím, že sa stále drží svojho starého ja.“

Prikývol. „A odkazuje ti, že... ten vtip konečne pochopil,“ povedal a pokrčil ramenami. „Netuším, čo tým myslel.“

Severusov chladný výraz vymizol a otvorene sa usmial. Draco ho sledoval so zdvihnutým obočím, jeho krstný otec sa usmieval len zriedka.

„Ten fagan,“ stále pobavene krútil hlavou.

Dracovi nemohlo uniknúť, že do jeho slov prenikli i nejaké city. „Ty ho máš rád, však?“

Čierna sa do neho zabodla. „Veľa vecí sa po tvojom odchode zmenilo,“ odvetil vyhýbavo.

„Áno, to som už od niekoho počul,“ uškrnul sa.

„S Harrym sme bojovali bok po boku. Učil som ho... a prvýkrát opil. Uzavreli sme prímerie.“

„Je až strašidelné, ako rýchlo si človek toho trkvasa dokáže obľúbiť,“ pokrútil hlavou pre zmenu Draco a odpil si čaju.

„Vskutku. Tak a teraz mi prezraď, čo ťa ku mne priviedlo?“ Severusova tvár zvážnela a vrátila sa do svojho bežného, nič nehovoriaceho, výrazu.

„Predpokladám, že si dostal môj list, v ktorom som ťa informoval o problematike vyslobodenia Teddyho Lupina zo zajatia Temného kráľa.“

„Áno, pracujem na pláne, ako nepozorovane preniknúť k tomu chlapcovi. A práve preto potrebujem, aby si od Harryho vyzistil, kde sa nachádza jeho neviditeľný plášť.“

„Potty má neviditeľný plášť?“

„Dúfam v to...“ vzdychol si Severus. „Viem, že ho vlastnil, no možno je už vo vlastníctve nášho kráľa, čo by nám veľmi nehralo do karát.“

Draco medzitým pozoroval prázdne obrazy v rámoch. Riaditeľňa sa rozhodne poriadne zmenila – ochladla. „Potter mi povedal, že ma uvedieš do tajov nejakého rituálu a-“

Severusov pohľad sa razom zmenil na prekvapený. „Skutočne chce, aby som ti to prezradil?“

„No... áno. Aspoň hovoril, že sa to mám spýtať teba.“

Severus sa postavil a prešiel k oknu. „Tak teda, poviem ti to čo najjednoduchším a skráteným spôsobom. Temný kráľ zasiahol ročného Harryho smrtiacim zaklínadlom, avšak chlapcova mocná mágia a vplyv jeho matky, toto kúzlo odrazilo späť na Temného pána, no nezabilo ho vzhľadom na to, že už to nebolo plnohodnotné kúzlo. Miesto toho roztrieštilo jeho dušu a úlomok z nej sa zachytil v jedinej živej bytosti, ktorá sa v blízkosti nachádzala. Logicky sa zachytila Harryho a od tej chvíle mal v sebe kus Temného pána, ktorý vlastne prežil iba vďaka tomu, že jeho duša naďalej žila v ľudskej bytosti. Tá roztrieštená bytosť, ktorá po Temnom pánovi ostala, nakoniec opäť povstala vďaka krvi osoby, ktorá nosila kus neho v sebe. Ak sa zamyslíš prídeš na to, že Temný pán žije a dýcha len dokým bude žiť a dýchať nositeľ jeho duše.“

Dracovi v hrudi divo tĺklo srdce. Sledoval Severusov chrbát ako v tranze. „Chceš... chceš mi tým povedať, že kľúčom na jeho zabitie je Potterova smrť?“

Severus sa k nemu otočil. „Myslíš, že stačí zabiť Harryho a Temný kráľ skoná?“ spýtal sa ironicky. „Samozrejme, že to nie je také ľahké, nemyslíš, že v tom prípade by sa Potter zabil hneď, ako by sa to dozvedel?“

„No... máš pravdu. Potty by sa okamžite obetoval pre záchranu ľudstva.“

„Je potrebné previesť špeciálny magický krvný rituál, presný opak, aký vykonal Pettigrew. Hneď po rituály, Temný kráľ príde o svoju terajšiu podobu, pretože rituál z neho dostane Harryho krv, čím sa jeho telesná schránka zrúti. Vtedy bude najviac oslabený a práve v tej chvíli budeme musieť odstrániť jeho dušu z Harryho.“

„Ale ako odstránime jeho dušu?“

„Dušu môže zničiť iba veľmi mocný predmet. Podľa starodávnych spisov sa podobná situácia odohrala päťdesiat rokov pred Kristom. Kedy istý Eridilias počas magickej nehody, nechtiac vložil kúsok svojej duše do tela svojho odvekého rivala, s ktorým práve zápasil. Ten príbeh nie je dôležitý, čo je dôležité je, že dušu zabili pomocou Dýky života.“

„Dýka života, aké ironické,“ poznamenal Draco, pozorne počúvajúc každé jeho slovo.

Severus prikývol. „Áno... po onej Dýke som pátral odkedy sme zistili, že Harry v sebe jeho dušu skutočne má. Spolu s Dumbledorom sa nám ju podarilo vypátrať v muklovskom múzeu na severe Grécka. Získali sme ju.“

„Takže ju máš?“ spýtal sa Draco napäto.

„Isteže mám a strážim ju ako oko v hlave. Temný kráľ o jej existencii netuší. Dúfam, že máš pred ním poriadne uzavretú myseľ, vieš predsa, aký výborný je v Legilimecii.“

„Iste, svoje myšlienky si chránim tak, ako ma to učil ten najlepší,“ pozrel po ňom a pousmial sa. Severus bol podľa Draca tým najlepším majstrom v Legilimencii, hádam na celom svete.

„To som rád,“ odvetil Severus a usadil sa za stôl.

Draco v tichosti skúmal pokojnú hladinu čaju a premýšľal. Naraz znepokojene pozrel do Severusovej kamennej tváre. „Ten rituál, ktorý sa musí vykonať a následne použitie dýky na zničenie duše Temného pána... Pottera zabije?“

Dracovi sa zazdalo, že vrásky sa v tej chvíli na Severusovej tvári iba prehĺbili. Pôsobil unavene. „Tomu faganovi som zachraňoval zadok celý jeho život, nedovolím, aby po tom všetkom, čo si zažil, len tak zomrel.“

Draco ho prekvapene počúval. Severusov hlas bol neprístupný a presvedčený. A Draco ho poznal veľmi dobre nato, aby mohol počuť, že k Potterovi prechováva city, ktoré by zrejme nahlas nikdy nepriznal.

♠♣♠

Zvyšok svojho voľna strávil zatvorený v komnate a premýšľal. Bol celkom prekvapený, keď mu Temný kráľ oznámil, že na dnešok má dovolenku, pretože on sám má v pláne celý deň stráviť so svojou hračkou. Draco mal skutočný strach, čo tam s Potterom to hadie monštrum stvára. Pred spaním odpísal na list od matky, ktorá už tri roky cestovala so svojim milencom po Severnej Amerike. Draca neprekvapilo, keď mu na škole rodičia oznámili, že sa rozvádzajú, ich vzťah bol odjakživa chladný bez akejkoľvek lásky či náklonnosti. Matke sa darilo dobre a z jej listov cítil, že je konečne skutočne šťastná. Aspoň niekto.

Ráno ako obvykle sa po spoločných raňajkách so smrťožrútmi, vydal do tajnej komnaty. Po vstupe do onej miestnosti, mu ihneď padol pohľad na Potterov široký chrbát. Stoličku mal pred odostretým oknom a hlavu sklonenú k zemi. Draco pochopil, že sa niečo muselo stať.

„Dobré ráno,“ zaželal mu, trochu zachrípnuto a čakal na Potterovu reakciu, no ten i naďalej sedel v rovnakej polohe.

Draco sa odvážil a podišiel k nemu bližšie. „Si v poriadku?“ spýtal sa s miernymi obavami. Toto novému Potterovi rozhodne podobné nebolo. Naďalej pozoroval jeho chrbát a povšimol si, že súhlasne potriasol hlavou, no jeho hlava zrazu zmenila smer a začal pokyvovať na znak nesúhlasu. Ramená sa mu jemne chveli akoby potlačoval vzlyky.

Draco bez premýšľania prešiel pred Pottera a kľakol si pred neho. Potterova sklonená tvár bola bledá a pod jeho zelenými očami sa rysovali tmavé kruhy od nedostatku spánku. Zelené oči, ktoré naňho hľadeli, boli celkom zastreté bolesťou a únavou.

„Je niečo s Teddym?“ spýtal sa a žalúdok mal ako na vode.

Potter opäť pokrútil hlavou. „Tom sa mi pomstil za moje neprimerané správanie,“ odvetil zachrípnuto. „Priniesol mi... darček,“ hlavou ukázal na veľkú štvorcovú škatuľu pred posteľou.

Draco mu stále pozeral do očí akoby z nich chcel prečítať, aký druh daru to bol. Nakoniec sa postavil a prešiel pred posteľ. Škatuľa bola otvorená a išiel z nej čudesný zápach, nazrel dnu a raňajky sa pýtali von. Len vďaka svojim skúsenostiam liečiteľa ich nevydávil.

Oná škatuľa bola plná ľudských vnútorností, krvi a končatín, vrátane zakrvavenej ľudskej hlavy. Majiteľa toho, čo bývalo ľudským telom, spoznal ihneď podľa ryšavých vlasov a otvorených modrých očí bez života – Ronald Weasley. Jeho tvár bola vypleštená akoby zažila nepredstaviteľnú hrôzu. Draco sa rukou pridržal dreveného stĺpika postele a sťažka oddychoval.

„Ronovi sa spolu s jeho rodinou podarilo po skončení vojny ujsť. Myslel som, že Voldemort nemá o mieste ich úkrytu najmenšieho tušenia. Bol som šťastný, že aspoň niekto z ľudí, ktorých som miloval, sa zachránili. Utešovala ma myšlienka na to, že aspoň Ron...“ hlas sa mu zlomil. „Kurva... môžeš mi dať nejaký zasratý elixír... inak sa zbláznim...“ jeho hlas začínal byť zúfalý a Draco sa prinútil spamätať. Z tašky rýchlo vytiahol upokojujúci elixír a rezko prešiel k Potterovi.

Potter si trasúcou rukou flakón prevzal a celý obsah do seba hrkol. Zatvoril oči a čakal na účinok. „Je mi zle z toho koľko ľudí kvôli mne zomrelo, koľko ľudských životov bolo zmarených, koľko životných príbehov sa nedočkalo svojho konca, koľko-“

„Stop!“ zabrzdil ho Draco a chytil ho za rameno. „Prestaň, toto ti nepomôže. Jediný vinník toho všetkého je ten diabol a nik iný. Neviem si ani len predstaviť, čo všetko si si zažil... s koľkými smrťami si sa musel vyrovnať. Obdivujem ťa, že sa aj napriek tomu stále držíš... je to až neuveriteľné, a preto to teraz nemôžeš vzdať! Nemôže ťa to zlomiť, nie po tom všetkom, čo si už vydržal.“

„To sú iba kecy,“ odvetil a zahryzol si do bledej pery. „To monštrum žije iba vďaka mne... ja som hlavným vinníkom všetkého, čo sa tu deje... ja...“

Draco zistil, že je bezradný, Potter bol skrátka presvedčený a nič, čo by mu povedal, jeho názor na situáciu už nezmení. Tleskol mu pred očami. „Spamätaj sa, Potter!“ povedal drsne. „Tých mŕtvych tieto tvoje reči už nezachránia! Teraz musíš myslieť na tých ostatných! Tí ťa potrebujú, tak sa kurva prestaň obviňovať a bojuj tak ako doteraz!“

Potter po ňom pozrel nazúreným pohľadom. „Ty nevieš, aké to je, keď všetky tie životy, keď všetka tá preliata krv, je na tvojich rukách!“ Postavil sa a naštvane mu hľadel do očí.

„A čo teraz, Potty? Budeš sa tu ľutovať a zložíš sa? Bude z teba troska, ktorá-“

Potter mu skočil do reči: „Ale ja som, kurva, troska!“ zvreskol a surovo doňho sotil.

Draco sa len tak-tak udržal na nohách. „Kde je to tvoje prekliate sebavedomie?“ zakričal a sotenie mu vrátil.

Potter sa mierne zaknísal a vrazil mu päsťou do líca. „Čo o do mňa chceš? Aj ja som, dopekla, len človek... je toho priveľa!“

Draco mu tvrdo tresol do nosa, čo Pottera zrejme už úplne vytočilo a vrhol sa naňho. Päste lietali hlava-nehlava. Draco sa bránil ako len mohol, no Potter bol i napriek všetkému predsa len silnejší. Naraz mu Potter podkopol nohy, načo sa zosunul k zemi a Pottera stiahol so sebou. Chvíľu súperili na dlážke. Draco sa hlavou uhýbal jeho ranám a snažil sa ho zo seba zhodiť, keď sa naňho prevrátil a zakliesnil ho pod sebou. Potter bol zrejme značne vysilený, pretože sa mu podarilo dať mu hlavičku, čím ho na chvíľu omráčil a ihneď situáciu využil na to, aby sa naňho prevalil. Chytil mu zápästia a držal ich v pevnom zovretí.

„Prestaň,“ riekol zadychčane, hľadiac na tú zakrvavenú tvár.

Potter zrýchlene dýchal, no nakoniec sa jeho bojujúce telo uvoľnilo a celkom pod ním ochablo. Z jeho očí zmizol ten zlostný závoj a nahradilo ho uvedomenie. „Prepáč,“ zašepkal.

Draco pokrútil hlavou. „Je normálne, že si vybuchol. Si pod tlakom... nemáš sa mi prečo ospravedlňovať,“ odvetil, ešte stále ho držiac pod sebou.

Naraz si uvedomil, v akej situácii sa nachádzajú. Ležal na Potterovi a cítil pod sebou celé to svalnaté telo. Ich tváre boli od seba vzdialené len na pár palcov. Draco absolútne nerozmýšľal a nechal za seba jednať svoje telo, možno srdce...

Prekonal tých pár palcov a pritisol sa perami na tie jeho. Och, Merlin, áno... boli presne také, aké si predstavoval, že budú. Mäkké, teplé... žalúdok ho šteklil a srdce mu v hrudi bilo ako splašený vták v klietke. Neuvedomil si, že zovretie, v ktorom držal Potterove ruky, povolilo. Takže Potter si celkom ľahko jednu ruku vymanil a chytil ho vôkol pásu, pritlačil si ho k sebe. Bozk mu bol zrazu opätovaný s vášňou, akú Draco ešte nezažil. Jeho jazyk sa začal tlačiť na vstupe jeho úst a Draco ho pustil. Zastonal, keď ho ucítil vnútri, ako dobýva nové územie a stretáva sa s tým jeho. Ich bozk sa prehĺbil a ich jazyky sa o seba jemne až láskavo obtreli.

Potter zrazu stuhol a prudkým pohybom ho zo seba zhodil. Draco prekvapene dopadol vedľa neho a spamätával sa. Zahmlený mozog sa začal rozjasňovať a uvedomil si, čo sa práve stalo. Ako veľmi riskovali.

Potter stále ležal v tichosti vedľa neho. „Dopekla,“ zaklial potichu.

Draco netušil, čo povedať. Mal sa snáď ospravedlniť? Ale prečo aj, veď Potter mu na ten bozk odpovedal rovnako. Takže logicky ho chcel i on alebo nie? „Myslíš... že to zistí?“ spýtal sa, hľadiac na strop.

„Pokiaľ sa ti nenabúra do mysli, tak nie,“ odvetil Potter a Draco ucítil, ako ho tie zelené oči skúmajú. „Prečo si to urobil?“

Draco nemal odvahu mu pohľad opätovať a naďalej radšej hľadel pred seba na strop. Prečo to urobil? Prečo ho pobozkal? Čo mu mal odpovedať, keď sa sám vo svojich pocitoch poriadne nevyznal. Vlastne vôbec nemal čas premýšľať nad tým, prečo sa mu v poslednej dobe v Potterovej prítomnosti vždy rozbúšilo srdce, alebo prečo ho zakaždým pošteklilo v žalúdku, len čo pozrel do tých neuveriteľne zelených očí, ktoré boli hlboké ako studnice.

„Bolo to absolútne neprofesionálne, už sa to nebude opakovať,“ odvetil a sám svojim slovám neveril. Merlin, on chcel, aby sa to opakovalo! Ten bozk bol ten najlepší, aký kedy zažil.

Potter sa k nemu naklonil a jemne ho chytil za bradu, čím si vyžiadal pozornosť jeho očí. „Skutočne, Draco? Skutočne nechceš, aby sme to zopakovali?“ spýtal sa so vzrušením v hlase.

Draco len na sucho prehltol a striasol sa, keď mu po chrbte prešli zimomriavky pod tým intenzívnym pohľadom a spôsobom, akým vyslovil po prvýkrát jeho krstné meno. „Povedz mi tak ešte raz,“ požiadal ho, hypnotizujúc tie plné pery, ktoré pred chvíľou ochutnávali.

Pousmial sa. „Draco,“ vyslovil šeptom.

Draco ako v tranze sledoval pohyb tých pier a celkom automaticky ho pohladil po tvári, bruškom palca prešiel po hladkom povrchu jeho úst. Potom dlaň premiestnil na jeho zátylok a prinútil ho skloniť hlavu, čím mal dokonalý prístup k jeho ústam, ktoré musel skrátka znovu ochutnať. Potter sa nebránil a nechal ho jednať. Draco špičkou jazyka pošteklil jeho spodnú peru a potom ju vsiakol medzi svoje a jemne sal. Potter vzdychol a telom sa tlačil k jeho boku.  Ten pomalý bozk sa razom zmenil na zúfalý a vášnivý. Preplietli sa jazykmi a ochutnávali sa. Draco priam mohol cítiť ten výboj a to napätie medzi nimi. Potter ho priťahoval akoby bol svetlom a on nočným motýľom. Mal už veľa vzťahov a známostí, ale nikdy nezažil také silné a intenzívne priťahovanie. Naraz si uvedomil, že je poriadne vzrušený. Pre Salazara, najradšej by z neho všetko strhal, aby mohol obdivovať a uctievať to krásne telo. Zadýchane sa od seba odtiahli a sledovali sa.

„Riskujeme,“ riekol Potter chrapľavo.

„Ja viem,“ odvetil Draco a prijal Potterovu ruku, keď sa medzitým postavil na nohy.

Stáli oproti seba ešte stále mierne zadýchaní a ružoví v tvári.

„Musím ti ošetriť ten nos,“ povedal a nemohol sa zbaviť rozpakov, to čo sa práve stalo, bol akoby sen – veľmi vzrušujúci a krásny sen.

Potter iba prikývol a posadil sa na posteľ. Draco ho nasledoval a posadil sa vedľa neho. Privolal si kufrík a vybral si liečivú vodičku a handričku. Prútikom odstránil opuch a mokrú handričku mu priložil na nos, aby zastavil krvácanie a odstránil zaschnutú krv. Počas toho ho tie zelené oči sledovali a Draco im pohľad opätúval.

Dracovi bolo ozaj trápne to nastané ticho a ešte trápnejšie mu bolo, že by mal rozoberať, čo sa to medzi nimi deje, keď si tú plejádu citov, ktoré k nemu cítil, nevedel poriadne vysvetliť. Preto začal na celkom inú nôtu.

„Bol som s Netopierom,“ začal neisto, stále mu držiac handričku na nose.

Zelené oči ho vyzvali, aby pokračoval.

„Zaujímal sa o tvoj neviditeľný plášť.“

„V deň, keď som sa Voldymu vzdal, som plášť skryl. Nachádza sa v Rokforte, presnejšie v chrabromilskej veži. Nájde ho privolávajúcim kúzlom,“ riekol stroho.

Draco odstránil handričku z jeho nosa a uškrnul sa. „Ako nový.“

Potter sa inštinktívne za nos chytil a úsmev mu vrátil, no o chvíľu zvážnel. „Chcem len... aby si vedel, že to neľutujem...“

Draco hneď samozrejme pochopil o čom rozpráva. Už otváral ústa a chcel mu povedať, že ani on... no ozval sa zvuk premiestenia a z miznúceho dymu vyšiel Temný kráľ v luxusnom kráľovskom rúchu. Draco sa ako na povel postavil a uklonil. „Môj kráľ,“ sklonil hlavu.

„Och, Draco, dnes moja hračka nemala fyzické zranenia, takže predpokladám, že si len zbežne skontroloval jeho stav,“ riekol chladne.

„Áno, môj kráľ, vykonal som len bežnú prehliadku,“ odvetil klamlivo.

Draco kútikom oka zahliadol, ako Potter zatína päste. Zrazu sa vymrštil zo svojho miesta a prihnal sa pred Voldemorta.

„Čo to, kurva, je?!“ zakričal, ukazujúc na škatuľu s telesnými pozostatkami jeho priateľa.

Temný kráľ sa spokojne zasmial. „Nechal som ti tam predsa odkaz. Trest za tvoje správanie.“

„Zabijem ťa,“ riekol potichu s najväčšou vážnosťou v hlase.

„To skôr zamrzne peklo...“

Potter si odfrkol. „Ale veď my v pekle sme! Z tejto krajiny si urobil peklo a zima sa blíži, drahý Tom, pôda čoskoro zamrzne a spolu s ňou sa vyplnia i moje slová, ty skurvený sadistický bastard!“

Červené oči ich kráľa horeli zlosťou. „Nepoučiteľný... ako sa opovažuješ?“

Potterov pohľad bol vražedný. „Ako sa ty opovažuješ? Mali sme dohodu!“

Voldemort sa neľudsky zasmial. „Varoval som ťa, Harry... nedráždi hada bosou nohou.“

„Si obyčajný pokrytec!“

Červené oči sa zrazu zabodli do jeho. „Strať sa,“ zasyčal jeho smerom, ale Draco sa akosi nevedel prinútiť k pohybu.

Pottera zrazu nejaké kúzlo surovo vymrštilo do vzduchu, až narazil na stenu a nepekne si udrel hlavu.

„Hovorím, strať sa, Malfoy!“ Jeho nebezpečný hlas ho nakoniec prinútil k činu. S taškou v ruke sa rozbehol von z komnaty. Aj keď jediné, čo chcel spraviť bolo, chrániť Pottera, pokojne aj vlastným telom. Utešovala ho myšlienka na to, že ho Temný kráľ nezabije, no nepochybne mu už s ním došla trpezlivosť a Potter si to poriadne odskáče.

Chvíľu postával pred dverami komnaty. Nakoniec sa stratený v myšlienkach vrátil do tej svojej. Posadil sa na posteľ a ruka mu vystrelila k perám, ktoré boli stále trochu opuchnuté od tých bozkov. Zrejme nikdy nezabudne, ako sa mu srdce roztĺklo, keď mu Potter povedal menom. Pamätal si s akou nenávisťou a znechutením vždy vyslovoval jeho priezvisko ešte na škole. No teraz do jeho mena prenikli city a vzrušenie. Záležalo mu na Potterovi, začal ho mať skutočne rád... Páčil sa mu jeho úsmev, spôsob akým sa mu rozjasnili oči, keď naňho pozeral... je až zarážajúce, ako sa nenávisť dokáže behom chvíle zmeniť v úplne protikladný cit.    

O tretej ráno ho škriatok vyzval, aby sa dostavil do tajnej komnaty a Draco ani sekundu nezaváhal. Vedel, že Potter na tom nebude dobre. Schody bral po dvoch. Rýchlo zamrmlal heslo od onej komnaty a vstúpil dnu. Temný kráľ tam už nebol a očividne zmizla aj tá škatuľa Weasleyho pozostatkov.

Potter ležal v posteli, zrejme zase celkom nahý. Prikrytý bol po boky a ležal na chrbte. Keď k nemu podišiel bližšie videl len krv, ktorá mu tiekla v úzkom pramienku z čela, inak vyzeral byť nezranený. No jeho tvár hovorila niečo iné – bola skrivená agóniou.

Draco si odložil kufrík a začal mu ošetrovať ranu na čele. „Čo ti, pre Merlina, urobil?“ spýtal sa potichu.

Jeho tvár bola chorobne biela, celý sa triasol a tie oči boli naplnené slzami. Za celý ten čas, čo tu bol a čo ho liečil z tých najhorších zranení, Potter nevyzeral takto zle. Potter sa zrazu nahol a Draco mu ihneď pomohol sa podoprieť, keď začal zvracať na koberec. Keď mu pomáhal do pôvodnej polohy, bolestne zastonal.

„Kr-vácam... tam,“ zachrapčal a zatvoril oči zrejme pod náporom ďalšej bolesti.

Draco naňho chvíľu hľadel, až nakoniec pochopil a striaslo ho. „Zvládneš sa otočiť?“ spýtal sa a snažil sa, aby do jeho hlasu neprenikol strach, ktorý oňho skutočne mal.

Potter si zahryzol do pery. „Hm,“ vydal zo seba a pomaly sa snažil otočiť na brucho.

Draco ho opatrne chytil za pažu a chrbát a pomohol mu. Odokryl zvyšok jeho tela, a tak mohol vidieť, že prikrývka je zo spodku poriadne krvavá. Kurva... kurva...

Keď zbadal ďalšiu krv na vnútornej strane jeho stehien a i na análnom vstupe, okamžite sa preklial za to, že mu nepodal elixír na utlmenie bolesti. Potter musel trpieť ako zviera. Ten maniakálny šialenec ho musel poriadne surovo znásilniť. Rýchlo našmátral v taške spomínaný elixír.

Potter si zabáral hlavu do vankúšu, čím tlmil bolestné stony. Opatrne mu hlavu pootočil do strany a do úst mu nalial plnú dávku, no vedel, že ani tá celkom neutíši jeho bolesť.

„Bude to dobré... čochvíľa to prestane bolieť, sľubujem,“ utešoval ho a presunul sa späť k dokaličenej oblasti.

Dal si rukavice a na prsty si naniesol liečivý gél. „Odpusť mi,“ povedal, pretože vedel, že teraz mu spôsobí ešte väčšiu bolesť. S najväčšou jemnosťou mu gél naniesol na vstup do jeho tela a do vnútra. Počul, ako Potter zadržiava stony a tlmí ich vo vankúši. Zrazu započul zvuk zvracania. Vzhliadol naňho a videl, že ovracal celý vankúš.

Žalúdok mal stiahnutý a srdce mu naplňovala bolesť, keď ho videl trpieť. „Musíš ísť do sprchy, Harry,“ riekol skôr pre sebe, takmer si neuvedomujúc, že použil jeho meno.

Potter bol vo svojom vlastnom bolestnom svete. Dracovi sa ho podarilo dostať na nohy. Prehodil si jeho pažu vôkol svojich ramien. Potter sa knísal a nohy sa mu celú cestu podlamovali. Draco ho prakticky niesol.

„Už tam budeme... pomaly,“ rozprával a zastal pred sprchovým kútom.

Jednou časťou tela ho podopieral, zatiaľ čo voľnou rukou nadstavil teplotu vody a pustil ju. Pomohol mu dostať sa pod prúd, no hneď ako ho pustil sa Harrymu podlomili kolená a klesol by na zem, keby ho pevne neschmatol. Zrazu mu bolo úplne jedno, že je oblečený a bude celý mokrý. Stál s Harrym pod teplým prúdom sprchy a pevne ho držal vôkol bokov. Harry sa mu hlavou oprel o rameno a neprestával sa triasť.

„Šššš...“ utešoval ho a bozkával do mokrých vlasov. Práve teraz mu pripadal taký zraniteľný.  Kiež by ho mohol vziať niekam ďaleko od tej beštie, ktorá mu robí tieto odpornosti. Začínal voči nemu pociťovať silný ochranársky pud. Chcel ho uchrániť pred ním a pred tou bolesťou, ktorou si denno-denne musel prechádzať.

Stáli tam dlho a Draco si nemohol nevšimnúť to dokonalé telo. Možno nebol vhodný čas premýšľať nad niečím takým, ale nemohol ignorovať, čo bolo jeho očiam ukázané. Potter bol úplne podľa jeho predstáv. Od strapatých vlasov, peknej tvári, vypracovanej hrudi, štíhleho brucha, úzkeho pásu, pevných stehien až po prsty na nohách.

Harry zrazu zodvihol hlavu z jeho ramena. Ich tváre boli vzdialené tak, že sa dotýkali špičkami nosov. Oči mal privreté, keď sa zrazu jeho mokré pery dotkli tých jeho. Draco bol chvíľu prekvapený, no poddal sa tomu nežnému bozku a opätoval ho. Teplé kvapky na nich stále dopadali, keď sa ich pery o seba obtierali ako motýlie krídla o lupene kvetov. Ak mal Draco doteraz akékoľvek nejasnosti ohľadom citov, ktoré k nemu cíti, teraz už by bol nesmierne hlúpy a slepý, ak by nepochopil, že k nemu začínal cítiť oveľa viac než len priateľstvo. Keď sa od seba odtiahli videl, že oči už drží ledva otvorené. Kúzlom vypol sprchu, osušil Harryho a hneď aj seba. Harry sa o neho opieral celou váhou tela a Draco mal čo robiť, aby ho dostal späť do postele.

Posadil ho na posteľ a najsilnejším čistiacim kúzlom ju celú vydezinfikoval a očistil od krvi a zvratkov. Pomohol mu ľahnúť si. Následne ho prikryl až po hruď a dal mu vypiť elixír na stratu krvi.

Zelené oči ho unavene sledovali a stále v nich bola taká bolesť, že každého normálneho človeka by chytila za srdce. Draco si k nemu sadol a prstami mu prečesával už suché vlasy.

„Už... nevlá-dzem,“ prehovoril potichu a jeho hlas bol presýtený žiaľom a neuveriteľnou bolesťou.

Draco si zahryzol do pery, keď ho v očiach zaštípali slzy. „Si ten najsilnejší človek, akého poznám...“

Zelená sa na okamih skryla za viečkami. „Nie som silný... aj ja mám... svoje medze...“

Harry mu pripadal tak veľmi unavený, akoby jediné po čom túžil, bolo zatvoriť oči a dovoliť Smrtke, ktorá ho už určite celá natešená očakávala, aby si ho zobrala.

Draco sa naklonil k jeho tvári a chytil ho za ruku. „Zatvor oči,“ šepol a Harry ho počúvol. „Vnímaj to ticho. Vnímaj svoje srdce,“ pokračoval potichu a Harryho dlaň, ktorú doteraz držal v tej svojej, mu priložil na jeho srdce. Harryho viečka sa zachveli, ale ostali zavreté. „Stále bije, stále bojuje,“ rozprával mu do ucha. „Zvládol si prežiť ďalší z nekonečných dní, ktoré si tu väznený.“

Spod Harryho zatvoreného viečka sa vykotúľala slza a pomaly tiekla dolu jeho bledým lícom.

„A zvládneš aj tie ďalšie, pretože vieš, že nie si sám. Máš Teddyho, tam vonku Severusa a tu mňa. Nikdy ťa neopustím, nenechám ťa v tej temnote samého... už viac nie si sám...“

Harry srdcervúco vzlykol a trasúcou rukou si ho k sebe pritiahol. „Ostaň... so mnou,“ zašepkal.

„Čo, ak príde?“ spýtal sa Draco, no nedokázal mu odmietnuť.

„Nie je tu. Keď... je na panstve... moja jazva... štípe. No, keď je ešte bližšie... páli. Budem... cítiť, keď tu bude.“

Draco si k nemu bez zbytočných rečí ľahol. Ležal na boku, rovnako ako Harry. Rukou ho chytil okolo pása a privinul si ho k sebe. Harry ho tiež jednou rukou objal a tvár si zatlačil nad jeho kľúčnu kosť. Mohol tam cítiť jeho horúci dych a na vlastnej hrudi, jeho pomaly bijúce, zničené, srdce.

„Mám... ťa rád... Draco,“ zamumlal mu do krku.

Draco sa pousmial a srdce sa mu rozbúšilo o poznanie rýchlejšie. „Aj ja teba, Harry,“ šepol, no cítil, že ten cit, ktorý k nemu po tomto všetkom začal cítiť, je oveľa silnejší.

♠♣♠

O týždeň neskôr Draco nervózne pochodoval pred pracovným stolom riaditeľa Rokfortu. Severus ho pozoroval zo svojej stoličky a dlhými prstami zvieral sklenený pohár.

„Upokoj sa, Draco,“ riekol pokojne.

„Neupokojím! Nemáme čas... už nemáme čas... Musíme ho odtiaľ dostať, to čo mu robí je čím ďalej, tým horšie! Ty ho nevidíš, nevidíš ako po tých jeho hrách vyzerá! Merlin, len pred týždňom ho znásilnil takým spôsobom, že tri dni prevracal a nemohol sa ani poriadne postaviť!“

„Draco, Harry je uňho väznený už päť rokov. Ak jeho choré hry vydržal toľkú dobu, vydrží aj ďalšie.“

Draco zastavil a vrhol po ňom zlostný pohľad. „Harry hovoril, že tak brutálne ho nikdy neznásilnil... hovorím ti, že nášmu skurvenému kráľovi už úplne preskakuje! Dobre vie, že Harry je ten, vďaka ktorému dýcha, ale vôbec tak s ním nezachádza! Už ma nebaví sa pred ním pretvarovať a klaňať sa mu! Je to monštrum zoslané z pekla!“

„Posaď sa a vypi si ten upokojujúci elixír. Prekvapuje ma, ako prežívaš muky pána Pottera. Kedysi by si si jeho utrpenie vychutnával, pokiaľ sa nemýlim...“

Draco sa posadil, no keď počul jeho slová, len zatriasol hlavou. „To ma skutočne nikto nepozná? Vážne si myslíš, že by som si mohol vychutnávať utrpenie niekoho iného? Pre Merlina, ja som liečiteľ... ľudí mám zachraňovať a liečiť a nie sa pozerať ako ich mučia!“

„Nehovorím o prítomnosti, Draco. Odpusť mi, ale pravdou je, že počas tvojho dospievania si bol... nuž celkom iný. A Pottera si celou bytosťou nenávidel.“

Draco odvrátil svoje oči od tých čiernych a upil si svojho elixíru. „Možno som bol rozmaznaný bohatý kretén, ale nikdy by som nikomu neublížil. Nikdy som nesúhlasil s tým, že sa môj otec zapredal Temnému pánovi. A vždy som ho nenávidel za to, že aj mňa zatiahol do tohto špinavého biznisu. Moje jediné vykúpenie bolo, že som odišiel do Viedne, kde som  musel bývať na intráku a starať sa sám o seba. To ma konečne zmenilo. Už nie som ten usmrkaný chlapec, ktorý takmer zamdlel, keď mu niekto rozstrapatil dokonalý účes.“

Severus sa oprel v kresle a v tichosti si ho premeriaval. „Prirodzene som postrehol, že si sa zmenil...“

„Tak sa neopovažuj ma obviňovať z toho, že by som si niekedy užíval bolesť druhých!“ zavrčal nazúrene.

Severusov výraz tváre ostával nemenný a celkom bez emócii, no tak vyzeral stále. „Ospravedlňujem sa... no bol som len prekvapený, keď som počul v tvojom hlase toľkú starosť, keď si o Harrym rozprával... a samozrejme som si nemohol nevšimnúť, že si ho začal volať krstným menom, smiem sa spýtať, čo vyvolalo túto zmenu?“

„Spriatelili sme sa,“ riekol v skratke. „Sme spolu každý deň a som jeho osobným liečiteľom, je to len prirodzený sociálny posun.“

„Vskutku?“ provokatívne sa pousmial a odpil si.

Draco ho prepaľoval pohľadom. „Vieš čo, radšej sa vráťme k téme a tou je vyslobodenie malého Lupina. Informuj ma prosím o tvojom pláne.“

„Nuž, vzhľadom na to, že už poznáme presné miesto úkrytu neviditeľného plášťa, plán znie nasledujúco. Túto sobotu som bol spolu s tvojim otcom a ostatnými významnými členmi politickej sféry, pozvaný na večierok. Myslím, že nebude veľmi problematické nenápadne sa z onoho večierku vytratiť a vydať sa na potulky po jeho panstve. Využijem neviditeľný plášť a budem sa riadiť podľa informácií, ktoré ti poskytol ten škriatok. Potom len ostáva nejakým spôsobom vniknúť do veže a premiestniť toho chlapca do tvojho zámku v Belfaste.“

„Plán znie celkom dobre. No si Pánov obľúbenec, si si istý, že si tvoju dlhodobú neprítomnosť na večierku nevšimne?“

Severus otvoril šuplík a položil na stôl hrubú fľašu s hnedastou tekutinou.“

„Všehodžús?“ spýtal sa Draco neveriacky.

„Špeciálny Všehodžús,“ opravil ho Severus. „Podarilo sa mi ho vyvinúť len pred pár týždňami. Jeho trvanie je poznateľne dlhšie a jeho účinok je stopercentný a bez chybný, pretože zmení i hrúbku hlasu požívateľa.“

„Úžasné,“ prikývol. „Ale nechceš mi snáď povedať, že mám požiť Všehodžús a počas večierka mám predstierať, že som riaditeľ Severus Snape, však?“

„Zvládneš to, Draco. Poznáš ma dobre na to, aby si zvládol používať rovnakú mimiku, gestikuláciu a chôdzu ako mám ja. Navyše ti nebude robiť problém ani môj vyberaný slovník.“

Draco si dopil elixír. Tento plán sa mu vôbec nepáčil. „Ale čo, ak sa ma budú pýtať na Rokfort a na študentov... ja nemám žiadne informácie...“

„Všetko ti poskytnem, Draco. Dôveruj mi, zvládneš to. Ak chceš, vieš byť poriadne prefíkaný.“

„Čo, ak mi v tom čase dá Temný kráľ nejakú úlohu... čo ak bude Harry zranený, nemôžem sa len tak vypariť.“

„Vezmeš si voľno, niečo už vymyslíš.“

Draco sklonil hlavu a nervózne ťukal do stola. „Takže... túto sobotu...“ povzdychol si a načiahol sa pre Všehodžús.

Miniaplikace