5. kapitola - Nechaj to ísť
Tri mesiace ubehli rýchlejšie než by Harry skutočne chcel. Lucius sa za tú dobu priveľmi nezmenil. Práve naopak, čím bol ten prekliaty ples bližšie, tým nevrlejší bol. Navyše sa prestal rozprávať s Bellatrix a keď ich náhodou spolu videl, tak iba zaťal sánky a oči mu stvrdli.
Bellatrix sa mu snažila natárať, že Lucius na ňu žiarli, no Harry jej neveril. Lucius a žiarliť a navyše na Bellu? Hlúposť!
Harry nervózne postával pred Veľkou sieňou. Bella už rozhodne meškala. Pohľadom skontroloval svoje oblečenie, ktoré sa skladalo z úzkych čiernych nohavíc. Svetlozelenej košele a čierneho saka. Zrazu mu niekto prekryl oči dlaňami.
„Hádaj, kto to je?" ozval sa hlas za ním.
Široko sa usmial. Chytil malé dlane do svojich, zložil si ich z tváre a otočil sa. Bellatrix mala na sebe čierny šaty bez ramienok. Vrch šiat bol poprskaný drobnými diamantmi. Spodná sukňa bola objemná a dotýkala sa zeme. Vlasy mala vlnité a rozpustené, siahali jej takmer po pás. Bellatrix obľubovala výrazný mejkap a dnes tomu nebolo inak. Sýty červený rúž zdobil jej plné pery. A dymové líčenie zvýraznilo jej tak isto tmavé dúhovky.
„Vyzeráš krásne," usmial sa a naznačil bozk na chrbát jej ruky.
„Ty lichotník. Veď mi to aj trvalo, aby som tak vyzerala," smiala sa a priklonila sa mu k uchu.
„V saku si neuveriteľne sexy. Teším sa, keď ťa uvidí Lucius," zašepkala mu doň a odtiahla sa.
Harry zosmutnel, pretože mu bolo jasné, že Lucius oňho záujem v tomto zmysle jednoducho nemá. Bellatrix opäť raz videla len to, čo chcela.
Vstúpili v skupinke do vyzdobenej sály. V pozadí hrala príjemná hudba. Zatiaľ čo zem bola tvorená z umelého ľadu. Harry si všimol, ako na Belline vlasy dopadajú vločky, ktoré vzápätí zmizli.
Nový riaditeľ a bývalý učiteľ Transfigurácie, Albus Dumbledore, ich privítal a zaželal im príjemnú zábavu. Bellatrix ho ihneď vtiahla do tanca. Na parkete skoro ešte nik nebol. A Harry rozhodne nemal chuť tancovať, nie keď nevidel Luciusa. Stále netušil s kým vlastne jeho priateľ ide na ples.
Chytil Bellu za pás a začali sa pohybovať v rytme hudby. Ponad jej bujné vlasy sledoval okolie. Snažil sa zachytiť platinové vlasy.
Do sály zrazu vstúpil on. Vlasy mal v stuhe, tak ako sa to Harrymu najväčšmi páčilo. Len pár pramienkov spadalo do jeho dokonalej tváre. Na sebe mal zrejme nesmierne drahý slávnostný habit, jemne karamelovej farby. Harry cítil, ako sa mu srdce divoko rozbúšilo. Hneď za ním vošla Bessie Stevensová – dievča z ich ročníka a samozrejme zo Slizolinu. Bola čistokrvná a nepochybne krásna. No Lucius nevyzeral, že by bol nejako nadšený, že je tam s ňou. Podišli k stolu, ku ktorému si sadli a Lucius si ihneď od škriatka objednal punč.
„Krásne voniaš," zamumlala Bella, ktorá sa opierala o jeho rameno.
„Je tu so Stevensovou," šepol jej pri tvári.
„Kecáš," riekla a nenápadne pootočila hlavou. „Vážne je! Veď sa spolu v živote nerozprávali!"
„Pozri ako naňho pozerá! Jasne môžem vidieť ako jej tie sliny kvapkajú z brady." Harry z tých dvoch nespúšťal pohľad.
„Uslintaná mrcha," okomentovala to Bella. „No pozri na Luciusa, nevyzerá, že by mal o ňu záujem. Zrejme ju pozval len preto, lebo skrátka musel."
„Ak sa ho dotkne, neviem či sa udržím. Chcem ísť preč."
Bellatrix sa od neho odlepila a pozrela mu do očí. „Blázniš? To sa chceš tak ľahko vzdať? Och, ty a Lucius ste vážne rovnakí! Obaja viete čo chcete, no nejdete si za tým! Ešte, že máte mňa," riekla a dôležito si prehrabla vlasy.
„Bell, naozaj chcem ísť preč. Pozri ako naňho hľadí, určite sa naňho každú chvíľu vrhne, a to rozhodne neznesiem," šepkal, nespúšťajúc pohľad od dvojice.
Strieborný pohľad zrazu zablúdil k nim. A na to sa Lucius postavil a jednoducho sa celkom neelegantným spôsobom vyrútil zo siene.
„Bež za ním," hnala ho Bella.
„Načo? Neviem, čo mu povedať... nerozumiem mu..."
„Pre Salazara, Harry! Skutočne si taký slepý? Skrátka, choď, ja sa postarám o Stevensovú, aby vás náhodou nešla prerušiť."
Harry vybehol na chodbu a mohlo to znieť bláznivo, no nasledoval Luciusov výrazný parfum. Vyšiel na pozemky. Vonku bola poriadna zima a v slabom vetre tancovali malé snehové vločky. Kúsok pred ním kráčal Lucius. O chvíľu si sadol na fontánu a sledoval jej zamrznutý povrch.
Harry si v tichosti prisadol k nemu a pritiahol si k sebe sako. Chvíľu pozeral na bledú dlaň, ktorá nečinne ležala len centimeter od neho. Nakoniec ju chytil do svojej.
Lucius mlčal a robil sa, že ho nevníma, no Harry vedel, že opak je pravdou.
„Myslel som, že to zvládnem. Vidieť ťa s ňou, no mýlil som sa," prehovoril Lucius bez emócií.
Harry hľadel na profil jeho smutnej tváre. A práve vtedy sa rozhodol: buď teraz alebo nikdy. Chytil Luciusa za čeľusť a natočil si jeho tvár k tej svojej. Chvíľu mu hľadel do očí, akoby z nich chcel vyčítať, či ide spraviť správnu vec, no oči ostávali prázdne.
Harry zatvoril viečka a prisal sa na tie mäkké pery. Započul Luciusov prekvapený povzdych. A Harry nevedel, či je to dobre, alebo zle. Pripravoval sa na najhoršie, pripravoval sa na to, že ho odmietne. No nič z toho sa nestalo. Luciusova ruka sa mu obtočila vôkol pásu. Druhá ruka sa mu zaplietla do vlasov na zátylku. Lucius slabo zavrčal a bozkával ho akoby to malo byť naposledy. Harry sa prispôsoboval jeho zbesilému tempu. A nikdy sa necítil tak krásne ako teraz. Žalúdok sa mu príjemne skrúcal. Srdce mu tĺklo o dušu. A celé jeho vnútro brnelo blahom. Chytil Luciusa za líce a palcom ho hladil, zatiaľ čo sa mu jeho sladký jazyk prebojoval do úst.
Niekto zastonal, keď sa tak stalo, no Harryho absolútne netrápilo, kto to bol. Vnímal teplotu Luciusova tela, vnímal jeho špecifickú vôňu, skrátka celú jeho bytosť.
Pomaly sa od seba odtiahli, pretože im celkom isto dochádzal kyslík. Strieborné oči boli zabodnuté v tých jeho.
„Nevieš si predstaviť, ako dlho som to chcel spraviť," prehovoril Lucius trochu zachrípnuto. Jeho bledé pery nabrali červenú farbu, po tom dôkladnom bozkávaní.
„Tak, prečo si to neurobil?"
Lucius si zahryzol do pery. „Pretože som si myslel, že miluješ Bellatrix."
Harry sa i napriek vážnosti situácie musel zasmiať. „Bellu? Takže si na ňu skutočne žiarlil?"
Lucius sa mierne začervenal. „Neustále sa na teba lepila. Pozval si ju na ples! Čo som si mal myslieť?"
Harry ho chytil za ruku a smiech sa zmenil na úsmev. „Bellu ľúbim ako sestru. Nikdy som nad ňou nepremýšľal iným spôsobom."
Luciusova zamračená tvár sa zrazu vyjasnila. Ľahký úsmev sa dotkol jeho pier. „Chcem to spraviť znovu," riekol len a opäť sa mu prisal na pery.
Harry premýšľal či Luciusa tiež niekto učil bozkávať, pretože mu to išli neuveriteľne dobre, no možno má prirodzený talent, ako vo všetkom čo robil. Vôbec si nevšímal zimu, ktorá sa mu zarývala až do kostí. Vnímal iba tie mäkké pery, ktoré sa dotýkali tých jeho a všetky tie pocity, ktoré mu poletovali útrobami. Teraz ľutoval, že sa k tomuto kroku neodvážil skôr. Bozkávanie s Luciusom bolo ešte lepšie než si predstavoval.
Vonku sa za ten čas zotmelo a hudba, ktorá vychádzala z vnútra hrala hlasitejšie.
Keď sa od seba odtrhli, Harry si oprel hlavu o jeho rameno a nemohol sa zbaviť úsmevu. Bol taký šťastný. „Zatancuješ si so mnou?" spýtal sa potichu.
Lucius sa uvoľnene zasmial. „Rád," riekol, načo sa pomaly postavili.
Pritúlili sa k sebe a mierne sa kolísali v rytme tichej hudby. Vločky vôkol nich vytvárali romantickú atmosféru, rovnako ako aj slabé vonkajšie osvetlenie. Harry si musel priznať, že vianočné plesy sú skrátka super!
ooOoo
„Harry!"
V nedeľu ráno do jeho a Luciusovej izby vtrhol Severus. Ešte, že neležali v jednej posteli, ako mali posledné týždne vo zvyku.
Harry sa vyhrabal z perín a unavene si prstami prehrabol strapaté vlasy. Lucius len niečo zavrčal a zahrabal sa pod prikrývku.
„Čo je, Sev?" spýtal sa a konečne sa mu podarilo rozlepiť oči.
Severus bol bledší než inokedy a triasol sa. Podišiel k nemu a rozklepanou rukou mu podal list.
Harry si list prečítal snáď desaťkrát za sebou. Neveril... nemohol veriť. Len šokovane hľadel na tie slová: posledný krát vydýchla...
Srdce mu prestalo biť, ovalil ho požierajúci chlad. Bez slov si pritiahol Severusa k sebe a stlačil ho v náručí. V očiach ho pálili slzy. Severus si zatlačil hlavu do jeho ramena a tíško vzlykal. Jeho otec zapríčinil matkinu smrť. Nikdy si to neodpustí. Zblázni sa z toho o tom nebolo pochýb. Och, Merlin, jeho mamička bola mŕtva... skutočne ju už nikdy neuvidí? A čo Severus? Je ešte príliš malý. Musí byť silný, aspoň kvôli nemu. Musí...
„To... to bude... dobré, Sevie," zašepkal mu a nemal ani len potuchy, ako ho utešiť, keď on sám potreboval niekoho, kto by ho utíšil. „Bude to dobré..."
Severus sa ešte viac rozplakal. Harry pohľadom zachytil bledého Luciusa, ktorý ich prekvapene sledoval z postele.
„Chcem... chcem... ísť domov, Harry," dostal zo seba Severus pomedzi vzlyky.
Harry ho bozkal do vlasov. „Pôjdeme, zajtra, tak ako písal otec, dobre?" Harry si v duchu gratuloval za to, že mal taký pevný hlas.
Harry bol nakoniec nútený Severusa odviesť na ošetrovňu, kde mu madam Pomfreyová dala elixír na upokojenie a spánok. Sedel pri jeho posteli a hladil mu vlasy, zatiaľ čo im Dumbledore prišiel vysloviť svoju ľútosť nad ich stratou. Harry ho nepočúval.
Keď Dumbledore odišiel, prišli za nimi Bella a Lucius. Jeho priateľka ho objala a Lucius si sadol k nemu a pevne ho držal za ruku. Mal jednoducho úžasných priateľov. Nikdy nebol taký vďačný zato, že ich má.
ooOoo
Harry mal pravdu, ich otec bol totálne na dne. Po pohrebe sa opil a zavrel sa v spálni. Harry sedel v obývacej izbe so Severusom, ktorý od pohrebu neprehovoril. Len prázdno hľadel pred seba.
Harrymu sa pomaly rúcal svet. Rozmazaným videním pozeral na pohyblivú fotografiu v rámčeku, ktorý zvieral v rukách. Boli na ňom všetci štyria. Vyzerali byť takí šťastní. A aj boli. Bol si vedomí toho, že odteraz bude musieť byť Severusovi matkou i otcom. Musí sa oňho postarať, ak toho otec nebude schopný.
Zrazu naňho vzhliadli vyhasnuté čierne oči. „Harry, aj ty ma raz opustíš, tak ako nás opustila mamička?" spýtal sa celkom vážne.
Harryho srdce krvácalo. Pravou rukou ho chytil za chrbát a pritlačil si ho k hrudi. „Nikdy.... Severus, nikdy ťa neopustím," riekol mu pevne pri uchu a chvíľu ho držal a utešoval.
„Ani ja teba, Harry," zamumlal Severus do jeho košele.
ooOoo
Ubehol mesiac odvtedy, čo jeho matka zomrela. Harry sa stým pomaly začínal zmierovať, avšak Severus to bral veľmi ťažko, aj keď to nedával najavo. Jeho tvár bola ako z kameňa, avšak Harry vedel čítať v jeho očiach, a preto vedel, že vo svojom vnútri žiali a trpí nad onou stratou. Lámalo mu to srdce. No potreboval čas, oni všetci potrebovali čas, aby sa s tým vyrovnali.
Harry mal to šťastie, že mal skvelých priateľov, ktorí ho podporovali. No jeho brat to šťastie nemal. Vždy bol iný, kvôli čomu nemal priateľov až na tú Evansovú, s ktorou ho sem-tam videl. Bola humusáčka, no Harry ju rešpektoval už len kvôli tomu, že sa o jeho brata zaujímala a bola mu priateľkou.
Práve išiel s Luciusom z poslednej hodiny, keď za ním Evansová dobehla, celá zadýchaná a červená.
„Harry!"
Obaja zastavili. Lucius si znechutene odfrkol, keď ju zbadal.
Zeleno-oké dievča sa zastavilo tesne pri ňom. „Severusa zase napadli. Potrebuje pomoc..."
Harry viac nepotreboval vedieť, ihneď sa ráznym krokom vydal za Lily, ktorá ho viedla o poschodie nižšie. Lucius kráčal za nimi.
Na prázdnej chodbe zahliadol tých štyroch a Severusa, ako kľačí na zemi a chveje sa. Vôkol neho boli rozhádzané učebnice a pergameny.
„Cez ten tvoj veľký nos ani nevidíš na cestu, však? A potom sa váľaš po zemi, Srabus," rozprával Black.
Okuliarnatý chlapec sa hlasito chechtal. „Ešte raz sa priblížiš k Lily a uvidíš, Snape!"
Harryho pohltila zlosť. Schmatol prekvapeného Pottera pod krk a pritlačil ho o stenu. Prútik mu zatlačil do krku a hľadel do jeho vystrašených očí.
Lucius medzitým schmatol Blacka a tiež naňho mieril prútikom.
„Ako sa opovažuješ šikanovať môjho brata, Potter?" zasyčal zlovestne.
„Ja... ja..."
„Kde je tá tvoja odvaha teraz, sopliak? Prisahám, Merlinovi, ak sa ešte raz dotkneš môjho brata, rozmlátim ti tu tvoju vznešenú tváričku na kašu. Rozumieš mi?" vyzývavo mu hľadel do očí.
„Vyhrážaš sa mi?" drzo naňho pozrel.
Harry sa chladne usmial. „Och, áno. Vyhrážam."
„Nedaj sa, James!" zakričal Black.
„Zavri si hubu, Black!" zhúkol Lucius.
Surovo pustil Pottera až padol k zemi a obrátil sa na Blacka. „A ty, Black," znechutene naňho pozrel. „Ty si už celkom isto prekročil hranicu mojej trpezlivosti. Takže sa ti zdá, že má môj brat veľký nos?" spýtal sa a pomaly sa k nemu približoval. Lucius ho pevne držal za pažu a stále naňho mieril. Na tvári mal spokojný úsmev.
Harry švihol prútikom, načo sa Blackov nos smiešne zväčšil. Chlapec, ktorý stál kúsok od nich, zrejme Lupin, zhíkol.
„Čo... čo si spravil?" vystrašene sa spýtal a začal si obchytkávať tvár, keď rukami narazil na vyčnievajúci nos, oči sa mu rozšírili šokom.
„Tak ľahko sa ho nezbavíš, Black. Myslím, že ani Pomfreyka ti nebude vedieť pomôcť. No týždeň s takým nosom ti neublíži," chechtal sa Harry a vychutnával si jeho zhrozenie.
Lucius ho pustil a potichu sa smial.
„A teraz vypadnite! A Merlin vás chráň, ak sa Severusa ešte niekedy čo i len dotknete!" zakričal na nich Harry.
Chlapci sa rozbehli preč a ani sa za nimi neobzreli.
Severus naňho hľadel s veľkými očami zo zeme, rovnako ako Lily, ktorá kľačala vedľa neho.
„Myslím, že si im to vysvetlil veľmi dobre, Harry," uznal Lucius pyšne.
Harry sa iba usmial a pokľakol si k bratovi. „V poriadku, Sevie?" spýtal sa jemne a švihom prútika zoradil učebnice na kôpku.
„Áno, ďakujem," šepol a postavil sa.
„Prečo si ma nezavolal cez šupinu?"
„Bolo to trápne. Nechcel som, aby si videl, aký som úbohý..." zvesil ramená a pozoroval si šnúrky na topánkach.
„Severu, to oni sú úbohí, ak robia niečo také. Nezaslúžia si byť vo fakulte, v akej sú. Ak sa ti opovážia ešte niekedy ublížiť, tak neváhaj a zavolaj ma."
Severus prikývol a venoval mu malý úsmev.
ooOoo
Sedeli na svojom obľúbenom gauči a Harry už pol hodinu počúval nadšeného Luciusa, ako rozprávala Bellatrix o jeho akcii.
„Takže môj krpatý bratranček má nos ako Pinocchio?" smiala sa až sa za brucho držala. „Skvelé, Harry... vždy si potrpel na svoju dokonalú tváričku. Toto určite zmenší jeho ego."
Harry si prečesal strapaté vlasy. „To dúfam. Taký samoľúbi ako on, nie je snáď ani Lucius," provokatívne pozrel na svojho priateľa, ktorý sedel vedľa neho.
„Čože?" pozrel naňho zlostne prižmúrenými očami.
Miloval, keď ho mohol provokovať. Tak rád by ho pobozkal, no na verejnosti si dávali pozor. Ich otcovia by neboli nadšení ich vzťahom.
„Ste takí rozkošní," rozplývala sa Bella.
Obaja pretočili očami. No napätie medzi nimi bolo priam hmatateľné.
Večer si ľahli vedľa seba do zväčšenej postele. Lucius sa ihneď hladovo vrhol na jeho ústa.
„Merlin, je také ťažké, keď sa ťa nemôžem celý deň ani len poriadne dotknúť," zavrčal a prevalil sa naňho. Z pier sa presunul na jeho krk, ktorý láskal tým šikovným jazykom.
Harry slabo zastonal a zamotal si ruky do platinových vlasov. Roztiahol nohy, aby mal k nemu Lucius lepší prístup a vzdychol, keď sa ich pomaly rastúce erekcie navzájom obtreli.
„Keď som ťa dnes videl, ako si to tým sopliakom natrel, myslel som, že sa na teba vrhnem priamo tam," zašepkal mu vzrušene do ucha.
Harry sa usmial. „Vzrušuje ťa, keď som zlý chlapec?" spýtal sa provokatívne a pohryzol ho na krku.
Lucius opäť zavrčal a posieval mu tvár bozkami. „Tak veľmi by som ťa chcel..."
„Aj ja teba..." zašepkal roztúžene. „No nemyslím, že sme na to už pripravení."
Harry po Luciusovi túžil vždy, keď sa maznali, no necítil sa byť pripravený na ďalší krok v ich vzťahu a tušil, že ani Lucius nebol . Obaja boli panici a prirodzene cítili strach z tak veľkého kroku. Všetky tieto veci boli pre nich celkom nové.
Lucius sa mu prisal na ušný lalôčik a rukou sa mu hral s pásom pyžamových nohavíc. Harry mu zastonal pri uchu, keď sa jeho studená ruka omotala vôkol jeho vztýčenej erekcie.
Takto ďaleko zatiaľ nezašli. Vždy sa držali skrátka, no dnes bolo ich vzrušenie až priveľké. „Chcem vidieť ako ťa privediem k vrcholu," šepol Lucius tým hodvábnym hlasom.
Harry zastonal hlasitejšie a bol rád zato, že vrhli na izbu tlmiace kúzlo. „Och, áno..."
Lucius začal dlaňou prechádzať po jeho vzrušení hore a dolu a Harry sa pod ním zvíjal ako had. Obtočil si ruky vôkol jeho krku a pritiahol si ho k hlbokému bozku. Ich jazyky zvádzali vzájomný boj, keď Luciusova ruka zrýchlila tempo. Harry cítil ako sa o neho obtiera Luciusova erekcia a vedel, že už nevydrží dlho.
„Lucius," uniklo mu skrz pery, keď ho zachvátil silný orgazmus. Ucítil ako Lucius stuhol a vyvrcholil tiež.
Harry otvoril oči a hľadel do tých strieborných. Obaja hlasito dýchali. Usmial sa na svojho priateľa a ten mu úsmev ihneď opätoval. Prehrabol mu jemné zlaté vlasy a nežne sa prisal na jeho pery.
„Myslím, že som sa do teba zamiloval, Harry," zašepkal Lucius chraptivo, keď sa od sebe odtiahli.
Harrymu sa úsmev na tvári iba rozšíril. „Myslím, že aj ja do teba."
Lucius si vydýchol a jeho oči náhle zmäkli. Harry fascinovane pozoroval láskavosť, ktorá sa v nich objavila. Bolo úžasné, priam neuveriteľné, že to bol práve on, kto dokázal zmazať chlad z tých studených očí.
Komentáre
Prehľad komentárov
Kapitola se moc povedla, díky.
Ešte....
(Kilia Ice , 17. 9. 2015 16:33)Je to úžasné. Áno, áno, áno..... Dúfam že sa čoskoro dočkáme ďalšej časti. Určite nie som jediná nedočkavá :-D
...
(Profesor, 17. 9. 2015 12:02)Pěkná kapitola. Konečně se dali dohromady. Jenom mě mrzí, že Harrymu se Severusem umřela maminka. Severus to bude mít ještě hodně těžké.
Dokonalé^^
(Alexis, 16. 9. 2015 19:33)Moc krásné. Tenhle pár mě prostě dostává do kolen ^^ a takhle povídka ještě víc.
^ovo^
(sisi, 25. 3. 2018 21:28)