Harry Potter fanfiction

 

O pár dní, po nepríjemnom incidente s Voldemortom, stál Harry na muklovskom cintoríne. Pred očami mu pochovávali jeho najlepšiu priateľku, snúbenicu a matku jeho dcéry. Za pravú ruku ho pevne držala Bellatrix, ktorá mala na hlave veľký čierny klobúk.  Na ľavom ramene cítil ruku, Draca Malfoya, ktorá ho pevne zvierala. Obaja ho svojim spôsobom podopierali, pretože ešte nebol v sto percentnej fyzickej kondícii a o tej psychickej ani nehovoriac. Chcel svoju mŕtvu lásku pochovať vedľa jej rodičov, preto boli nútení vybaviť pohreb muklovským spôsobom. Bol tu farár, ktorý čítal svoju reč. Pracovníci z pohrebnej služby, ktorí pomaly spúšťali rakvu do zeme. Nechýbal tu ani Lucius a Severus. Pôvodne chcel zavolať i Weasleyovcov a členov rádu, ale nebol by to veľmi dobrý nápad, vzhľadom k tomu, že ho práve držala za ruku Ronova vrahyňa. Na farára i pracovníkov služby bolo uvrhnuté kúzlo pomätenia, aby nemali zbytočné otázky. Hoci mal podozrenie, že sú možno i pod vplyvom Imperiusu. Bohvie, vybavenie pohrebu a všetkých tých vecí okolo toho, nechal na Bellatrix a Severusovi.

 

Keď videl ako na rakvu, ktorá už ležala v zemi, hádžu hlinu, nohy sa mu podlomili. Draco ho okamžite zovrel okolo pásu a prichytil ho. Nemohol uveriť, že ešte pred pár týždňami plánovali všetky tie maličkosti, ktoré sa týkali svadby. Pre Merlina, Hermiona bola taká šťastná. A ich dom, ktorý dal postaviť v Godrikovej úžľabine bol konečne dokončený, budúci týždeň sa naň mali ísť pozrieť. Náhle sa mu v hlave začali vybavovať obrázky, spomienky na Hermionu - jeho najlepšiu kamarátku, jeho lásku. Zelené oči sa mu zaliali slzami. Bol to sotva týždeň čo Lily povedala svoje prvé slová mama a tat... Pane bože, čo jej povie, keď sa bude pýtať na mamu... že ju nedokázal zachrániť? Že zomrela len kvôli nemu?

 

„Draco,“ zachrapčal šeptom. „Chcem ísť preč...“ dostal zo seba. Nemohol tu ostať už ani minútu. Cítil sa príšerne. Len sotva vnímal ako blondiak šepká ostatným, že odchádzajú.

 

„Mám ísť s vami, zlatíčko?“ spýtala sa ho Bella starostlivo.

 

„Nie... ja budem rád, ak tu ostanete a dohliadnete na to, aby ju riadne pochovali. Len potrebujem vypadnúť,“ vysvetlil jej a hneď ako mu pustila ruku, ocitol sa v špirále farieb spolu s Dracom.

 

Draco ich premiestnil na Malfoy Manor. Blondiak ho ešte stále držal za pás a pomaly ho manévroval do krásnej obývacej izby, kde sa spoločne posadili na veľký kožený gauč. Draco ho k sebe pevne privinul. Harry ho stisol a snažil sa upokojiť a hlavne neplakať.

 

„Mám tých pohrebov už plné zuby,“ zamumlal mu do ramena. Deň predtým mala pohreb Dracova matka a členovia Fénixovho rádu, vrátane Lupina. Skutočne príšerný týždeň.

 

„Aj ja... stále nemôžem uveriť, že je preč. Už nikdy nebudem počuť to jej: Draco Lucius Malfoy, okamžite vyzleč tie slizolinské dupačky z mojej dcéry! Malfoy, odstráň tú hadiu sponku z Lilyiných vlasov!“ napodobňoval svoju bývalú spolužiačku a chechtal sa. „Och, alebo pamätáš na tú facku, čo mi strelila v treťom ročníku? To bola rana, to ti poviem,“ krútil hlavou a usmial sa keď počul, ako sa mu Harry pochechtáva do ramena. „Keby nebolo Severusových elixírov, mal by som to líce napuchnuté ešte ďalší týždeň.“

 

Harry sa od neho odtiahol a pevne pozrel do strieborných očí svojho priateľa. „Draco, ďakujem, že si mi v týchto chvíľach oporou, i napriek tomu, že si sám stratil milovanú osobu. Neviem, čo by som bez teba robil.“

 

„Vieš, Potter, nie som veľmi na tieto sentimentálne reči,“ začal arogantne, „ale vždy tu pre teba budem, “ dokončil láskavo a prútikom privolal dva poháre naplnené Luciusovým drahým alkoholom. Jeden pohárik podal Harrymu, ktorý ho do seba ihneď prevrátil.

 

„Myslím, že práve toto som potreboval,“ povedal a uškrnul sa.

 

O chvíľu bolo počuť hlasité pukanie z toho, ako sa ostatní premiestňovali do Vstupnej haly.

 

„Dopekla, už sú tu,“ zaklial Draco. „Mali by sme schovať tvoj pohárik skôr ako sem príde...“

 

„Harry! Len mi nepovedz, že si pil! Na tie elixíry, ktoré si si bral proti bolesti sa piť nesmie!“ vrčal odo dverí Severus Snape.

 

„Severus, priateľu, myslím, že Harry potrebuje niečo ostré najväčšmi,“ ozval sa Lucius, ktorý prešiel okolo neho a usadil sa na honosné kreslo z červenej kože.

 

„Ne-ná-vi-dím muklovské pohreby,“ hundrala Bellatrix frustrovane a usadila sa na sedačku oproti mladíkom.

 

Snape len pretáčal očami a posadil sa vedľa nej. „Nalejte mi niečo lebo z vás zošaliem,“ vrčal ďalej.

 

 O chvíľu sa v miestnosti objavili škriatkovia, ktorí priniesli na stôl ľahké pokrmy a čaše s vínom.

 

„Lily je ešte stále s tou prekliatou čarodejnicou?“ spýtala sa Bellatrix a upila si z vína.

 

„Teta Bella, prestaň. Elizabeth bola i mojou opatrovateľkou a mal som ju veľmi rád. Lily je v dobrých rukách,“ bránil starú opatrovateľku Draco.

 

„Draco, má pravdu. Stará Elizabeth je vo svojom obore tá najlepšia,“ súhlasil s ním Lucius a v svetle obdivoval krásnu bordovú farbu vína, ktoré mal v pohári.

 

Takto tam sedeli celé hodiny a rozprávali si zážitky o Narcisse a Hermione. Harry len neprítomne sedel a upíjal zo svojho vína, sem-tam sa smutne usmial pri nejakej vtipnej príhode, ale mysľou bol niekde inde.

 

„Raz, keď sme boli s Cissy malé,“ začala rozprávať Bellatrix ďalší zo svojich príbehov o svojej sestre, „rozliala som jej na nové šaty atrament. Samozrejme omylom,“ riekla nevine, „nuž no viete si ju predstaviť...“

 

Harry ďalej nepočúval. Chcel ísť len do svojej hosťovskej izby a držať Lily v náručí. „Nuž, myslím, že si pôjdem ľahnúť,“ postavil sa. „Ďakujem vám za príjemný večer,“ povedal zdvorilo.“

 

Ihneď zaregistroval starostlivé pohľady. „Dobrú noc,“ zaželali mu hromadne.

 

„Nezabudni dať za mňa Lily božtek,“ skríkla naňho Bellatrix.

 

„Ako by som mohol,“ otočil sa a na chodbe sa premiestnil priamo do izby.

 

Lily sedela v zelenej postieľke a cmúľala nejakú hrkálku. Stará opatrovateľka sedela pri nej a čítala jej rozprávku.

 

„Dobrý večer, Elizabeth. Ešte nespinká?“

 

Stará ženu mu venovala úsmev. „Och, nie. Už jej čítam štvrtú rozprávku a nič.“

 

„To je v poriadku. Ďakujem vám, že ste mi ju postrážili,“ riekol milo a už sa skláňal nad postieľkou a vzal si tú svoju zeleno-okú princeznú na ruky.

 

„Bolo mi radosťou, lord Potter. Máte úžasné dieťa. Dobrú noc,“ povedala a zmizla za dverami.

 

Harry veľmi dobre cítil Lilyin smútok a trhalo mu to srdce. Niekedy ľutoval, že jeho maličká bola taká chápavá a vyspelá. Obyčajné dieťa v jej veku by nastanej situácii nerozumelo, ale jeho Lily rozumela. Až priveľmi dobre.

 

„Prepáč, že som bol tak dlho preč, zlatko,“ bozkal ju na čielko a posadil sa s ňou na veľkú posteľ so striebornými návliečkami.

 

Lily mu pevne zovrela ukazovák a venovala mu povzbudivý pohľad. Harry si ju pozorne obzeral. Mala Hermionin noštek i taký istý odtieň vlasov. Srdce sa mu bolestivo zovrelo v hrudi.

 

„Si to jediné čo mi po nej ostalo. Vieš, že ťa budem vždy chrániť. Nikdy nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Nikdy, srdiečko moje,“ vzlykol a jemne ju kolísal v náručí. Dievčatko niečo spokojne bľabotalo a pomaly sa jej zatvárali očká. Až sa jej dych spomalil a upadla do ríše snov. Harry ju ešte dlho držal a kolísal, napokon ju položil do stredu veľkej postele. Bola v nej taká drobnučká. Nechcel ju dávať do postieľky. Chcel ju mať na očiach a pri sebe.

 

Harry vedel, že nezaspí. Vlastne si ani nepamätal, kedy sa poriadne vyspal. Už pred Hermioninou smrťou mával problémy so spánkom. Neustále mal pocit, že mu niečo chýba. Cítil, že to niečo mal na dosah, ale netušil čo to je. Bolo to neopísateľný pocit, ktorý mu spôsoboval úzkosť a bolesť. Akoby mu niečo bolo násilím vzaté a on to chcel späť. Samozrejme, hlboko vo vnútri vedel, že to musia byť spomienky, ktoré mu Voldemort vymazal, potlačil alebo čo to vlastne ten bastard spravil. Vedel, že mu tak veľmi chýbalo niečo, čo obsahovali tie spomienky. Ale mal strach, strach z toho o čom tie stratené spomienky vlastne sú. Podišiel k bielemu krbu a zapálil oheň. Posadil sa na malú sedačku pred ním a neprítomným pohľadom sledoval plamene. Hermioninu i Remusovu smrť potlačil do úzadia svojej mysle a snažil sa už po stý raz bádať nad tým, čo mu tak veľmi chýbalo a spôsobovalo ten pocit hlbokej straty a bolesti. O niekoľko minút niekto zaklopal na dvere.

 

„Ďalej,“ povedal potichu.

 

Spoza dverí vykukla blonďavá hlava. „Ahoj,“ riekol Slizolinčan a vstúpil dnu. V jednej ruke zvieral plnú fľašu whisky a v druhej nejaký flakón s elixírom. „Severus ma posiela s týmto tu,“ podal mu spomínaný elixír. „Máš vypiť tri kvapky. Nuž a ja prinášam toto,“ položil na konferenčný stôl fľašu s jantárovou tekutinou. „Vedel som, že nebudeš spať.“

 

Harry si kvapol na jazyk tri kvapky a zabodol zelené oči do svojho priateľa. „Očividne nespíš ani ty.“

 

„Nie, akoby som vôbec mohol. Otec vypil hektolitre snového elixíru, aby sa mu podarilo spať. Ja sa tým svinstvom veru nadájať nebudem. Myslím, že najlepším liekom na boľavé srdce je tento poklad,“ rozprával pričom nalieval do sklených pohárov whisky.

 

Štrngli si a hodili tekutinu do seba. Draco sa obzrel na posteľ, v ktorej spinkala Lily.

 

„Ako je na tom?“ spýtal sa vážne a pozrel späť na Harryho.

 

„Nič moc. Cítim jej smútok a to ma ničí najväčšmi. Nechcem, aby trpela. Chápe všetko až priveľmi dobre,“ odpovedal Harry a kúzlom im nalial ďalší pohárik.

 

„Nech sa už táto nočná mora skončí, pre Merlina,“ vzdychol si Draco a vyložil si nohy na stôl. „Mimochodom v poslednej dobe vyzeráš príšerne. Mňa tvoje zakrývacie kúzla neoklamú. Si bledý, kruhy pod očami a ten tvoj sklený pohľad... A teraz nehovorím o posledných dňoch, ale mesiacoch. Čo je vo veci?“

 

Harry sa nervózne zamrvil, oprel sa o mäkký chrbát gauča a vzhliadol na zdobený luster. „Tebe skutočne nič neunikne,“ zafrflal a odpil si.

 

„Samozrejme, že nie. Viem presne čo ťa trápi a myslím, že je Temný pán poriadny idiot, keď ti toto robí. Merlin, za tento výrok ma umučí k smrti.“

 

Harry sledoval Dracov profil tváre so zdvihnutým obočím. „Prosím?“

 

„Och, Harry. Spomínal si mi, že ti niečo príšerne chýba. Musel si už dávno prísť na to, že to zrejme budú tie spomienky, no nie?“

 

„Iste, že som na to prišiel,“ odvetil podráždene. „Ale nerozumiem, čo také môže byť v spomienkach na Voldemorta, že mi tak veľmi chýbajú. Každá spomienka na to monštrum musí byť príšerná.“

 

„Príšerná, Harry?“ Draco sa zasmial a pokrútil hlavou. „To ani zďaleka. To on ti tak veľmi chýba. To po ňom toľko túžiš. Sám si mi povedal, že je tvojou spriaznenou dušou. Avšak, z lásky k tebe ti zobral všetky pekné spomienky na seba. A absolútne nerozumiem, prečo to urobil. Nikdy by som nedokázal niečo také spraviť.“

 

Harry naňho pozeral ako na zjavenie. „Čo to, dopekla, trepeš? Toto nie je vtipné, Draco.“

 

Blondiak pevne zovrel pohárik v dlani. „Veď to ani nie je vtip, Harry. Už ma nebaví pozerať sa ako sa trápiš, ako kvôli tomu trpíš. Miluješ ho a on miluje teba. Nikdy som takú silnú lásku nevidel, ako u vás dvoch! Milujete sa už dve storočia, pre Merlina! Zamiloval si sa doňho, ako Nathaniel a vaša láska bola zrejme až taká silná, že si sa znovu narodil, aby ste mohli byť opäť spolu.“

 

Harry sa prudko postavil. „Drž hubu. Prestaň!“ Prešiel k oknu a myseľ mu pracovala na plné obrátky. To čo hovoril Draco jednoducho nemohla byť pravda. On a Voldemort. Nikdy!

 

Draco sa postavil tiež a podišiel k nemu. Stál kúsok za ním a sledoval jeho chrbát.

 

„Hermiona bola mojou spriaznenou dušou. Ona bola jediná, koho som miloval,“ riekol šeptom.

 

Blondiak mu položil ruku na plece. „Harry, všetko čo som ti práve povedal, boli tvoje vlastné slová. To ty si mi všetko vyrozprával. Vieš, že by som ti nikdy neklamal. Si ten najlepší priateľ, akého som kedy mal. Temný pán ma zrejme zabije za to, že som ti to všetko vytrúbil. Všetkým smrťožrútom, teda hlavne mne, otcovi, Belle aj Severusovi povedal o tom, že ti vymazal spomienky a spoločne s tým nám nariadil, aby sme ti nič neprezradili. Sľúbili sme mu to, preto sme mlčali. Ale ja už sa na toto fiasko, ktoré tým spôsobil, nedokážem pozerať. Áno, Grangerovú ľúbiš, ale jeho si miloval i miluješ viac. Sám si mi povedal, že tie city sú neporovnateľné. A ani sa niet čomu čudovať, keď ten cit pretrval až do tvojho ďalšieho života, Harry. On ťa miluje až tak veľmi, že sa kvôli tebe zlučuje s horcruxmi. Prestal mučiť, prestal zabíjať muklov i muklorodených. Vzdal sa všetkých svojich politických názorov a plánov. A pomaly prepúšťa i svoju armádu, vrátane smrťožrútov z vonkajšieho kruhu.“

 

Harry si oprel čelo o studený okenný rám. „Ak by ma tak veľmi miloval ako hovoríš, čo je samozrejme absurdné, tak prečo by mi všetky tie spomienky mazal?“

 

„Pretože vedel, čo cítiš ku Grangerovej. Máte spolu dcéru, boli ste zasnúbení. Videl, že sa trápiš, pretože si si mal vybrať medzi ňou a ním. A to ho ničilo, videl to na ňom snáď každý. Zrejme práve to ho nútilo urobiť takúto hlúposť.“

 

Harrymu stekala po líci slza. „Klameš,“ zachrapčal a stisol viečka.

 

„Veľmi dobre vieš, že neklamem. V takejto veci by som ti nikdy neklamal.“

 

Harry sa k nemu otočil a Draco mohol v tých zelených očiach vidieť číre zúfalstvo.

 

„Draco, ale ja ho nenávidím. Tak strašne, že by som nemal najmenší problém zabiť ho spôsobom, akým som zabil Grindelwalda,“ riekol skrz zaťaté zuby.

 

Blondiak mu utrel tečúcu slzu. „Presne to chcel dosiahnuť, aby si ho nenávidel.“

 

„Tak čo mám podľa teba robiť?“ spýtal sa a posadil sa späť na gauč.

 

„Ísť za ním a vyriešiť to,“ odvetil mu blondiak a usadil sa vedľa neho. „Nemôžeš takto fungovať navždy.“

 

„Ale ja neviem či chcem tie spomienky späť. Len tá predstava, že by som ho miloval je mi úplne nechutná.“

 

„Pre Merlina, veď sa naňho pozri! Je dokonalosť sama.“

 

„Nehovorím o výzore, Draco.“ Zamračil sa naňho Harry.

 

„Iste, Chrabromilčania,“ odfrkol si blondiak a odpil si.

 

„Tvárme sa, že som nič nepočul,“ uškrnul sa a rukou si prečesal vlasy.

 

„Nuž, Harry, samozrejme je to na tebe, či za ním pôjdeš a prinútiš ho, aby ti vrátil čo je tvoje. Alebo sa budeš do konca života trápiť a trpieť nespavosťou.“

 

„Keď to hovoríš takto, znie to hrozne. Ja... myslím, že za ním zájdem. Hoci ani neviem, ako sa k nemu dostanem. Prenášadlo, ktoré mi dal na začiatku nášho spojenectva som zahodil.“

 

„To nebude problém, ako smrťožrút sa môžem na jeho panstvo premiestniť skrz Temné znamenie. Stačí povedať.“

 

Harry prikývol a opäť sa zapozeral do plameňov, ktoré lenivo oblizovali suché drevo.

***

Na ďalší deň sa vybral spolu s Weasleyovcami na Grimmauldovo námestie. Pomáhali mu vypratať celý dom a roztriediť Hermionine veci. Mal naplánované všetko zaniesť do nového domu, ktorý dal postaviť. Nemohol by zotrvať v tomto prekliatom dome už ani minútu. Všade videl Hermionu, všade ju cítim, počul jej smiech. Takže sa rozhodol predať ho. Už nikdy sa sem nechcel vrátiť. Ešte stále mohol vidieť Siriusa sedieť v jeho obľúbenom kresle. Hermionu obdivujúc knihy v knižnici či Remusa ako sa snaží niečo uvariť. Bolo tu až príliš bolestných spomienok na ľudí, o ktorých prišiel a ktorých nezachránil.

 

Večer toho dňa, čakal Draca vo Vstupnej hale v Malfoy Manor. Neustále sa ošíval a presúval váhu z jednej nohy na druhú.

 

„Ahoj!“ kričal naňho plavovlasý mladík zo schodov.

 

„Nazdar,“ odvetil mu a sledoval ako k nemu prichádza.

 

„Pripravený?“ spýtal sa ho so starostlivým pohľadom.

 

„Ani nie...“ zamrmlal potichu, ale to ho už Draco chytil pod pažu a aktivoval čierne tetovanie na predlaktí.

 

Harry mal pocit akoby ho niečo vcuclo a následne vypľulo pred obrovskou čiernou bránou.

 

„Dopekla!“ zaklial. „Bolo to snáď horšie než prvé premiestnenie,“ brblal Harry.

 

Draco sa chechtal a upravoval si habit. „Mám ísť s tebou?“

 

„Nie, zvládnem to,“ odpovedal nie veľmi presvedčivo.

 

„Tak teda, veľa šťastia,“ Draco mu venoval drobný úsmev a premiestnil sa.

 

Harry nervózne postával pred bránou, ktorá siahala do výšky troch metrov. Až teraz si uvedomil, že nikdy poriadne to honosné panstvo nevidel z vonku. Od brány viedla dlhá široká kamenná cesta, ktorá bola lemovaná zastrihanými stromčekmi a rôznymi rastlinami a kvetmi. Hoci panstvo pôsobilo temne, najmä kvôli lesom, ktoré ho obklopovali, vyzeralo ozaj pôsobivo. Nádherná stavba. Vytiahol si prútik a tri krát poklepal na jednu z mreží. Brána sa následne otvorila a vpustila ho na pozemok. Po niekoľkých minútach, konečne dorazil ku vstupu do panstva. Prešiel okolo zlatej fontány, vyšiel po schodoch a opäť priložil prútik na dvere. Hneď na to mu otvoril jeden z Voldemortových služobníkov. Vysoký ryšavý čarodejník.

 

„Dobrý večer, lord Potter,“ riekol zdvorilo a jemne sa uklonil.

 

„Dobrý večer, Samuel. Prišiel som navštíviť lorda Voldemorta. Žiaľ nie som ohlásený.“

 

„Knieža temnôt sa nachádza na panstve. Vašu osobu určite prijme i bez ohlásenia,“ odvetil mu s úsmevom a vpustil ho do prekrásnej haly. Následne mu vzal kabát a podal ho škriatkovi, ktorý postával pri schodoch.

 

„Vďaka,“ riekol Harry. „Vieš, kde sa nachádza?“

 

„Knieža temnôt sa momentálne nachádza v bazéne. Mám vás tam odprevadiť?“

 

Harry pokrútil hlavou. „To nebude potrebné. Trafím tam i sám. Ďakujem,“ odvetil a následne sa premiestnil priamo do miestnosti, ktorá sa nachádzala v podzemí. Miestnosť vyzerala ako jaskyňa. Dlážka bola tvorená z ružového mramoru. Okolo veľkého osvetleného bazéna, stály drevené sedačky s malými stolíkmi. Z modrej vody sa trochu parilo. Harry podišiel k okraju bazéna a s prekríženými rukami sledoval Voldemorta. Ten si ho očividne vôbec nevšimol. Práve bol ponorený pod vodou a plával na druhú stranu bazéna. Vynoril sa a Harry zalapal po dychu. Vyzeral neodolateľne. Čierne vlasy sa mu lepili na bledú tvár. Líca mal ružovkasté od námahy. Svalnaté ramená a hruď lesklú od vody. Rukou si prehrabol mokré vlasy a otočil sa. Vypleštil tie veľké hnedé oči, keď zbadal Harryho.

 

„Harry? Čo tu...“ začal, ale mladík mu ihneď skočil do reči.

 

„Viem, že som sa neohlásil. Možno je odo mňa trochu drzé ti takto vtrhnúť do súkromia, ale okamžite potrebujem, aby si odtiaľ vyliezol a pomohol mi s mojim problémom.“

 

Voldemort bez rečí preplával na druhú stranu bazénu a po schodíkoch vyšiel za ním. Privolal si čiernu osušku, ktorú si omotal vôkol pásu. „Posaď sa,“ ukázal na drevenú sedačku.

 

Obaja sa usadili oproti sebe a pozorovali sa.

 

Harry pozorne skúmal čokoládovohnedé oči plné emócií. Zhlboka sa nadýchol a začal: „Viem, že sme sa naposledy nerozišli v dobrom, ale potrebujem... Dopekla, ty veľmi dobre vieš čo potrebujem! Už som ťa raz žiadal, aby si tie prekliate spomienky vrátil, tak prečo to kurva neurobíš!“

 

Voldemort mlčal a smutne hľadel do zeme.

 

„Ničí ma to nerozumieš?! Nemôžeš len tak niekomu vymazať kus života. Čo si si myslel, že to ostane bez následkov? Stratil som Hermionu, Remusa a ešte k tej bolesti sa pridávajú tie príšerne pocity, spôsobené stratou mojich spomienok! Celé mesiace som sa poriadne nevyspal. Nevládzem... už proste nevládzem,“ posledné slová takmer zašepkal. Tvár si vložil do dlaní a snažil sa upokojiť.

 

„Nechcel som ti ublížiť,“ ozval sa hnedo-oký muž skľúčene. „Nemal som ani tušenie, že ti strata spomienok spôsobí toľko bolesti. Je mi to ľúto.“

 

Harry zistil, že Voldemort stojí nad ním a sleduje ho. „Opri sa,“ riekol mu.

 

Harry sa oprel a podozrievavo sledoval muža pred sebou.

 

Temný pán mu jemne priložil dlaň na čelo a zabodol sa mu do očí. „Spomeň si,“ povedal a sledoval zlaté nite vychádzajúce z Harryho hlavy. Stáčali sa a mizli v jeho dlani. Mladík následne stratil vedomie a hlava mu klesla k hrudi.

 

Voldemort ho pobozkal na čelo a zamračene ukazovákom hladil veľké čierne kruhy, ktoré mal pod očami. Prešla ním ďalšia vlna výčitiek. Zrazu pozeral do zmätených zelených očí.

 

„Tommy, čo tu...“ náhle sa zarazil a zelené oči zahoreli zlosťou. „Ty idiot!“ Postavil sa a zrazu si stáli tvárou v tvár. „Ty si vážne neuveriteľný debil!“

 

„Prepáč mi to...“ Voldemortov pohľad opäť klesol k zemi. „Vieš, že som to robil pre teba. Chcel som len, aby si bol konečne šťastný. Nemohol som sa pozerať, ako sa neustále trápiš.“

 

„Tak to si teda vyriešil, Tom! Skutočne famózne,“ kričal sarkasticky a divoko gestikuloval rukami. „Chcel si mi ich vôbec vrátiť?“ spýtal sa už pokojnejšie.

 

Voldemort si dlhými prstami prečesal mokré vlasy. „Ak by Grangerová žila tak nie. Nuž ale, po jej smrti som ti ich vrátiť chcel. No nemal som príležitosť. Vlastne celé dni vymýšľam spôsoby ako ti ich vrátiť. Očividne si to vyriešil za mňa.“

 

Harry k nemu podišiel bližšie, jemne ho chytil za čeľusť a pozorne sa mu zahľadel do očí. „Tommy, veľmi ma mrzia tie slová, ktoré som ti povedal naposledy. Nerozumiem ako si to mohol vydržať. Už len pri predstave, že by si ma nenávidel, tak ako ja teba... je mi zle,“ riekol a nežne ho pobozkal na pery.

 

Voldemort ucítil ten známy pocit na svojich perách. Tak veľmi zbožňoval Harryho bozky. „Nemá ťa čo mrzieť, Harry,“ prehovoril, keď sa od seba odtiahli.  „Sám som si to spôsobil. Ozaj ma to mrzí,“ pošepol a objal ho okolo pásu.

 

Harry sa mu zasmial do ramena. „Si hňup, Tommy.“

 

Voldemort sa od neho odtiahol a usmial sa. „Hňup?“

 

„Momentálne sa v mojej slovnej zásobe nenachádza vhodnejšie slovo, ktorým by som ťa mohol nazvať,“ odvetil a opäť ho zovrel v náručí. Miloval, keď sa vôkol neho obkrútili tie pevné paže, miloval keď mohol cítiť jeho vôňu a teplo toho úžasného, momentálne polonahého, tela. 

 

Objímali sa snáď večnosť, keď sa od seba konečne odtiahli, Voldemort im obom nalial bourbon.

 

Harry si vzal pohárik a spýtal sa: „Piješ aj niečo iné než alkohol?“

 

Voldemort si odpil a zamračil sa. „V poslednej dobe si nespomínam, že by som pil niečo iné,“ odvetil a zrazu upustil pohár na zem. Zatackal sa a rukou sa prichytil stolu.

 

Harry okamžite položil svoj pohár a zachytil ho. „Čo sa deje?“

 

Tomova tvár nezdravo zbledla. Hnedé oči hľadeli na fľašu bourbonu položenú na stole. „Jed...“ zachrapčal ťažko dýchajúc a Harry pocítil ako sa mu podlomili kolená.

 

Pevne ho držal a zmätene naňho pozeral. „Jed? Odkiaľ máš tú fľašu?“

 

Tom si oprel hlavu o Harryho hruď a zachrapčal: „Ja... ani neviem.“

 

„To nemyslíš vážne? Preboha, si Temný pán, musíš si dávať pozor na to čo piješ! Dopekla!“

 

Harry ich ihneď premiestnil na prázdnu ošetrovňu, z ktorej viedli dvere do komnát Voldemortovej liečiteľky. Opatrne ho položil na posteľ a rozbehol sa k dverám.

 

„Annie!“ kričal na ňu, pričom klopal na dvere, ktoré sa vtom otvorili.

 

Staršia liečiteľka v žltom župane naňho prekvapene pozerala. „Pán Harry, deje sa niečo?“

 

„Temný pán... vypil jed,“ dostal zo seba a nasledoval liečiteľku k posteli, na ktorú uložil svojho priateľa.

 

„Dobrý večer, lord. Môžete mi povedať, aké máte príznaky?“ spýtala sa, zatiaľ čo nad ním švihala prútikom.

 

Voldemort sa chrčivo nadýchol a hľadel na ňu polootvorenými viečkami. Olízal si suché pery a začal rozprávať: „Bolesť... žalúdka, závrat, ťažko sa... mi dýcha a pália ma pľúca...“

 

„Viete čo je to za jed?“ spýtal sa Harry so strachom v očiach.

 

„Nuž bude to veľmi komplikovaný druh jedu. Chcelo by to odborníka. Najlepšie by bolo odobrať vzorku a zaniesť ju na výskum niekomu kompetentnému. Hoci sa daná jedovatá látka šíry veľmi rýchlo, účinky sú spomalené. Tým pádom máme trochu času. Hocikto, kto vám tento jed podal, lord, chcel, aby ste zomierali pomaly a bolestivo,“ riekla a zaviedla mu kúzelnú infúziu.

 

„Och, skvelé vážne,“ uškrnul sa bolestne.

 

„Môj pane, mohla by som zájsť pre profesora Snapea. Ako majster elixírov určite príde na zloženie a fungovanie jedu,“ navrhla.

 

„Dob-re,“ zachrapčal a zahryzol si do pery.

 

Hneď na to liečiteľka vydala pokyny Harrymu a rozbehla sa von z miestnosti.  

 

Harry si privolal stoličku, na ktorú sa posadil a vzal Tommyho za ruku. „Ešte, že si nesmrteľný. Ten jed ti musel podať nejaký hlupák, čo zrejme nevie, že ťa len tak nezabije,“ povedal uvoľnene a druhou rukou utrel pot z Tomovho čela.

 

Voldemort bolestne stisol viečka a chrčivo sa nadychoval. „Harry... ja,“ preglgol, „už nie som nesmrteľný.“

 

Harry náhle zamrzol. „O čom to hovoríš?“ spýtal sa bez dychu.

 

Voldemort sa mu zabodol do očí. „Zlúčil som sa so všetkými horcruxmi.“

 

Harry sa postavil a prekvapene naňho pozeral. „To nemyslíš vážne... pre Merlina.“

 

„Nenávidel si ma... hoci som ti zobral spomienky, chcel som, aby sme boli aspoň priateľmi. Bol to zúfalý krok. Jednoducho som chcel byť dobrý a ľudský, aby sme sa mohli spriateliť,“ riekol a zastonal.

 

„Zlúčil si sa so všetkými? Aj s Nagini?“

 

Tom prikývol. „Áno, aj s ňou... prežila. Našťastie,“ dodal.

 

„Pane bože,“ vzdychol Harry a tvár si vložil do dlaní.

 

„Je to irónia, však? Práve, keď som nes-mrteľný ma nie-kto otrávi. Takže dotyčná osoba o tom mu-sela vedieť, hoci vážne netuším odkiaľ,“ chrčal a rukou si zvieral žalúdok.

 

„Komu si o tom povedal?“

 

„Vedel o tom Severus, ktorý sa o mňa sta-ral. Nebol som po zlúčení v naj-lepšom stave. Zlučoval som sa pos-tupne, nie naraz, ale i tak to dalo môj-mu telu zabrať. Ďalej o tom samozrejme vie Annie, ako moja lieči-teľka. Nuž a aj Bella-trix, po zlúčení som k nej začal pociťovať pria-teľstvo a priateľom sa také veci vravia... ach...“

 

Harry mu opäť zovrel ruku. „Pochybujem, že by to bol niekto z nich,“ premýšľal nahlas. Potom klesol späť na stoličku a zničene pozrel na muža pred sebou. „Tommy, nemôžem stratiť aj teba... toto by som už ozaj nezvládol...“ rozprával vystrašene a oči sa mu naplňovali slzami.

 

„Zvládnem to. Neopustím ťa, sľubujem,“ zachrapčal a pokúsil sa o úsmev.

 

„Koľko máš teraz vlastne rokov? Dúfam, že nie si mladší než ja...“

 

„Sedemnásť...“

 

„Ty sopliak,“ smutne sa zasmial Harry. „Takže sme rovnako starí. Máme presne ten istý vek, v ktorom ma zabil Dumbledore. Myslím, že je to prekliate číslo. V tom veku som zomrel a ty v tom istom veku práve zomieraš, kurva,“ zaklial.

 

„Harry, v skuto-čnosti mám už ani neviem koľko, nie je to žiadne prek-liatie,“ odvetil slabo a zatvoril oči.

 

Harry sa k nemu ihneď naklonil. „Tommy, žiadne také. Okamžite tie oči otvor!“

 

„Chcem len spať,“ šepol.

 

„No to určite, okamžite sa zobuď!“

 

Vtom sa dvere otvorili a do miestnosti vpochodoval riaditeľ Rokfortu a majster elixírov v jednom. Pred sebou levitoval inkriminovanú fľašu bourbonu. Čierny plášť za nim vial až kým nezastal pred posteľou.

 

„Dobrý večer, lord, Harry,“ oboch pozdravil mrazivým hlasom a položil fľašu na skrinku.

 

Harry si až teraz všimol i Annie, ktorá nervózne postávala za ním.

 

„Severus, poznáš ten jed?“ spýtal sa Harry a ešte pevnejšie zovrel Voldemortovú studenú dlaň.

 

Majster elixírov mu venoval chladný pohľad. „Nanešťastie, to nie je žiaden oficiálny jed. Je to jednoducho zmes látok, ktoré vzájomne tvoria smrteľnú otravu. Musel ho vyrobiť niekto, kto sa veľmi dobre vyzná v oblasti elixírov.“

 

Voldemort mal stále zatvorené oči, ale očividne počúval. „Takže neexistuje proti-látka, res-pektíve ho je schopná namiešať len osoba, ktorá ho i vy-robila,“ zachrapčal potichu.

 

Harry pokrútil hlavou. „Nie... NIE! Severus musí existovať nejaký spôsob... niečo. Prosím!“ spustil zúfalo a snažil sa potlačil slzy.

 

Snape zbledol a smutne pokrútil hlavou. „Harry, vieš, že ak by jestvoval čo i len jediný spôsob, ako by som protilátku mohol namiešať, ihneď by som to urobil.“

 

„Do prdele, nie! Nestratím i jeho!“ rozzúril sa a schmatol fľašu bourbonu.

 

„Harry, čo to robíš?“ spýtal sa ho Severus s obavou v hlase.

 

Harry nepočúval. Vytvoril vôkol seba magickú bublinu, aby ho nikto nevyrušoval. Vyvolal pramienky svojej mágie, ktoré sa stočili vôkol fľaše. Drobné časti sa ponorili do nápoja a hľadali stopy mágie, ktoré v nej zanechala osoba, ktorá látku vyprodukovala. Zrazu ucítil cudziu mágiu, poznal ju. Takmer ihneď ju spoznal. Edrian Dumbledore. To on namiešal ten prekliaty jed. Harry ihneď zrušil bublinu a odlevitoval fľašu späť na skrinku.

 

Severus i Annie naňho neveriacky hľadeli.

 

Voldemort naopak prekvapene. „Harry, ty si práve...“ došli mu slová.

 

„Edrian Dumbledore,“ sykol vražedne.

 

„Ako si to, pre svätého Merlina, zistil?“ spýtal sa Severus bez dychu a krútil hlavou.

 

„Zabijem ho,“ odvetil a zmizol v čiernych špirálach dymu, a tak nemohol počuť ich protestujúce hlasy.

 

Harry stál pred magickou bariérou, ktorá chránila Dumbledorov pozemok. Áno, bola to vskutku silná mágia, ale Harry bol momentálne v takom rozpoložení, že ho nemohla zastaviť žiadna sila sveta. Svojou vlastnou mágiou si prerazil cestu skrz ochranu a premiestnil sa priamo do pracovne, v ktorej sa kedysi rozprával so starým Dumbledorom. Pracovňa bola prázdna, len na stoličke v obraze pochrapkával starý kúzelník.

 

„Ach, Harry,“ zobudil sa náhle starec v obraze.

 

„Kde je váš prekliaty syn, Dumbledore?“ spýtal sa vražedným hlasom. Vzduch sa náhle ochladil, knihy sa nepokojne trepotali v policiach.

 

„To je sila,“ krútil hlavou Dumbledore, pozorujúc a cítiac mocnú mágiu, ktorá krúžila vôkol Harryho. „Očividne si skutočne veľmi rozzúrený. Čo môj syn vyviedol tento krát?“

 

„To nie je vaša starosť! Kde je?“

 

„Predpokladám, že už spí, môj chlapče,“ odvetil mu pokojne a upravil si klobúk na hlave.

 

„Nie. Som. Váš. Chlapec. Neviem čo je s vami Dumbledorovcami zle! Najprv vy zabijete mňa, a potom sa váš skurvený syn pokúsi zabiť Toma! Aký otec, taký syn,“ zasyčal a vyletel z miestnosti.

 

Vyrazil dvere na izbe mladého Dumbledora. Ten ihneď vstal z postele s prútikom v ruke. „Ach, Potter. Tušil som, že ma vyhľadáš. Takže jed už zapôsobil, očividne,“ riekol slizkým hlasom a sarkasticky sa zasmial.

 

„Daj mi protijed,“ riekol nenávistne.

 

Dumbledore sa zamračil. „A prečo by som to robil, Potter?“

 

„Dopekla, myslel som, že ťa už prešla chuť zabiť Voldemorta.“

 

„A to si vydedukoval z toho, že som zistil, že bol Grindelwald rovnaká sviňa? Grindelwald i Voldemort, obaja boli monštrami a obaja si zaslúžili smrť.“

 

„Voldemort už neexistuje, Dumbledore. Už dávno nie...“

 

„Netrep, Potter! Samozrejme, že tá príšera existuje, ale už na tomto svete dlho nepobudne.“

 

„Odkiaľ vôbec vieš, že sa zlúčil s horcruxmi?“

 

Na Edrianovej tvári sa mihol spokojný škľab. „Od obrazu môjho otca. Tie maliarske diela vedia byť veľmi užitočné. Neveril by si, aké ľahké bolo ten jedovatý bourbon prepašovať priamo k Voldemortovi.“

 

„Dumbledore, dobre vieš akými hrôzostrašnými spôsobmi ťa môžem zabiť. Tak mi daj ten protijed a nechám ťa žiť.“

 

Edrian sa afektovane zasmial. „Len cez moju mŕtvolu, Potter.“

 

„Prečo si taký idiot?! Dobre vieš, že ťa nemám najmenší problém zabiť. Už dlho mi piješ krv! Na malú chvíľu, predtým než som zabil Grindelwalda som myslel, že by sme si možno mohli rozumieť. Ale očividne som sa mýlil. Si stále ten istý bastard, ktorý si nedovidí ani na špičku nosa!“

 

„Veľmi sa mi páči, ako tu debatujeme, zatiaľ čo drahý Voldemort trpí neznesiteľnou bolesťou. Skutočne som si miešanie toho úžasného jedu užíval. Len tá predstava ako sa zmieta v bolestiach je nesmierne uspokojujúca.“

 

Harry zaťal päste a snažil sa, aby jeho mágia nevybuchla.

 

„Mimochodom,“ začal Dumbledora s úškrnom, „vieš, že to ja som uniesol tvoju drahú snúbenicu z balkóna. Pomáhal som ju vešať na lano. Bolo skvelé týmto spôsobom pomstiť otcovu smrť.“

 

Harrymu prudko bilo srdce. Krv v žilách mu doslova vrela. „Nie... to si neurobil. Myslel som, že bojuješ za dobro. Veď sám si sa postavil proti Grindelwaldovi.“

 

„Och, áno. Vadilo mi, že zabíjal deti. Ozaj nechutným spôsobom. Navyše som sa ho chcel zbaviť. Bol trochu úchylný. Neustále omieľal, že sa podobám na svojho otca, keď bol mladým. Začal ma obťažovať, ak vieš ako to myslím. Preto mi viac než vyhovovalo, keď si ho zabil,“ zasmial sa ako šialenec, čo spôsobilo, že jeho pekná tvár už viac nebola vôbec atraktívna. Skôr hrozivá. Prútik si točil medzi prstami.

 

„Ty zvrátená špina,“ zasyčal Harry a vrhol sa naňho.

 

Obaja dopadli na zem. Harry ho udieral päsťami, zatiaľ čo sa ho Edrian snažil zo seba dostať.

Kopali sa a trieskali ako zmyslov zbavení. Zrazu ho Edrian z celej sily kopol do brucha, kde mal zošitú ranu, v ktorej ho ostro pichlo. Dumbledora sa prevrátil naňho a snažil sa mu vykrútiť ruku.

 

„Keby si počul ako plakala. Volala tvoje meno a kričala bolesťou, keď som ju mučil cruciatusom. Nádhera,“ hovoril medzi údermi. „Tak veľmi som si prial dostať aj tú tvoju malú mrchu. Akože sa to volá, Lily? Och, áno...

 

V Harrym to totálne vybuchlo. „Drž hubu,“ skríkol a zakliesnil Dumbledora opäť pod sebou, vykrútil mu ruky a začal ho udierať do hlavy, spánku, nosa. Skrátka všade. Schmatol ho za vlasy a z celej sily mu hlavu udrel o podlahu. Dumbledore vyzeral omráčene. Chytil ho pod krk a škrtil a škrtil až kým ten prekliaty bastard nezmodrel. Cievky v očiach mu začali praskať a celé očné bielko sa mu zalialo krvou. Po chvíli sa prestal zmietať a ochabol.

 

Harry ho pustil, pretočil sa vedľa neho a ťažko oddychoval. Rukou sa chytil za zošitú ranu na bruchu a ucítil krv. Čupol si na kolená a nahol sa nad modrastú mŕtvolu Edriana. Chytil ho za spánok a ponoril sa do jeho mysle, v ktorej si prečítal ako presne postupoval pri varení jedu. A aké ingrediencie použil. Hneď na to sa premiestnil pred bránu Voldemortovho panstva. O pár minút dorazil do ošetrovne.

 

Severus driemal na stoličke pri Tommym. Annie sedela na opačnom konci a niečo zapisovala na pergamen. Tom bol pri vedomí, bol príšerne bledý, triasol sa a potil.

 

„Pre... Salazara,“ vyšlo z Voldemorta, keď uvidel dobitého a zakrvaveného Harryho.

 

„Severus!“ skríkol Harry, na čo sa dotyčný ihneď prebral.

 

Snape naňho pozeral s vyvalenými očami. „Pre Merlina... čo si...“

 

„To nie je dôležité,“ zamrmlal a privolal si pergamen s brkom a ihneď začal písať, čo si prečítal v Edrianovej hlave. Počmáraný pergamen strčil do ruky Snapeovi, ktorý ho pozorne preštudoval. „Sev, budeš schopný namiešať protilátku?“ spýtal sa napäto.

 

Severus sa naňho prekvapene pozrel. „Áno,“ prikývol, „budem,“ dodal a okamžite zmizol za dverami.

 

Liečiteľka k nemu ihneď dobehla. „Pán Harry, ak dovolíte, ošetrím vás.“

 

„Nie... nie, som v poriadku,“ odvetil chladne a posadil sa k Tomovi.

 

„Harry... čo sa sta...“ zachrčal a hlas sa mu zlomil, pretože ním prešla vlna bolesti.

 

Harry ho pobozkal na horúce čelo. „Šššš... láska, nenamáhaj sa,“ šepkal a nežne ho hladkal po tvári.

 

Prešla nekonečná pol hodina a Voldemort vyzeral čoraz horšie. Harry vedel, že mu neostáva veľa času. Modlil sa ku všetkým svätým, aby Severus stihol namiešať protijed. Hlavou sa naklonil k Tomovi a bozkal ho na suché pery. „Milujem ťa,“ šepol mu pri perách a pozeral mu do pootvorených očí.

 

„Aj... ja... teb-,“ pošepol Tom, ledva pohnúc perami.

 

Harry sa čelom oprel o to jeho. Stisol viečka, z pod ktorých sa mu vykotúľala slza. „Neopúšťaj ma...“ riekol takmer nečujne.

 

Tom mu zľahka stisol dlaň a prerývane sa nadýchol. „Si... to... naj-lepšie čo ma stre-tlo, Harr..“

 

 „Tommy, vydrž,“  zavzlykal zúfalo a objal ho. Nedýchal. Okamžite sa od neho odtiahol. „Tommy? TOM! TOOOM!“ kričal a triasol ním.

 

Do miestnosti vletel Severus s flakónom v ruke spolu s Bellatrix.

 

Čiernovláska ho pohotovo schmatla a odtiahla od postele. „Harry, zvládne to uvidíš,“ pevne ho zovrela v rukách.

 

So slzami v očiach sledoval, ako Severus leje do Tomovho krku elixír.

 

„Krvácaš," šepla Bella vystrašene.

 

To bola posledná veta, ktorú Harry započul predtým, než upadol do bezvedomia.

***

Keď sa prebral spozoroval, že za oknom vychádza slnko. Obzrel sa a zistil, že leží na posteli, ktorá stála vedľa tej Voldemortovej. Z druhej strany sedela Bellatrix a pozorovala ho.

 

„Bella,“ zachrapčal a keď si vybavil, ako sa tu ocitol, prudko sa posadil.

 

„Chlapče, pre Salazara, lež,“ napomenula ho čiernovláska a zatlačila ho späť.

 

„Tom?“ spýtal sa ihneď a pozrel na muža, ktorý ležal na vedľajšej posteli.

 

„Žije Harry, hneď ako mu Severus podal elixír začal dýchať. Bude v poriadku,“ riekla s úsmevom.

 

Harry sťažka vydýchol a náhle mu odľahlo.  Pohľadom sa skontroloval a zistil, že je do pol pása nahý. Po rane neostala ani len jazva. Tom mal skutočne šikovnú liečiteľku.

 

„Čo sa stalo stým Dumbledorovým sopliakom?“ spýtala sa ho smrťožrútka.

 

„Zabil som ho,“ povedal chladne bez známky emócií.

 

„To je môj chlapec,“ uškrnula sa diabolsky.  „Ako sa cítiš, nemáš bolesti?“

 

„Je mi fajn. Bella, spala si vôbec?“ spýtal sa, keď videl napuchnuté vačky pod jej očami.

 

„Ako by som mohla? Ty i Temn... Tom,“ povedala neisto, „ste zran...“

 

Harry jej skočil do reči: „Tom?“

 

Bellatrix sa ošila. „Nuž, on... ma žiadal, aby som mu hovorila menom. Dokonca mi odstránil  znamenie zla,“ ukázala mu celkom prázdne predlaktie. „Povedal, že to plánuje spraviť so všetkými smrťožrútmi.“

 

Harry sa zaprel lakťami a prekvapene sa zodvihol z postele. „Čože? On s tým chce skončiť,“ riekol so známkou poznania a prekvapene pozrel na spiaceho mladíka.

 

Bellatrix taktiež hľadela tým smerom. „Teraz je taký mladučký. Je to zvláštne. Už naňho viac nedokážem pozerať ako na svojho pána. Veď by som mu mohla byť matkou.“

 

„Nedaj sa oklamať vzhľadom,“ uškrnul sa Harry a zahrialo ho pri srdci, pretože vedel, že Tom, ktorého spoznal vo svojom minulom živote, je späť.

 

„Pôjdem si ľahnúť, ak by sa čokoľvek stalo, Annie je vedľa.“ Postavila sa a pobozkala ho na čelo. Podišla k Tomovej posteli a taktiež ho bozkala na čelo.

 

Pri dverách ešte zakričala: „A žiadne hlúposti. Odpočívaj.“

 

Hneď ako sa za ňou zabuchli dvere, opatrne vstal z postele a ľahol si vedľa spiaceho Toma. Ten sa k nemu okamžite pritúlil a spokojne si povzdychol. Harry si cez neho prehodil ruku a privinul si ho k sebe. Bol to ako zázrak mať ho po svojom boku, opäť ho cítiť a môcť sa ho dotknúť. Boli k sebe tak privinutí, že sa dotýkali nosmi.

 

„Ahoj,“ zamrmlal Tom s úsmevom a otvoril oči.

 

„Ahoj,“ odvetil Harry a odhrnul mu z tváre pár zablúdených pramienkov havraních vlasov. „Ako ti je?“

 

„Keď ťa vidím, tak výborne,“ zamumlal. Chvíľu mu pozeral do očí a obdivoval ich krásu.

 

Harry si pod tým intenzívnym pohľadom olízal suché pery, načo hnedé oči ihneď zaiskrili vzrušením.

 

Tom sa mu náhle prilepil na pery a jazykom mu vkĺzol do úst, kde sa stretol s tým Harryho. Bol úžasne vlhký a teplý. Harry mu zastonal do úst a Voldemort ucítil ako v ňom narastá túžba a vzrušenie. Rukou sa ponoril do Harryho vlasov a tou druhou skĺzol pod jeho nohavice. Pevne uchop ten nádherný tvrdý penis a dočkal sa ďalšieho stonu, ktorý unikol z tých hriešnych úst, do ktorých sa ponáral. Dlaňou začal po tom pulzujúcom svale prechádzať hore dole a ústami sa presunul na citlivý krk, ktorý veľmi precízne sal a bozkával.

 

„Tommy,“ zastonal Harry roztúžene a pohol sa proti nemu. Hlavu vyvrátil dozadu, aby mal Tom lepší prístup k jeho krku a prstami sa zarýval do jeho chrbta, ktorý kŕčovito zvieral.

 

Voldemort uvoľnil jeho penis a rukou mu stisol pevný zadok. Merlin, bol taký vzrušený, toto s ním dokázal robiť jedine Harry. Opäť sa mu ponoril hlboko do úst a pritiahol si ho tesne k sebe. Začal sa hýbať oproti Harryho vzrušeniu a potichu stonal.

 

 Harry s ním veľmi ochotne spolupracoval a trel sa oňho svojim tvrdým údom, ktorý bol ešte stále schovaný za nohavicami. „Ánooo,“ zasyčal Harry celkom nevedomky v parselčine, keď sa Tom odrhol od jeho úst a prisal sa na jeho tvrdú bradavku.

 

Voldemort sa pousmial, keď počul Harryho syčanie a jazykom krúžil vôkol bradavky, zanechávajúc po sebe vlhké cestičky. Vzhliadol do Harryho ružovkastej tváre. „Nevieššš sssi ani len predsssstaviť ako veľmi ťa milujem, Harry Potter,“ zasyčal späť. Hneď na to, sa naňho prevalil a zakliesnil ho pod sebou.

 

Harry zastonal, keď  sa pohol proti jeho vzrušeniu a zachechtal sa. „Vidím, že si už skutočne v poriadku.“

 

Tomove ústa opustil jeho krk, ktorý jemne hryzkal a nežne sa mu zahľadel do očí. „Vďaka tebe,“ šepol láskyplne a začal mu bozkávať nahú hruď.

 

„Tommy,“ riekol zadychčane. „Myslím, že toto...och... nie je vhodné miesto.“

 

Tom naňho vzhliadol a na široko sa usmial. „Máš pravdu,“ odvetil potmehúdsky, objal Harryho okolo ramien a premiestnili sa.

 

Harry zistil, že stojí bosými nohami v piesku. Pred ním sa rozprestieralo tyrkysové more. Tom ho ešte stále objímal.

 

„Už ťa nikdy nenechám odísť,“ pošepol mu do ucha a pozrel mu do očí.

 

„Ja sa nikam nechystám, Tommy,“ odvetil mu a pobozkal ho. „Kde to sme?“ spýtal sa neustále sa obzerajúc. More obklopovali vysoké hory, nad ktorými poletoval kŕdeľ vtákov.

 

„Hneď za tebou stojí moje letné sídlo,“ ukázal prstom za Harryho.

 

Harry sa otočil a chvíľu obdivoval veľký žltý dom obklopený palmami. „Je tu nádherne.“

 

Tom si ho privinul k sebe a bozkával ho na krk. „Toto miesto som kúpil po tvojej smrti. Pamätáš sa, ako si po smrti tvojich rodičov na Astronomickej veži spieval tú báseň? Miesto, kde sa hviezdy dotýkajú zeme?“ spýtal sa.

 

Harry ihneď pochopil. „Želal som si ísť na to miesto, ktoré sa spomína v tej básni... Panebože, ty si ho našiel?“ pozrel naňho s rozžiarenými očami. „Kvôli mne?“

 

„Kvôli tebe, láska moja... po tvojej smrti som často stával práve na tomto mieste a hľadel som na hviezdy, ktoré sa odrážali na hladine mora. Vtedy som sa cítil, že som ti najbližšie. Na malú chvíľu som sa cítil akoby si tu bol so mnou a spieval svoju báseň.“

 

Harry ho jemne chytil za šiju a pritiahol si k bozku. „Milujem ťa,“ riekol a mal pocit, že mu srdce vybuchne vplyvom všetkého, čo teraz cítil. Už im nič nestálo v ceste. Mohli dokončiť čo začali pred mnohými a mnohými rokmi. Mohli si splniť všetky tie plány, ktoré chceli uskutočniť po Rokforte. Boli slobodní a spolu. Navždy.

 

„Milujem ťa,“ odvetil mu Tom nežne a Harry mohol z prostého tónu jeho hlasu cítiť všetky tie emócie, všetku tú lásku.

 

Opäť sa začali vášnivo bozkávať, až skončili ležiačky na piesku. Bozkávali sa, hryzli, hladili. Onedlho Harry s tou najväčšou jemnosťou vnikol do Toma, ktorý mu hľadel do očí a pevne mu zvieral chrbát.

„Je to v poriadku?“ spýtal sa Harry starostlivo.

 

„Áno,“ prikývol Tom a usmial sa.

 

Harry mu úsmev opätoval a začal sa v ňom jemne pohybovať. Tak veľmi miloval jeho teplo, jeho tesnosť, jeho oči a vzdychy, keď doňho prirážal.

 

Čo nevidieť vyvrcholili a vzápätí sa pomilovali znovu.

***

O niekoľko mesiacov neskôr Harry konečne doštudoval. Bolo zvláštne, keď sedel na hodinách a vedľa neho bol usadený Draco miesto Hermiony. Úspešne dokončil ročník a vydal sa na kariéru aurora, po ktorej vždy túžil.

 

Lord Voldemort záhadne zmizol zo sveta, rovnako ako jeho podriadení. Povráva sa, že ho zabil Harry Potter, avšak nie sú na to hmotné dôkazy. Tom Riddle, bolo našťastie veľmi všedné meno, a tak si tohto pôvabného mladého podnikateľa a filantropa nikto ani len nezrovnával so zlým Voldemortom. Tom Riddle sa stal známym v čarodejníckom, ale i v muklovskom svete, kde poskupoval rôzne inštitúcie a úspešne sa podieľal na charitatívnych akciách a večierkoch.

 

Svetom sa začala šíriť veľká správa o svadbe Harryho Pottera a Toma Riddla, ktorá sa uskutočnila na súkromnom Riddlovom panstve. Svadba to bola ozaj veľkolepá a samozrejme na nej nechýbal ani samotný pán minister, riaditeľ Rokfortu či francúzska kráľovná Cathérine Lefrançois de Lalande.

 

Harry a Tom sa po svadbe presťahovali do luxusnej vily, ktorú dal Harry postaviť sebe a Hermione. Bolo to tam jednoducho krásne. Veľký dom so súkromným jazierkom a prístavom, obklopený prírodou. Tomove panstvo si nechali ako prechodné sídlo.

 

Lily rástla ako z vody a bolo to skutočne výnimočné dieťa. Všetci ju zbožňovali. Harry a Tom sa dohodli, že keď Lily nastúpi do Rokfortu, zamestnajú sa ako učitelia. Tom bude učiť Čiernu mágiu a Harry obranu proti nej. Aspoň budú všetci traja spolu.

Konečne po všetkej tej hrôze a bolesti okúsili kúsok šťastia. 

Epilóg