Harry Potter fanfiction

Keď sa prebral, mal príšerne sucho v ústach. Jazyk sa mu lepil o podnebie a mal pocit, že mu niekto do hrdla nasypal piesok.

„Teddy, chlapček môj, povedz niečo.“ Začul tichý, chrapľavý hlas.

Otvoril slzami zlepené oči a zistil, že leží na zemi zababušený vo svojom vlastnom habite. Na druhom konci cely sedel, očividne vyčerpaný, Severus a so smútkom pozoroval scénku, ktorá sa odohrávala v susednej cele.

Draco sa pomaly posadil a očami zablúdil k Harrymu, ktorý v náručí pevne zvieral malé, ochabnuté telo. Teddy mal miesto, kde sídlili oči, zaviazané špinavým kusom látky, ktorý bol určite odtrhnutý z Harryho habitu.

„Už ti nikdy nikto neublíži, prisahám... len sa vráť ku mne... prosím, vráť sa ku mne...“ chrapčal Harry zničene, tisnúc si Teddyho k sebe.

Ak by Teddy pravidelne nedýchal, vyzeral by ako mŕtvy – čo našťastie nebol. Draco si pripadal ako väzeň v nejakej nekonečnej nočnej more. Skončí sa to niekedy? Keď si predstavil, aký rozprávkový život vo Viedni vlastne mal... akoby to bol celkom iný život, ktorý žil v nejakom inom vesmíre.

„Priviedli ho asi pred hodinou,“ pošepol Severus, pozerajúc naňho. „Je to oveľa horšie než som predpokladal.“

Draco prikývol, postavil sa, pričom si pomáhal rukami a stenou. Dotackal sa k Severusovi a posadil sa vedľa neho.

„Koľko som bol mimo?“ spýtal sa zachrípnuto a vďačne prijal krčah s vodou, ktorý mu Severus podal.

„Mohlo to byť zhruba päť, šesť hodín,“ informoval ho krstný a odložil krčah na zem.

Draco prekvapene zodvihol obočie. Žiaľ ho musel poriadne vyšťaviť, keď prespal toľko hodín. Zrak mu padol do druhej cely – Harry jednou rukou pustil Teddyho a začal si vyzliekať habit, do ktorého toho drobca zabalil až po uši. Draco si opäť raz uvedomil, aká hrozná zima tu je. Zuby mu slabo drkotali a ruky mal premrznuté sťa cencúľ. Bol nesmierne rád za svoj kvalitný habit. Keď tak pozeral na Harryho, ktorý už mal na sebe len tenké tmavomodré tričko, roztriasol sa ešte viac.

„Odpusť mi to, maličký... odpusť mi...“ šepkal Teddyimu do vláskov.

 Teddy Harryho zrazu pevne chytil svojou malou bledou rukou za tú jeho.

„Teddy?“ spýtal sa Harry napäto. „Som tu s tebou, už ťa nikdy neopustím, nikdy.“

Teddy ho pustil, pomrvil sa v Harryho náručí, chvíľu nemotorne ohmatkával Harryho hruď, až si nakoniec omotal rúčky vôkol jeho krku, tak pevne, že to Harryho muselo dusiť, no bolo mu to celkom očividne jedno, pretože ho pevne objal a hladkal ho po chrbte.

„Šššš... už som tu... som tu,“ šepkal mu Harry pri ušku, zatiaľ čo ho chlapček zvieral ako kliešť.

To bolo rozhodne dobré znamenie, aj keď zatiaľ nerozprával. Ten chlapček si ešte bude musieť prejsť dlhou cestou, no pokiaľ bude mať Harryho, zvládne to. Draco ešte chvíľu sledoval tých dvoch, až sa nakoniec začal rozhliadať po cele. Musia ujsť , táto nečinnosť ho ubíjala.

„Aký je plán úteku?“ spýtal sa zamračene.

„Budeme musieť čakať a využiť najlepšiu situáciu, aká sa nám na útek naskytne,“ prehovoril Severus chladne.

Harry sa zrazu postavil, s Teddym v náručí a podišiel k mrežiam, ktoré delili ich žaláre. Posadil sa a vzhliadol na nich. „Mám plán,“ riekol len, neustále hladkajúc Teddyho chrbát.

Draco zavadil pohľadom o Severusa, ktorý sa zamračil. „A mieniš nás o ňom informovať?“ spýtal sa sarkasticky.

Harry sa uškrnul teraz už modrými perami. „Nezobral mi toľko krvi, aby moju mágiu dokázal celkom vyčerpať. Skúsim odtiaľto Teddyho premiestniť do základne Rádu.“

Severus pevne schmatol mrežu a zavrčal: „Zošalel si snáď?! Nehovor mi, že necítiš tie silné ochrany, ktoré tu sú? Nezvládol by si to ani s prútikom!“

Smaragdovozelené oči naňho z bledej tváre pokojne pozerali. „Jednu osobu zvládnem premiestniť a ako veliteľ Rádu mám moc ho do základne bezpečne prepraviť.“

Severus sa prudko postavil. „Toto je tvoj veľký plán? Ak by sa ti to aj podarilo, kde berieš istotu, že toho chlapca premiestniš skutočne do základne?“

„Keď som bol väznený Voldemortom nemal som toľkú moc, keďže mi ju pravidelne vyčerpával, no teraz cítim, že to zvládnem... aj keď ma to možno celkom magicky vysilí. Vieš ako funguje moja mágia, ty si ten, ktorý sa s ňou dokáže skrz tú svoju prepojiť. Vieš, že to dokážem.“

Severus krútil hlavou, pochodujúc v strede cely. „Načo ťa mám od tohto šialeného nápadu odhovárať, keď si aj tak spravíš, čo chceš, nehľadiac na môj názor.“

„Harry, neviem či je rozumné posielať Teddyho od teba. Je na tom zle a to hlavne psychicky – potrebuje ťa,“ pridal sa do hovoru Draco.

 Zelené oči sa zabodli do jeho. „Nemôže tu ostať... ešte pár hodín a pomrzneme tu. Navyše Teddy nie je zvyknutý na takéto zmeny teplôt, pamätáš, vyrastal zavretý v jednej izbe bez toho, aby bol vôbec niekedy vonku. Nevydrží tu dlho.“

Draco musel uznať, že má Harry úplnú pravdu. Ako mohol zabudnúť, že je ten chlapec na tom tak zle? Jeho telo môže začať čochvíľa kolabovať. „Tak teda, do toho, kým ti ostávajú sily,“ riekol len a niekde za sebou začul Severusove hlasité odfrknutie.

Harry sa naňho len pousmial a Draco mu slabý úsmev opätoval. Potom sa naklonil k Teddyho uchu a začal rozprávať: „Teddy, viem, že ma počuješ, maličký môj... viem, že som povedal, že ťa už nikdy neopustím, no na malú chvíľu to budem musieť urobiť.“

Teddy ho zovrel ešte pevnejšie.

„Tento krát ťa premiestnim na skutočne bezpečné miesto. Spomínaš, ako som ti hovorieval o skupine mojich priateľov, ktorí bojovali proti Zlému ujovi?“

Strapatá čiernovlasá hlávka prikývla a Harry pokračoval: „Pôjdeš za nimi, je to najbezpečnejšie miesto na celom svete, prisahám. Je tam veľa našich priateľov a aj takí, ktorí sa kamarátili s tvojim ockom a mamičkou. Sľubujem ti, že sa tam čo najskôr premiestnim za tebou a ak nebudem môcť ja, príde po teba pán Malfoy alebo Severus – vieš, kto to je, však?“

Teddy opäť prikývol. „Ujo, kto-rý ma vzal od Zlé-ho uja,“ zamumlal sotva počuteľný hlások.

Harry sa pousmial a bozkal ho do vlasov. „Áno, im môžeš veriť. Dôležité je, aby si sa po premiestnení predstavil svojim celým menom ako Edward Remus Lupin. Nemusíš sa ich báť, všetko sú to dobrí ľudia, ktorí na teba dajú pozor, kým sa nezbavím Zlého uja, dobre?“

Teddy zafňukal a zúfalo sa tlačil tváričkou pod Harryho bradu. „Sľu-buješ, že prídeš?“

Harry si zahryzol do chvejúcej pery. „Sľubujem... no, ak by som nemohol, tak nebuď smutný... na mieste, kde ťa pošlem, ťa bude každý ľúbiť tak ako ťa ľúbim ja... je tam aj veľa iných detí – tak veľmi si chcel kamarátov a konečne ich budeš mať.“

Teddy sa rozplakal. „Pre-čo by si nemo-hol?“ spýtal sa skrz vzlyky.

Harry ho upokojujúco kolísal v náručí a odvetil: „Možno budem musieť ísť za tvojou mamičkou a ockom do nebíčka, vieš? Ale to je v poriadku, mesiačik môj, všetko bude v poriadku, keď sa zbavím Zlého uja...“

Dracovi sa v krku začala tvoriť obrovská hrča. Takže Harry v skutočnosti neveril tomu, že by ten rituál prežil. Toto poznanie ho zasiahlo tak veľmi až mal pocit, že mu exploduje hrudník. Podľa toho, čo Draco počul v mysľomisy o postupe celého toho rituálu a zničenia duše, bola skutočne minimálna šanca, aby to Harry prežil. No nádej zomierala posledná a on a Severus tam budú s ním. On je predsa výborným liečiteľom a Severus majstrom elixírov – musia ho nejako zachrániť...

Teddyho chrbát sa otriasal vzlykmi. „Ššš... urobím všetko preto, aby som sa k tebe vrátil,“ utešoval ho Harry. „Veríš mi?“

Strapatá hlávka prikývla. Harry ho od seba nežne odtiahol a upravil si ho v náručí. „Nemaj strach, bude to iba štekliť,“ šepol a položil mu dlaň na čelo.

Draco netušil, ako to chce Harry urobiť, no už mal možnosť vidieť jeho mágiu – jeho silu. Draco pohľadom nervózne zablúdil na prázdnu chodbu, kontrolujúc či sem niekto nejde. Severus stál na druhej strane ich cely, jeho tvár nemala žiaden výraz, len hľadel na neurčitý bod a len Merlin vedel, čo sa mu mohlo preháňať mysľou.

„Ale... som slepý,“ zafňukal Teddy. „Ako bu-budem vedieť, že sú to na-ši kamaráti?“ zašepkal spýtavo.

Harry ho jemne pohladil po líčku a odvetil: „Nemaj žiadne obavy, nikam inam, než tam ťa nepremiestnim. Hneď ako sa nôžkami dotkneš podlahy, musíš povedať ako sa voláš, to je všetko, potom sa už o teba postarajú.“

Teddy trasľavo prikývol. „Ne-choď do nebíčka, Harry.“

Draca v očiach štípali slzy. Bolo srdcervúce sledovať niečo také. Zbadal, ako sa Harry ťažko nadýchol.

„Ľúbim ťa, mesiačik,“ pošepol, než opäť priložil dlaň na jeho čielko a pevne zatvoril oči.

Draco zacítil Harryho silnú mágiu, ktorá ako neviditeľná vlna zaplavila celé okolie. Harryho tvár bola sústredená a ruka, ktorú mal položenú na Teddym sa mu triasla ako rôsol. Inštinktívne odstúpil od mreží a otočil sa na Severusa, ktorý mal ruky zaťaté v päsť a hľadel do susednej cely. A zrazu tá sila pominula a zmizla spoločne s Teddym. Hneď ako sa Teddy vyparil, Harry vyčerpane klesol na zem. Z nosu mu tiekol potôčik karmínovej krvi a ťažké viečka mu zakryli oči.

„Ten idiot!“ zavrčal zrazu Severus a prihnal sa k mrežiam. „Vstaň! Opovážiš tu stratiť vedomie! Neželaj si ma, Potter!“

Dopekla, ak tam Harry ostane v tejto zime len tak nevedno koľko ležať, možno sa už nepreberie. Ten pocit bezmocnosti bol príšerný. Draco bol ozaj celkom rád, že začul klepot podrážok z chodby, na ktorej sa rozsvietili všetky fakle. Dvere na Harryho cele sa prudko otvorili a dnu vstúpil... samotný Temný kráľ. Draco si okamžite všimol jeho pravé líce, ktoré mal nešikovne zahojené a ešte stále na ňom boli stopy od Harryho zubov.

Vo dverách zastal a hľadel na bezvedomého muža pred sebou. Pokľakol si k nemu a pevne ho schmatol za čeľusť. „Ennervate,“ vyslovil takmer nečujne, načo sa Harryho smaragdové oči okamžite otvorili. „Ako si to urobil?“ zasyčal Voldemort.

Harry ostal vyčerpane ležať a nenávistne Temnému kráľovi pohľad oplácal. „Prinútil som svoju mágiu na-padnúť tvoje ochrany a pre-miestnil som ho na miesto, na ktorom ho už nikdy nenájdeš,“ zachrapčal a skrz chvejúce pery sa uškrnul.

Voldemort ho špičkami prstov pohladil a pousmial sa. „Si taký hlúpy, háďa moje, miesto, aby si sa odtiaľto dostal sám, si využil posledné zvyšky síl na to, aby si premiestnil tú zbytočnú existenciu, ktorú nazývaš svojim krstným synom.“

Harry sa snažil vytrhnúť si tvár z jeho zovretia, no bol príliš slabý i na taký jednoduchý úkon. „Nečakám, že to pochopíš, Tom... žiaľ, nikdy si nemal možnosť niekoho mať čo i len rád, a preto je z teba tento kus odpornej hadej príšery,“ odpľul Harry so znechutením.

Voldemort mu zovrel čeľusť pevnejšie a tresol mu hlavu o podlahu až to zadunelo. Harry bolestne privrel oči a zastonal.

„Pozri, čo som ti priniesol,“ riekol Voldemort a v ruke sa mu objavili železné putá s nejakými runami vyrytými na ich vnútornej strane. „Kvôli tvojej neposlušnosti som nútení tvoju mágiu zadržať týmto spôsobom. Verím, že na ne máš príjemné spomienky.“ Spokojne sa usmial.

„Choď do pe-kla,“ riekol Harry slabo. „Dokedy nás tu chce-š držať?“

Voldemort ho schmatol za rameno a prinútil ho posadiť sa. „Teba osobne navždy, Harry. Navždy ťa nechám hniť v tomto smradľavom žalári. No nemaj obavy, tvojho milého Severusa umučím k smrti už čoskoro, len čo sa vrátia všetci moji smrťožrúti, aby videli ako trestám zradu,“ riekol chladne, červenými očami zavadiac o tie Severusove. „Och a ty Draco, tu zotrváš len pokým si neuvedomíš, na ktorej strane máš stáť. Si ešte mladý a naivný, s tvojim otcom si myslíme, že ti pobyt tu iba prospeje.“

Draco miesto na Temného kráľa, pozoroval Harryho, ktorý si niečo vytiahol z kotníkových topánok a schoval si to do dlhého rukávu. Voldemort sa otočil späť k nemu a chystal sa mu nasadiť putá, keď si zrazu Harry obkrútil ruky vôkol brucha a zastonal bolesťou.

Voldemort sa zamračil. „Čo ti je?“

Harry miesto odpovede bolestne zavzlykal.

„Do pekla!“ zaklial Temný kráľ, keď sa Harry zaknísal a spadol priamo na jeho hruď. Zachytil ho a zoslal naňho prútikom jednoduché liečiace kúzlo, no Harry sa ďalej skrúcal bolesťami.

Karmínový pohľad sa zrazu stočil k nemu. „Čo s ním je?“ spýtal sa ho nevrlo.

Draco zbledol a odvetil: „Musel by som ho prehliadnuť.“

A túto nepozornosť Temného kráľa Harry ihneď využil. Vytiahol si doteraz schovaný predmet z rukávu a zvalil sa na Voldemorta, šialene doňho bodajúc. Oný predmet bol malý ostrý nôž. Draco prekvapene zamrzol na mieste a sledoval tú krvavú scénu.

„Ty bastard! Ty skurvený odpad! Nenávidím ťa!“ vrčal Harry a neustále ho prebodával na nových a nových miestach.

Temný kráľ pod ním len v očividnom šoku ležal a keď vyzeralo, že sa konečne spamätal a chystá protiúder, Harry ho bodol priamo do spánku až po rukoväť noža. Červené oči sa rozšírili, Voldemort ochabol a hlava mu spadla k zemi.

Harry sa naňho vyčerpane zvalil, ťažko oddychujúc. Všade bola krv. Celá cela sa kúpala v onej tekutine. Draco sa odvážil podísť k mrežiam a s úžasom sledoval, ako sa všetky tie bodné rany na Voldemortovom tele samé hoja. Až na tú na jeho spánku, keďže odtiaľ Harry nôž nevybral, ale nechal ho tam zabodnutý.

„Pre Merlina,“ ozva sa Severusov hlas vedľa neho.

Harry sa zrazu s námahou zodvihol a vytrhol bezvedomému Voldemortovi prútik z dlane. Potom schmatol tie železné putá a pripútal mu obe ruky. Keď sa postavil na slabé nohy, nezabudol doňho kopnúť a odpľuť si.

„Čochvíľa skapeš a tvoja odporná čierna duša zhorí v pekle,“ zachrapčal a mávnutím prútika, otvoril dvere na svojej i ich cele. Prútik ho, zdá sa, dokonale počúval, akoby bol jeho vlastný.

„Poďme ho zabiť,“ riekol Harry odhodlane, hľadiac na nich.

Skôr než sa Draco i Severus vybrali von z cely, započuli náhlivé kroky. „Je tu všetko v poriadku, vaše veličenstvo?“ ozval sa hrubý mužský hlas, až k Harryho cele pribehol vysoký smrťožrúť, ktorého meno Draco nepoznal. Onen muž len prekvapene otvoril ústa, keď ho zasiahol Harryho Imperius.

„Prines nám prútiky. Hneď ako tak urobíš, ten svoj namieriš na seba a zabiješ sa,“ rozprával Harry chladne, mieriac na smrťožrúta.

Draco skrátka neveril vlastným očiam. Všetko sa to stalo z minúty na minútu. Harry vážne poznal slabosť Temného kráľa a náležite toho využil. Draco nerozumel, kde ešte bral silu na niečo takéto. Ešte pred chvíľou viedol nežný, srdcervúci rozhovor so svojim krstným synom a naraz bezcitne bodá do Voldemorta a používa neodpustiteľné.

Harry si rukávom utrel tvár od Voldemortovej krvi. „Vieš, kde je tu nejaká miestnosť s elixírmi, Sev?“

Severus, ktorý mal zdvihnuté obočie až pri vlasoch, iba prikývol. „V podzemí, len pár chodieb odtiaľto. Výhodou je, že sa tu dolu zvyčajne nepohybuje nijaký personál ani smrťožrúti,“ odvetil bez toho, aby na sebe dal poznať nejaké emócie.

Harry švihnutím prútika, vyzdvihol stále bezvedomé telo kráľa do vzduchu a pohľadom opäť prebodol Severusa. „Len mi povedz, že máš pri sebe tú prekliatu Dýku života.“

Severus prikývol, náhle rozbil krčah s vodou a porcelánovým úlomkom si rozrezal kúsok kože na chrbte ruky. Vytiahol odtiaľ miniatúrny predmet. „Tu je, samozrejme, zmenšená.“

Draco len pokrútil hlavou. „Celý ten čas si ju mal práve na tom mieste?“

„Iste,“ odvetil.

Harry namieril Voldemortov prútik na Severusovu dlaň a kúzlom vrátil dýke jej pravé rozmery. Jej rukoväť bola vytesaná z hrubej kosti, zatiaľ čo samotná čepeľ mala po oboch stranách akoby zuby neznámeho tvora. Jej ostrá špička bola dokonale súmerná a sčernetá. Vôkol samotnej dýky sa vznášala temná aura, ktorá mu spôsobovala chvenie.

S ďalšími krokmi, ktoré sa ozvali na chodbe, sa vrátil onen smrťožrút aj s ich prútikmi. S úctou ich podal Harrymu, vytiahol si vlastný prútik, priložil si ho pod bradu a vykríkol: „Avada Kedavra.“ Zelené svetlo mu presvietilo tvár a nato spadol na dlážku ako vrece zemiakov.

„Poďme, kým ostatným dôjde, že sa niečo deje,“ vyzval ich Harry a levitoval Voldemortove telo pred sebou, keď sa vyrútil na chodbu a hodil im prútiky.

Draco ten svoj s úľavou zachytil a chvíľu si vychutnával tú prijemnú silu, ktorá mu vibrovala v prstoch. Rýchlo sa spamätal a uháňal za Harrym a Severusom, ktorý bol na čele a viedol ich naprieč spleti tmavých chodieb.

Draco si nemohol pomôcť, no neustále mu pohľad padal na ochabnuté telo veľkého lorda Voldemorta. Ešte nikdy Pána zla nevidel tak bezmocného. Už z neho nešiel toľký strach. Stále nemohol uveriť tomu, ako ho Harry prechytračil predstieraním bolesti.   

„A sme tu,“ ozval sa Severus potichu, otvárajúc ťažké drevené dvere. Miestnosť, do ktorej vstúpili bola vskutku veľká, no preplnená poličkami a skrinkami plných fľaštičiek, elixírov, prísad a najrôznejších inštrumentov a kotlíkov. V strede stál dlhý, širokánsky stôl, ktorý logicky slúžil na varenie elixírov.

Harry odlevitoval Voldemortove telo na ľavú časť stola, zatvoril a kúzlom zaistil dvere. Severus rýchlo vyhrabal obrovský kotol, ktorý postavil neďaleko stolu a začal doňho hádzať najrôznejšie prísady, ktoré si privolával z poličiek a skriniek.

„Sú tu všetky prísady, ktoré potrebujeme?“ spýtal sa Harry, čarujúc vôkol Voldemortovho tela povrazy.

Severus ani len nezodvihol hlavu od pariaceho kotlíku a odvetil: „Samozrejme, toto je sídlo Temného kráľa, sú tu všetky prísady, ktoré len môžu jestvovať. Často som tu za tie roky varil. No poslednou prísadou je tvoja krv; takže Draco, smiem ťa poprosiť, aby si Harrymu odobral presne dva litre krvi?“

Draco mierne zbledol a pozrel na Harryho. „Áno... no budem potrebovať dokrvovacie elixíry,“ prehovoril zachrípnuto.

Severus sklenenou tyčinkou miešal hmotu v kotly až nakoniec mávol prútikom a na to sa na stôl, vedľa Voldemortovho tela, vzniesli dve fľašky oného elixíru.

Draco si zahryzol do pery a prehovoril: „Dobre teda, Harry, najlepšie bude, ak si ľahneš.“

Harry prikývol, strčil si prútik do nohavíc, obišiel stôl a ľahol si na jeho druhú polku. Draco sa na chvíľu zarazil, keď si uvedomil, na akú situáciu sa práve pozerá. Ležali tam vedľa seba dvaja najväčší nepriatelia – aké absurdné.

„Draco, poď na chvíľu miešať, najprv potrebujem na Harryho kožu vyrezať runy,“ riekol Severus chladne a Draco sa s ním automaticky vymenil, očkom sledujúc, čo sa to tam deje.

Harry sa na stole posadil a vyzliekol si tričko čím odhalil ten dokonalý hrudník a brucho. Potom si opäť položil hlavu na stôl a Severus si niečo začal mrmlať po pod fúzy, prechádzajúc špičkou prútika po Harryho ramenách, hrudi, bruchu... Draco zachytil, že prútik mu na pokožke zanechával, biele tenké ornamenty. Draco zrýchlil miešanie, keď začala hmota podivne bublať. Severus očividne skončil s Harrym a vrátil sa k nemu, naznačujúc mu, aby si vymenili miesta.

Draco sa postavil k stolu, zo strany, na ktorej ležal Harry s drkotajúcimi modrými perami. Strasúcou rukou pevne schmatol svoj prútik – vykúzlil dve široké misy, ktoré položil pod obe Harryho zápästia a kúzlom mu na nich prerezal žily. Harry ani len nesykol. Len ležal na tom tvrdom stole, vedľa svojho úhlavného nepriateľa, mierne sa trasúc od zimy. Hlavou sa otočil k Voldemortovej bezvedomej tvári a pošepol: „Bu-de to fungovať, však?“

Severus vzhliadol od kotlíka a pevne odvetil: „Som o tom viac než presvedčený. Dnes ho zabijeme.“

Draco jemne nadvihol Harrymu hlavu a k ústam mu priložil fľaštičku s krv dopĺňajúcim elixírom. Harry sa napil a naplo ho.

„Musíš to v sebe udržať,“ šepol Draco, odkladajúc poloprázdny flakón.

Harry zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol, keď onú zmes prehltol. Draco nervózne zazrel na Voldemortove telo a spýtal sa: „Koľko vydrží v tomto stave?“

Harry otvoril lesknúce oči a chraptivo odvetil: „Raz sa mi ho poda-rilo bod-núť rovnako... bol mimo asi dve hodiny a po-tom som to riadne schytal,“ uškrnul sa nad onou spomienkou.

„Fajn, to by malo stačiť.“

Misky sa pomaly napĺňali Harryho krvou a Harry bledol a bledol až priesvitnel. Jeho telo sa chvelo, dych sa stával čoraz ťažší a rýchlejší. Severus sa stále motal pred kotlíkom až odbehol dozadu miestnosti a stratil sa za preplnenými policami.

Draco pohladil Harryho po vlasoch a spýtal sa: „Harry, čo si mi to chcel povedať ešte v Rokforte, keď nás prerušil Severus?“ Potreboval to vedieť.

Harry otvoril privreté oči a zašepkal: „Zá-leží na tom? Chceš to počuť aj keď ťa to zra-ní?“

Draco už  istú dobu tušil, čo mu to Harry chcel povedať, no prikývol.

Harry si povzdychol a začal: „Ď-ďakujem ti zato, že ma ľúbiš...ja... mám ťa sku-točne viac než rád, teda... viem, že k tebe nie-čo cítim...no ja... som vždy milo-val S-severusa... nikdy som neprestal a myslím, že nikdy nepre-stanem...aj keď on mi nikdy ten-to cit neo-pätoval...“ riekol bolestne so slzami v očiach. „Pre-páč... toto... nie sú práve posle-dné slová, ktor-é ti chc-em hovoriť. Mr-zí ma to...“

Draco sa smutne pousmial, no aspoň trochu ho zahrialo pri srdci – Harry ho mal viac než rád. Zrejme sám nevedel ako, no niečo k nemu cítil a to mu stačilo. Odhrnul mu z čela pramienky vlasov a odvetil: „Tušil som to, Harry... to čo je medzi vami je príliš silné na to, aby to niekto dokázal narušiť. A mýliš sa...“

Harry naňho nechápavo zažmurkal a Draco pokračoval: „Nikdy som nevidel Severusa pozerať sa na niekoho tak, ako sa pozerá na teba...“ Draco pohľadom skontroloval Severusa, ktorý bol stále vzadu, takže ich tichý rozhovor nemohol počuť.

Harry nešťastne pokrútil hlavou v nesúhlase. „Nená-vidí ma...“

Draco prekvapene zodvihol obočie. „O čom to hovoríš? Veď sám si vravel, že ste sa stali priateľmi a navyše ste magickí spolubojovníci.“

„No... myslí-m, že ma istý spô-sobom začal mať rád, keď ma začal tréno-vať... no tam, niekde hlboko ma nená-vidí zakaždým, keď sa pozr-ie do mojich zele-ných očí.“

Draco absolútne nerozumel, prečo si Harry myslí niečo také. „To je absurdné, kde si k tomu prišiel?“

Harry sa mu zahľadel do očí a sťažka vydýchol: „Pove-dal mi to v deň, keď som sa mu chy-stal priznať... čo k nemu cí-tim.“

Tak túto spomienku si Severus očividne do mysľomisy nevložil. Draco nazúrene vzhliadol na regál, za ktorým sa Severus skrýval. „Hádam si mu vtedy neuveril? Zrejme ho nepoznáš až tak dobre... on jednoducho nikdy nikoho nemiloval, bojí sa toho citu, snaží sa ho skrývať pod túto masku. Skutočne myslíš, že ťa môže nenávidieť po tom všetkom, čo pre teba urobil? A prečo by ťa aj mal nenávidieť?“ Draco bol nadmieru prekvapený týmto Harryho tvrdením.

Harry si zahryzol do spodnej pery a zahľadel sa na strop, zadržiavajúc slzy. „Le-bo kvôli mne zom-rela moja matka... bola to je-ho jediná priateľka. Pre-čo si mys-líš, že je voči mne taký ná-ladový? Chvíľu je tak-mer milý a vzápätí odme-raný a chla-dný... pretože ma za to nenávidí.“

Harry to hovoril s takým presvedčením. On skutočne veril, že ho kus Severusa nenávidí. Toto hádam nebola pravda! Mohol byť Severus až taký bastard, že si Harryho chcel držať od tela tým, že mu povedal niečo takéto? Niečo takéto kruté? Draco vedel, veľmi dobre, že Severus Harryho miluje, tak ako mu mohol povedať také odporné slová? Obviňovať Harryho, že kvôli nemu umrela jeho matka, akoby to, že ju zabil Temný pán, mohol nejako ovplyvniť.

„Harry, celkom určite viem, že ti to vtedy povedal len preto, že si možno všimol, že k nemu niečo cítiš a týmto ťa chcel odradiť... on si nemyslí, že je pre teba dobrý, vieš, poznám Severusove myslenie. Určite ťa chcel len od seba odohnať, a preto ti natáral také lži, “ snažil sa ho presvedčiť Draco.

Harry sa naňho pousmial a zachrapčal: „Dra-co... to je... v poria-dku... bolo to už dá-vno... zmie-ril som sa s tým... aj keď som ho nikdy nepre-stal... však vieš.“

Keby si len videl, ako sa na teba pozerá, keď ho nemôžeš vidieť... ako sa zosypal potom, čo ťa Voldemort akože zabil; ani chvíľu by si nedokázal veriť vlastným slovám – pomyslel si Draco v duchu. Prečo to, ale Severus robil? Prečo si od Harryho držal taký odstup? Prečo nechcel dať voľnosť im vzájomným citom, ktoré k sebe prechovávali?

Severus sa vrátil ku kotlíku s novými prísadami, ktoré profesionálnou rýchlosťou pokrájal a vhodil ich do kotla, vyzeral byť celkom zaujatý prípravou elixíru. Draco mal chuť, schmatnúť ho za ten jeho prekliaty čierny habit, dotiahnuť ho k Harrymu a prinútiť ho, aby mu povedal, čo k nemu skutočne cíti! Harry mohol dnes zomrieť a pre Draca bola nesmierne bolestná myšlienka na to, žeby Harry zomrel mysliac si, že ho Severus istým spôsobom nenávidí.

Harry bolestne zastonal, čo okamžite zaujalo jeho i Severusovu pozornosť.

„Je... mi... zle,“ zachraptil.

V miskách už bolo dokopy liter a pol krvi. Draco si pripomenul, že pri takejto strate postihnutá osoba začína pociťovať závrat, zmätok a začne upadať do bezvedomia, čomu Draco musel zabrániť. Draco ho pohladil po tvári a šepol: „Za chvíľu to skončí... už len pol litra a dám ti plnú dávku dokrvovacieho elixíru. Vydrž.“

Severus sa od nich odvrátil a opäť sa vydal na potulky medzi regálmi. Draco tam len stál a hladil Harryho vo vlasoch. Bolo nevýslovne bolestivé sledovať ho. Teraz absolútne nedokázal myslieť na nič okrem Harryho. Nevytrpel si ten muž už dosť? Aspoň tak na milión životov dopredu.

Smaragdové oči sa zabodli do tých jeho a Harry pomaly pootvoril ústa. „Vie-š... z čoho... mám... strach?“ zachrčal.

Draco preglgol. „Harry, ak by mi niekto odoberal krv a chystal sa ma prebodnúť dýkou, mal by som tiež strach, je to prirodzené...“

Harry sa slabo pousmial. „Nie... po to-m vše-tkom m-a nie-čo také... nevystra-ší.“ Potom mu úsmev na perách zhasol a oči sa mu zaleskli slzami. „Mám str-ach z toh-o, že ma za-bije prá-ve muž, ktoré-ho milu-jem.“

Draca nepríjemne pichlo v hrudi. Harry mal strach z toho, že ten, ktorý ho bodne tou dýkou, bude práve Severus. Aké to je, keď vás možno zabije človek, ktorého milujete? Bola to príšerná predstava. Mal by to teda vykonať Draco? Už od začiatku bolo akési samozrejmé, že túto časť urobí Severus.

„Harry... ja by som to nedokázal urobiť... prepáč, no musí to byť on. Nedokázal by som ďalej žiť s takým obrazom v hlave – obrazom, ktorý by ma prenasledoval celý život.“

Harry mu venoval nežný úsmev. „Ja... vie-m... len... bu-dem mu-sieť myslieť na to, že to robí... kvôli to-mu, aby zabil tú dušu... nie preto, že m-a nená-vidí.“

Draco sa obzrel a zbadal príšerne bledého Severusa, ktorý v ruke zvieral nejakú podivnú prísadu. Vyzeral byť zamrznutý šokom. Očividne počul celý ich rozhovor. Pozeral priamo na Harryho. V očiach mal neopísateľnú bolesť, ktorá zmizla okamžite, ako si ju Draco stihol všimnúť. Rýchlo sa otočil na podpätku a so zavírením plášťu sa prirútil ku kotlíku.

„Vš-etko... sa... to-čí,“ zašepkal Harry skrz pootvorené bledé pery, bez toho, aby si niečoho všimol.

Severus sa vyrovnal od kotlíku a vzhliadol na nich. „Už potrebujem len Harryho krv,“ riekol pevne a absolútne nedal najavo nijaké pocity. Draco ho nechápal, nechápal ako mohol ostať takým chladným aj keď sa práve dialo to, čo sa dialo.

Draco kúzlom monitoroval obsah krvi a keď množstvo dosiahlo presne dvetisíc mililitrov, zacelil reznutia na Harryho zápästiach, odlevitoval plné misky Severusovi a kúzlom aplikoval plnú dávku krv dopĺňajúceho elixíru do Harryho organizmu. Všimol si, že Severus medzi tým nalial Harryho krv do elixíru, ktorý zasyčal, následne zmes zamiešal, nabral si presne odmerané množstvo do sklenej nádoby, vzal si handričku a podišiel k polo bdelému Harrymu, ktorý sa triasol vyčerpaním.

Draco stál vedľa Severusa, keď zrazu ucítil, ako ho Harry pevne schmatol za dlaň. Draco mu stisk opätoval a poskytoval mu tento spôsob opory. Nik z nich nevedel, čo sa bude diať... Severus sa vyhýbal Harryho očiam a plne sa sústredil na svoju prácu. Handričku, ktorú dôkladne namáčal do elixíru, žmýkal na Harryho hruď, ramená a brucho, kde boli vyrezané takmer neviditeľné ornamenty a runy. Keď skončil s aplikovaním elixíru, odložil handričku do misky, ktorá bola už prázdna a konečne pozrel do Harryho bledej a vyčerpanej tváre. Nadýchol sa, akoby sa chystal niečo povedať a Draco s napätím čakal, že mu konečne povie pravdu a to, že k nemu necíti nenávisť a to ani zďaleka. No Severus len pokrútil hlavou a miesto toho začal odriekavať nejaké slová v jazyku, ktorý Draco nepoznal. Runy a ornamenty, nasiaknuté elixírom, začali na Harryho tele žiariť ako jasné, čisté svetlo.

„Lasu karno kaj sango turnas al polvo...“

Harryho tvár sa skrivila bolesťou a na to sa Voldemortove oči prudko otvorili. Hadie zrenice boli rozšírené šokom, keď sa jeho telo začalo meniť v prach. Severus neprestal odriekavať slová v neznámom jazyku. Harry zastonal bolesťou a svetlo, ktoré žiarilo skrz jeho pokožku začalo byť tak jasné až Dracovi vháňalo do očí slzy.

„La sango, kiu fluas en la malamiko ajn estas perdita por ĉiam...“

Harryho stisk bol tak pevný, že mal pocit, že mu rozdrví ruku, no ani za nič by ho nepustil.

Severus naraz zmĺkol, načo Harryho pokožka prestala žiariť a Voldemortove telo sa cez laná podivne skrútilo, jeho hruď sa napla a začal z nej vychádzať čudesný dym čierny ako uhlie. Musela to byť Voldemortova duša, pomaly odchádzala z toho umierajúceho tela a Dracovi bolo jasné, že jedinou zastávkou, ktorú bude mať, bude práve Harryho telo – telo, ktoré obýval úlomok jeho duše.

Čas sa náhle akoby zastavil, keď si Severus privolal Dýku života a namieril ju priamo na pravú polovicu Harryho obnaženého hrudníka. Harryho zelené oči sa unavene otvorili a zmierene čakali na svoj osud. Draco nervózne pozoroval onú dymovú hmotu, ktorá vyliezala z Voldemortovho rozpadajúceho sa tela. Lenivo sa tiahla od Voldemorta k Harrymu a Draco začínal panikáriť; ak by tá duša posadla Harryho, boli by v poriadnych sračkách. No zdalo sa, že Severus zamrzol. V ruke pevne zvieral kostnatú rukoväť dýky a so zaťatou čeľusťou hľadel do Harryho očí. S vypätím všetkých síl si snažil zachovať svoju tak typickú kamennú tvár, no skutočné emócie ho zrádzali a objavili sa mu v očiach.

Harry sa naňho pousmial. Dymová hmota sa ho už takmer dotýkala, keď Severus tvrdlo vrazil ostrú dýku priamo do Harryho hrude. Silná tlaková vlna ich v tom momente oboch odhodila kdesi dozadu. Obrovský čierny mrak vybuchol v priestore, v ktorom sa nachádzal Voldemort a Harry. Draco počul neľudský rev, ktorý musela vydávať práve zabitá duša. Nič nevidel, celá miestnosť bola zahalená onou čiernou hmlou, neznáma tlaková vlna rozbila zrejme každý jeden elixír či nádobu s prísadami, ktoré sa v tejto laboratórií nachádzali. Rôzne výpary a zmesi, ktoré sa z rozbitých elixírov dostali do vzduchu mu dráždili pľúca a nútili ho kašľať. Musia odtiaľto okamžite zmiznúť! Ak sa všetky tie veci, ktoré tu boli rozbili, čochvíľa ich tie rôzne zmesi a ich zlúčenie môže zabiť.

Čierna hmla zoslabla a Draco sa pokúsil postaviť, bol odhodený medzi regálmi a rozbitým sklom. Zahliadol Severusa, ktorý s rukou na ústach mieril na miesto, kde by mal byť Harry. Draco sa zodvihol na nohy, zakryl si nos i ústa vreckovou, ktorú mal v nohaviciach a utekal za ním. Stôl bol rozlámaný na márne kúsky. Voldemortovo telo bolo preč, neostalo po ňom absolútne nič, okrem obhoreného a dotrhaného kráľovského rúcha. Harryho telo bolo skrútené medzi trieskami a úlomkami dreva.

Draco skrz šum a syčanie výparov z rôznych elixírov, začul, že niekto ohromnou silou trieska do dverí od laboratória – kurva, smrťožrúti si museli všimnúť, že ich väzni i pán zmizli.

Severus kúzlom zbesilou rýchlosťou odstránil všetky tie úlomky z Harryho bezvládneho tela, v ktorom bola stále zabodnutá oná dýcha.

Draco si k nemu kľakol a odstrčil ho. „Nechaj to na mňa,“ zamumlal.

Opatrne vytiahol dýku z Harryho hrude a kúzlom okamžite zastavil krv, ktorá sa z onej rany začala rinúť ako zúrivý červený vodopád. Rýchlo vyčaroval pevné obväzy a kúzlom ich vôkol rany obviazal a stiahol. Ešte žil... jeho tep bol tak žalostne slabý, ale žil. Musia sa odtiaľto dostať. Harry už bol na tom aj tak biedne a s tými všetkými výparmi vo vzduchu sa všetko iba zhoršovalo. Severus vrhol na Harryho kúzlo odľahčenie a s najväčšou jemnosťou si ho vzal do náručia, čo bol pre Draca iba ďalší dôkaz citov, ktoré k Harrymu prechovával. Mohol ho skrátka levitovať. V ruke mal pripravený prútik a kývnutím dal Dracovi najavo, aby sa pripravil.

Len čo Severus kúzlom otvoril dvere, do výparmi zahmlenej miestnosti sa nahrnuli smrťožrúti; Draco nedokázal určiť koľko ich bolo, no naraz pred ním stála jeho vlastná teta a so šialenstvom v očiach naňho mierila prútikom. „Kde je náš kráľ, Draco?“

Draco na ňu nenávistne hľadel a odpľul: „To kus monštra je mŕtve!“

„KLAMEŠ!“ zaškriekala, ako zmyslov zbavená. „Za tieto odporné lži zomrieš, môj malý synovček!“

Draco vedel, že proti nej nemá najmenšiu šancu. V dueloch bol skrátka ľavý, no skôr než sa stihol rozlúčiť so životom, Bellatrix zasiahla Severusova Sectumsempra a jeho teta sa prekvapene zrútila k zemi, kde chrčala bolesťou. Chvíľu ju sledoval a vôbec nič necítil. Iba nenávisť a pocit, že si takýto koniec zaslúži. Otočil sa a postrehol, že len kúsok od neho sa odohrával poriadny súboj. Severus bojoval s ďalšími troma smrťožrútmi, zatiaľ čo Harryho telo nechal opreté o stenu. Draco mu pribehol na pomoc a začal vrhať prvé kúzla, ktoré mu len zišli na um. Spoločnými silami smrťožrútov zneškodnili. Severus si opäť raz nežne vzal Harryho do náručia a bez slov vybehol na chodbu. Draco ho nasledoval a zhlboka sa nadýchol bez výparového vzduchu na prázdnej chodbe. Rozhodne mali šťastie, že tu nebolo viac smrťožrútov. Severus rýchlo kráčal chodbami, očividne presne vediac, kam má ísť.

„Premiestniť sa dá až vonku,“ informoval ho krstný za pochodu.

Draco sa len modlil, aby ich po ceste nik nevyrušil. Na panstve očividne veľa smrťožrútov nebolo a Draco dúfal, že tí ktorých zneškodnili v laboratóriu, boli jediní, ktorí tu momentálne boli. Severus ich viedol skrz tmavé chodby až cez zadný vchod vyšli do daždivej noci. Studené kvapky surovo vrážali do jeho odevu, zatiaľ čo Severus vyčaroval patronusa, niečo mu povedal, načo sa strieborná laň vyparila.

Severus sa zadýchane zastavil medzi stromami. „Pôjdeme na Rokfort, poslal som Minerve patronusa, aby nás ochrany vpustili.“ Draco prikývol a obzrel sa na to hrozivo sa týčiace panstvo, dostali sa z neho nejakým nepoužívaným východom, takže tu neboli žiadne stráže.

„Chyť sa ma,“ prikázal mu Severus a Draco tak okamžite urobil.

Pocítil známe trhnutie v podbrušiu a svet sa s ním náhle zatočil. V ďalšom okamihu už bežal skrz rokfortské pozemky až k bráne, kde ich čakala nová riaditeľka i niekoľko členov Rádu. Všetko to prebehlo akoby v čudesnej hmle. Draco myslel len na jedinú vec, dostať konečne Harryho do bezpečia, aby ho mohol riadne vyšetriť a začať liečbu. Jeho uši boli hluché, keď Severus v krátkosti vysvetľoval, čo všetko sa stalo. Jeho oči boli slepé až kým sa konečne nedostali skrz krb na Ošetrovňu, ktorá bola preplnená študentmi, ktorí v tomto čase spali. Uháňali až na koniec miestnosti, kde bola malá prázdna izba, určená pre závažné prípady, preto bola oddelená od ostatných lôžok. Až keď naňho ktosi vrhol sušiace kúzlo uvedomil si, že bol celkom premočený od dažďa. V izbe sa nachádzala jedna nemocničná posteľ, na ktorú Severus položil Harryho.

„Čo budete potrebovať, pán liečiteľ?“ spýtala sa ho... kto sa ho to vôbec spýtal? Odrhol zrak od polomŕtveho muža na posteli a naraz hľadel do tváre madam Pomfreyovej. Automaticky jej začal vymenúvať všetky elixíry a pomôcky. V ďalšej minúte už sa skláňal nad Harrym. Vrhol naňho diagnostické kúzlo. Mal vysokú horúčku – ktorá mohla byť spôsobená mnohými vplyvmi. Veď ten muž len za necelú hodinu stratil dva litre krvi, bol prebodnutý magickou zbraňou, zomrel v ňom kúsok duše jeho nepriateľa a ešte k tomu sa nadýchal tých skurvených výparov. Draco netušil, kde má vôbec začať. Len letmo vnímal, keď mu Pomfreyová priniesla všetky potrebné veci na Harryho liečenie. Sotva vnímal Severusa, ktorý sa vrátil do izby, Draco si ani nevšimol, kedy z nej odišiel. Severus mu ochotne asistoval, zatiaľ čo Draco pracoval až do úplného vyčerpania.

OOO

Urobil všetko, čo len urobiť mohol. Ukázalo sa, že tá Dýka života nefungovala vôbec ako bežná zbraň či kúzlo, a preto sa rana po nej, nechcela zaceliť tak, akoby to náročné liečiteľské kúzlo zvládlo s obyčajnými podobnými poraneniami. Harrymu sa rana každú chvíľu otvárala a krvácala. Draco mu nestíhal dávať dokrvovacie elixíry. Keď sa konečne rana upokojila a prestala sa neustále otvárať, začal sa Draco venovať vypudeniu škodlivých výparov z Harryho tela, ktorých sa v tomto oslabenom stave nadýchal, čo malo ozaj ničivé následky na jeho organizmus, keďže po tom všetkom bola jeho imunita žalostne slabá. Napchal doňho celú radu elixírov a analgetika.

Dažďové kvapky agresívne bubnovali do okien, keď si Draco vyčerpane sadol do prikúzleného kresla vedľa Harryho lôžka. Hľadel na tú bledú tvár bez života a premýšľal, čo by preňho ešte mohol urobiť. Predstava, že by... nedokázal si to ani len v duchu povedať... skrátka predstava, žeby... bola nepredstaviteľná. Severus stál z druhej strany postele a s pevne zovretými tenkými perami hľadel na Harryho. Švihnutím prútika mu zmenil nohavice za pohodlné pyžamové a vykúzlil mu biele tričko s krátkymi rukávmi, vyzeralo byť z veľmi jemnej látky. Sklonil sa a prikrývkou ho zakryl až po hruď.

Ako tak pozeral na Harryho pomaly si uvedomoval, že bol lord Voldemort konečne mŕtvy. Ich zem je slobodná. Ale čo všetko ich to stálo, o čo všetko prišli? Harry bol žiarivým príkladom – pretože ten muž prišiel o všetko. Voldemort ho väznil, mučil, znásilňoval, pred očami mu povraždil každého, koho miloval a teraz mal s tým všetkým žiť? Jemu samému Voldemort ukradol otca a zmenil ho na muža, ktorý mu zavraždil matku...

Z úvah ho vytrhol až Severusov čin – jeho krstný s takou láskou odhrnul Harrymu spotené vlasy z čela až to Draca poriadne prekvapilo. Konečne! Konečne prejavil nejaký cit!

„Vysvetli mi jedno, Severus,“ prehovoril Draco pevne, „prečo si mu nikdy nepovedal, čo k nemu cítiš?“

Severus sa odtiahol od Harryho, akoby sa popálil a chladne naňho vzhliadol. „Neviem, o čom to hovoríš,“ odbil ho.

Draco si odfrkol. „Pre Merlina, prestaň už! Prestaň sa hrať na tohto bezcitného človeka! Už si mi nejeden raz ukázal svoju pravú tvár, tak s tým prestaň aspoň teraz. On zomiera...“ hlas sa mu zadrhol, ale prinútil sa pokračovať, „a ty vieš, že ho milujem, rovnako ako ja viem, že ho miluješ ty. Tak mi povedz, čo za kreténa si, keď si mu ani predtým, ako si ho bodol tou skurvenou dýkou nepovedal, že k nemu necítiš nenávisť. Ja viem, že si ho počul, ako mi to hovoril, viem to... ale ty si nevyužil ani možno svoju poslednú šancu na to, aby si vyvrátil svoje kruté slová!“ Draco si uvedomil, že stojí na nohách a v očiach ho pália nepreliate slzy.

Severus naňho prekvapene pozeral až potichu prehovoril, stočiac pohľad k Harrymu. „Harry by mal byť s niekým ako si ty, Draco. Si v jeho veku a môžeš mu dať toľko lásky, koľko si zaslúži. Vyrástol z teba citlivý, inteligentný mladý muž... Ja som len starý, zatrpknutý, bývalý smrťožrút. Vo mne by nikdy nenašiel takú oporu, akú našiel v tebe. Hovoril mi, že tam na panstve sa celkom zlomil a ty si ho dal dokopy. To by som ja skrátka a dobre nikdy nedokázal. Ja si ho nezaslúžim, a preto robím všetko preto, aby ku mne necítil viac než priateľstvo. Hoci mohol som sa pokúsiť dosiahnuť to, aby ma nenávidel, no bol som príliš slabý a sebecký. Stačí ti takéto vysvetlenie, Draco?“ spýtal sa a teraz pre zmenu naňho prekvapene hľadel Draco. Keď sa konečne aspoň trochu spamätal a chystal sa mu protirečiť, Severus sa vyrútil z izby takou rýchlosťou, že Draco stihol zahliadnuť len lem jeho plášťu, keď sa stratil za dverami.

Draco nepekne zaklial. Jeho krstný mal tú najhoršiu a najzložitejšiu povahu, akú len mohol mať! Chystal sa posadiť, keď si všimol zelených očí.

„Harry, pre Merlina, máš spať. Dal som ti konskú dávku!“

Harry len pootvorenými očami pozeral na zatvorené dvere, zatiaľ čo mu jedna jediná slza, stekala dolu lícom.

Draco sa posadil k nemu na posteľ a slzu mu utrel. Musel sa zamračiť, keď počul ako sa ťažko a sípavo nadychuje. „Chceš ďalší elixír proti bolesti?“

Zelená sa stočila k nemu a Harry prikývol. Draco mu ihneď priložil k ústam fľaštičku. „Viem, že je každý nádych pre teba hrozným utrpením, no nemám, čo viac spraviť. Tá dýka bola skrz naskrz pretkaná čiernou mágiou a zranenia takým predmetom sú nevyspytateľné,“ riekol potichu a odložil prázdny flakón na nočný stolík. „Preto by si mal spať, aby si nemusel trpieť.“

Harry sa naňho slabo pousmial a roztrasene mu chytil dlaň a Draco si s ním automaticky preplietol prsty. Hľadel na jeho vyčerpanú, bledú tvár a do očí sa mu tisli slzy. Bez všetkých tých kúziel, ktoré naňho použil by bol mŕtvy behom pár sekúnd. Len kúzla ho udržiavali pri živote a on bol úplne bezmocný a to ho ubíjalo. Bol majster v obore liečiteľstva, no nedokázal vyliečiť muža, ktorého miloval. Čo ak skutočne odíde? Už viac nemohol odolávať. Sklonil sa k jeho tvári a nežne ho pobozkal, vsakujúc jeho pery medzi tie svoje. Prerušil bozk, aby nabral vzduch do pľúc a ostal k nemu naklonený, pevne mu hľadiac do očí. „Viem, že miluješ Severusa, ale už mi to je jedno. Nechcel som vám stáť v ceste, ale rozhodol som sa, že budem. Milujem ťa, Harry a som plne zmierený s tým, že tvoje city nie sú rovnaké no-“

Harry mu pevne stisol ruku a chrčivo sa nadýchol. „Dr-aco... ľú-bim ťa...“

Dracove srdce náhle explodovalo radosťou. Naozaj povedal, že ho ľúbi? Alebo sa mu len sníva?

„... do-teraz som sám ne-vedel, čo k tebe cí-tim. Bol ... som zmä-tený, no te-raz, keď hľa-dím smr-ti... do tváre, uve-domil som si to... chc-em, aby si to ve-del, skôr než-“

„Opováž to dopovedať,“ riekol Draco trasľavo. „Nedovolím ti zomrieť. Ak je pravda, že som jedným z najlepších liečiteľov, tak potom ťa musím zachrániť. Ty si zachránil nás... nás všetkých. Dovoľ mi nech urobím to isté pre teba,“ posledné slová už šepkal pri jeho ústach a opäť sa mu na ne hltavo prisal. Zatvoril oči a užíval si to nádherné teplo, ktoré mu ako horúca čokoláda tieklo útrobami. Vo viac ani nedúfal, Harry mu city opätoval aj keď v jeho srdci mal miesto aj iný muž. Bolo to zvláštne, no Dracovi to vôbec neprekážalo. Bol spokojný s tým, čo mu Harry dokázal dať. Zaplietol si ruku do jeho vlhkých vlasov a nežne sal jeho pery a hladil ich jazykom. Harry mu zastonal do úst, no nie od rozkoše – ale bolesti. Draco sa od neho okamžite odtiahol. „Prepáč.“

„To... n-ič... pro-sím, buď pri mne... ne-nechcem byť sám,“ požiadal ho Harry, držiac sa za ranu na pľúcach. „Neo-pusť ma... tak... ako on.“

Draco si vyzliekol habit a na bok si ľahol vedľa neho. Rukou ho objal vôkol pásu, zatiaľ čo sa k nemu Harry otočil tvárou. Zatvoril oči a spokojne si povzdychol. Draco mu vtisol nežný bozk na špičku nosa a oproti ústam mu zašepkal: „Neodídem od teba, pokojne spi, budem tu.“

OOO

Prebral sa a zistil, že sa stále nachádzajú v tej istej polohe. Harry ležal na chrbte, tvárou natočenou k nemu, zatiaľ čo on ho ochranárky držal okolo pásu. Zatvoril oči, aby sa mohol lepšie sústrediť na všetky liečiteľské kúzla, ktoré na Harryho uvrhol. Všetko fungovalo tak ako malo – kúzla boli aktívne a stabilné. Harryho stav sa nezhoršil, no ani nezlepšil. Stále potreboval kúzla, aby dokázal samostatne dýchať. So smútkom sledoval jeho bledú tvár, nemohol sa od nej odtrhnúť, dokázal by sa naňho takto pozerať celé hodiny, keď vtom začul odkašlanie.

Vzhliadol a naraz hľadel priamo do očí čiernych ako tma. Severus stál pri nohách postele vo svojom obvyklom čiernom habite, bez akéhokoľvek výrazu či emócie. „Tvojho otca zadržali. Pozajtra bude súdne konanie. Želáš si zúčastniť sa?“ spýtal sa ho, nijak nereagujúc na situáciu, v ktorej ho zastihol.

Draco neochotne pustil Harryho a posadil sa. Rukou si prečesal vlasy, ktoré by si určite zaslúžili kúpeľ. „Nemám záujem. Toho človeka už nikdy nechcem vidieť. Nevieš či našli telo mojej... mami?“
 

„Lokalitu tela celkom určite prezradí na súde. Veritaserum sa o to už postará,“ riekol Severus sucho.

Draco sklonil hlavu a pošepol: „Teraz si moja jediná rodina. Nechcem o teba prísť. Milujeme toho istého muža, čo je isto dôvod na to, aby sme sa navzájom znepriatelili,“ vzhliadol naňho, „nerobme to.“

Severus sa chytil konča postele a chladne odvetil: „Harryho som sa vzdal. Nuž a pri tvojom narodení som prisahal, že sa o teba vždy budem starať. Túto prísahu nemienim porušiť. Som rád, že má Harry niekoho ako si ty. Nikoho iného by som v jeho blízkosti nezniesol.“

Draco sa zamračil a nevedomky pohladil Harryho po ruke, ktorá nečinne ležala na prikrývke. „Ako sa ho môžeš vzdať? Po tom všetkom? Ty vieš, čo k tebe Harry cíti, tak ako mu to môžeš urobiť?“

V Severusových očiach sa niečo mihlo, no okamžite to zmizlo, keď zaťal čeľusť. „Na túto tému sme sa už bavili. Nenúť ma opakovať moje slová.“

Draco sa postavil. „Samozrejme! Lebo si ho nezaslúžiš! Myslíš si, akú službu mu tým robíš, no pritom mu len spôsobuješ bolesť. Pre Merlina, videl som, čo medzi vami je... patríte k sebe...“

„O čo ti, Draco, vlastne ide? Mal by si byť rád, že som sa ho vzdal, no miesto toho ma nabádaš k tomu, aby som tak nerobil. Vysvetli mi to.“

„Ja len chcem, aby bol šťastný. Chcem ho, tak veľmi ho chcem len pre seba, ale už teraz ma ubíja tá bolesť, ktorú mu vidím v očiach zakaždým, keď sa na teba pozerá. Nachádzame sa v patovej situácii a ja vôbec neviem, ako ju máme riešiť, no to, že sa ho vzdávaš mi príde veľmi hlúpe a nesprávne. Neopúšťaj ho, Severus. Ostaň s ním...“

Severusove tmavé oči sa leskli. Nachvíľu priam túžobne hľadel na bezvedomého Harryho, no potom rýchlo zavrtel hlavou. „Nie... nie... už toľko krát som mu ublížil tak, že si to ani len nevieš predstaviť! A on mi zakaždým odpustil. Toto skrátka nemôžem. Nemôžem byť s ním... len by som mu ubližoval... a bolo by to až priveľmi dokonalé na to, aby to mohlo byť skutočnosťou.“

Draco k nemu pristúpil a položil mu ruku na rameno. „Samozrejme, že to môže byť skutočnosťou. Nepoznám nikoho, kto by si väčšmi zaslúžil šťastie než vy dvaja. Harry k tebe patrí, aj vaša mágia je toho dôkazom, tak ho neopúšťaj len kvôli svojej omylnej domnienke a to, že Harrymu bude bez teba lepšie, pretože nebude. Povedz mi, krstný, koľko ľudí si vo svojom živote miloval a koľkí z nich ti tento cit opätovali?“

Severus mu ani len nemusel odpovedať, pretože všetko mu prečítal v očiach. „Konečne je v tvojom živote niekto, kto ťa miluje tak veľmi, že by pre teba v momente obetoval život a ty sa ho chceš vzdať? Si Slizolinčan, pre Merlina, Severus!“

Severus striasol ruku, ktorou mu Draco stískal rameno a odvrátil sa k napoly odostretému oknu, za ktorým sa prvé lúče slnka norili spoza hôr. „A ako si to vôbec predstavuješ? Budeme si ho striedať? Čo za idiotské nápady to vôbec máš?!“ Severus sa k nemu prudko otočil a vyzeral akoby sa chystal niečo rozbiť.

Draco si povzdychol. No dostal nápad. Naklonil sa k Harryho tvári a bozkal ho na studené pery. Potom vzhliadol späť na Severusa a spýtal sa: „Prekáža ti to, čo som práve urobil?“

Severus sa zamračil a pokrútil hlavou. „Nie.“

„Prekážalo by ti, ak by to urobil niekto iný?“

„Samozrejme, že áno!“ zavrčal, no potom sa vrásky na jeho čele vyhladili poznaním.

Draco sa usmial a odvetil: „Tak vidíš, presne takto by to mohlo fungovať. Milujeme ho obaja a on nám tento cit opätuje, tak prečo by sme sa mali rozhodovať, ktorí z nás sa ho vzdá?“

Severus si porazenecky vzdychol. „Toto nebude fungovať, Draco.“

„Možno nie a možno áno. To ukáže len čas,“ riekol Draco potichu a posadil sa späť na posteľ.

Severus chvíľu nerozhodne stál na mieste, no nakoniec podišiel z druhej strany postele a posadil sa na jej okraj. Starostlivo odhrnul pramienok čiernych vlasov z Harryho čela a pozoroval ho.

Draco zatiaľ jemne chytil Harryho za ruku a palcom mu hladil chrbát dlane. „Bude nás veľmi potrebovať potom všetkom, čo si za tie roky vytrpel. Musíme byť s ním.“

„Neustále ma prekvapuješ, Draco,“ riekol potichu Severus bez toho, aby odrhol oči od Harryho tváre.

„Skrátka som len dospel, to je všetko.“

Čierne oči sa stretli s tými jeho a Severus mu venoval takmer nepatrný úsmev.

OOO

Severus ostal s Harrym a tak mal Draco konečne čas dať si poriadny kúpeľ a raňajky. Potom ešte stihol prehliadnuť pár študentov na Ošetrovni po tom, čo ho o to madam Pomfreyová požiadala. Zastihla ho i McGonagallová, ktorá sa zaujímala o Harryho stav. Žiaľ, nemal pre ňu dobré správy. Keď sa vrátil do izby, Severus stále sedel na okraji postele a očividne sa snažil Harryho zobudiť.

Harry sa zmietal a čelo mal orosené potom. Spoza bledých pier mu unikali prosebné slová: „Herm... nie... nie... nienienienie!“

Draco pribehol Severusovi na pomoc, keď vtom Harry otvoril zaslzené oči a posadil sa tak prudko, že ho nedokázal udržať ani Severus. Harry sa trhane nadychoval a rozšírenými očami hľadel pred sebe, zrejme ešte stále vidiac odporné výjavy z nočnej mory, v ktorej bol lapený.

Draco poriadne zaklial, keď si všimol, že tá prekliata rana mu opäť krváca, oná tekutina presakovala skrz biele tričko a tvorila na ňom čudesný obrazec.

„Harry, bol to iba sen... iba nočná mora. Musíš si ľahnúť,“ prehovoril k nemu mäkko.

Severus mu podopieral chrbát a jemne ho zatlačil späť do ľahu. Harryho vyblednutá tvár sa skrivila bolesťou. Draco začal okamžite jednať, vyhrnul mu tričko a ihneď začal ranu opäť zaceľovať. Severus mu zatiaľ do úst nalial dúšok dokrvovacieho a upokojujúceho elixíru.

„Sme na Ošetrovni v Rokforte. Voldemort je mŕtvy – ten tvor už nikomu neublíži,“ riekol Severus potichu, zatiaľ čo handričkou utieral Harryho čelo. Draco dal ranu opäť do poriadku, kúzlom očistil Harryho tričko a poriadne ho zakryl.

Harryho očividne Severusov hlas upokojil. Jeho chrčivý dych sa spomalil i jeho srdečný tep, ktorého činnosť Draco monitoroval skrz kúzlo, sa vrátil do normálu. Posadil sa naspäť k nemu a nežne ho chytil za dlaň. A na Dracove prekvapenie, Severus urobil presne to isté, no s Harryho druhou dlaňou. Harry zmätene žmurkal a zelené oči blúdili raz k nemu a raz k Severusovi. Nakoniec sa na jeho suchých perách objavil slabý úsmev a Dracovi bolo jasné, že pochopil. Pochopil, že ani jeden z nich ho neopustí. 

Epilóg