Harry Potter fanfiction

 ... a teraz to zamiešaj päťkrát proti smeru hodinových ručičiek,“ rozprával Snape a pozorne sledoval takmer šesťročnú Lily, ktorá stála na stoličke a nakláňala sa nad veľkým kotlíkom s bledomodrou tekutinou. Ružové pery mala pevne stisnuté a dlhou vareškou skúsene miešala.

„Ujo, Severus?“ spýtala sa tým sladkým hláskom a vzhliadla naňho tými krásnymi zelenými očkami.

„Áno, Lily?“

„Keď vyrastiem chcem byť majsterkou v elixíroch, tak ako ty,“ povedala odhodlane.

„Skutočne?“ spýtal sa pobavene. „Nuž, predpoklady na to rozhodne máš,“ odvetil s úsmevom a pohladil ju po dlhých hnedých vláskoch, ktoré jej ako vodopád spadali na ramená. „Aj tvoja babička bývala v elixíroch výborná. Vlastne to od nej som sa toho veľa naučil.“

„Babička Lily?“ spýtala sa a opäť doňho zabodla dva smaragdy, ktoré zdedila po svojom otcovi.

„Áno, babička Lily. Tiež veľmi rada experimentovala tak ako ty,“ vysvetlil jej.

Lily sa šťastne usmiala a posledný krát zamiešala tekutinu. „Myslíš, že ten elixír bude fungovať?“

„Nuž, keďže je to tvoj vlastný výmysel, myslím, že rozhodne áno,“ povedal a zhasol plameň pod hotovým elixírom.

„Ha! To dúfam, moja oslava narodením má názov Dúha, takže všetci musíme byť farební. Chichi, vieš si predstaviť ružového Toma?“ spýtala sa s diabolskou iskrou v očiach.

Och, áno, niet pochýb, že bude v Slizoline. „Tak to si rozhodne predstaviť neviem, Lily. Ale nepochybne to bude uspokojujúci pohľad,“ riekol spokojne a zložil ju na zem zo stoličky. „A teraz sa utekaj poumývať o pár hodín začína oslava,“ popohnal ju a zamieril k skrinke s fľaštičkami.

Lily ho pozorne sledovala a keď bol otočený chrbtom, rýchlo si nabrala do flakónu trochu elixíru. „Ahoj, ujo Severus, o chvíľku sa vidíme!“ skríkla po ňom a vyletela hore točitými schodmi až na veľkú svetlú chodbu. Letmo pozrela cez okno, za ktorým stáli palmy a hneď za nimi sa rozprestieralo modrasté more. Milovala Tomove letné sídlo.

„Lily, neutekaj ako šinter!“ skríkla po nej Bellatrix, ktorá pred sebou levitovala veľkú poschodovú tortu. Hneď za ňou kráčal Rabastan so škatuľou plnou ozdôb a lampiónov.

„Áno, teta Bella!“ Lily rýchlo spomalila a keď teta Bellatrix zmizla z dohľadu, znovu sa rozutekala.

Vkĺzla do veľkej kuchyne, v ktorej sa zvŕtali škriatkovia a pripravovali hostinu na veľkú udalosť, ktorá sa mala konať o pár hodín. Od jedného škriatka si vypýtala pohár s džúsom, do ktorého naliala celý obsah elixíru. Potom sa aj s pohárom rozbehla na záhradu, kde prebiehala príprava v plnom prúde. Skrz prepojenie, ktoré mala s ockom cítila, že sa tam nachádza aj s Tomom. Potichu vkĺzla do veľkej zelenej záhrady, ktorá bola plná kvetov a paliem. Pobehovala tam asi desiatka škriatkov, ktorí vešali na stromy ozdoby a pripravovali stôl. Očkami vyhľadala ocka a Toma, ktorí stáli pri veľkom okrasnom kríku, ktorého kvet za záhadných okolností zvädol. Áno, aj v tom mala prsty Lily, ale bola to nehoda, ako inak.

„Nemôžem uveriť, že nijaké kúzlo, ktoré poznám na ten prekliaty kvet nefunguje!“ rozčuľoval sa Tom švihajúc prútikom.

Harry mu upokojujúco stískal rameno. „Nuž, vzhľadom k tomu, aké kúzla si používal pred časom sa vôbec nečudujem, že takého mierumilovné kúzlo nepoznáš,“ škeril sa.

„Tss... samozrejme, že viem ako napraviť zvädnutý kvet. Len si neviem spomenúť na správne kúzlo,“ bránil sa hnedo-oký muž.

„Och, samozrejme,“ chechtal sa Harry a lusknutím prstov veľký fialový kvet ožil a rozžiaril sa.

„Nič nehovor,“ zahundral Tom, keď videl Harryho výraz.

„Mlčím,“ riekol Harry pobavene.

Tom sa k nemu naklonil a pobozkal ho. „Vieš, že ťa milujem,“ zašepkal mu do úst.

„Myslím, že si to dnes už spomenul,“ usmial sa Harry a opäť ho pobozkal.

„Pokojne to môžem hovoriť stále,“ opäť mu vtisol bozk a rukou svojmu manželovi prehrabol neposlušné vlasy.

Lily až doteraz čakala. Nechcela ich vyrušovať v týchto intímnostiach i keď pravdou bolo, že takéto veci robili stále. „Ahojte!“ zvolala s úsmevom a podišla k nim.

Obaja muži sa strhli a prekvapene na ňu pozreli.

„Lily,“ prehovoril Harry. „Nemáš pripravovať nejaký tajný elixír s ujom Severusom?“

„Áno, už je hotový,“ povedala a pričuchla si k svojmu obľúbenému kvetu. Potom sa otočila k Tomovi. „Tom? Priniesla som ti tvoj obľúbený džús. Tu vonku je ozaj horko a treba dodržiavať pitný režim,“ podala mu pohár a spokojne sa usmievala.

Tom sa usmial. „Och, to je od teba milé, ale podozrivé,“ prižmúrenými očami sledoval tekutinu, ale nakoniec sa napil.

Harry nervózne vzhliadol k svojmu manželovi. „Na tvojom mieste by som to nepil, cítim, že má niečo za lubom.“

Lily nadšene vyskočila na nohy a začala poskakovať. „Ocko, pozeraj! Ak som elixír namiešala správne, Tom bude čochvíľa ružový!“

A hneď na sa Tomova bledá pokožka zmenila na cukríkovú ružovú. „Pre Merlina,“ vzdychol a obzeral si svoje ružové ruky.

Harry sa dusil smiechom. „Bože, si skutočne celý ružový,“ rozosmial sa nahlas a hneď na to sa k nemu pridala i Lily.

„Prečo vždy ja?“ spýtal sa hnedo-oký mladý muž nešťastne, ale keď videl ako sa tí dvaja rehocú, rozosmial sa tiež. „Pomsta bude sladká,“ riekol so smiechom a začal naháňať Lily, ktorá ihneď vyštartovala späť dovnútra.

Po ceste sa musela vyhýbať rôznym ľuďom, ktorí na záhrade chystali veci na jej oslavu. Zrazu ju zozadu schmatli dvoje ruky.

„A mám ťa!“ zvolal Tom a prehodil si ju pod pažu.

Lily sa rehotala a kopala nôžkami. „Pusti ma! No tak! Hihihih!“

„Žiadne také, musíš sa ísť pripraviť. Čo nevidieť začnú prichádzať hostia a ty tu pobehuješ v teplákoch a papučkách,“ vysvetlil jej a kráčal s ňou hore schodmi až kým neprišli do jej izby.

Harry o chvíľku prišiel za nimi a pripravil Lily žlté šatôčky a sandále. Tom jej zatiaľ učesal vlásky a popripínal jej do nich malé farebné kvietky.

„Vyzeráš ako princezná,“ prehovoril Harry k Lily, ktorá stála pred zrkadlom.

Tom i Lily si naraz odfrkli.

„Ja nie som žiadna princezná, ocko. Som budúca majsterka v elixíroch,“ povedalo dievčatko vážne.

„Majsterka?“ spýtal sa Tom so smiechom.

„Dobre, moja majsterka elixírov. Poďme dolu, hostia čakajú,“ povedal a chytil ju za rúčku. Z druhej strany ju chytil Tom a vydali sa na záhradu.

Slnko svietilo vysoko na oblohe. V pozadí šumelo more. Na zelenom trávniku stál dlhokánsky stôl s farebným obrusom. Stáli na ňom kvety rôzneho druhu, všade poletovali balóny, motýle a farebné bubliny. V altánku stála kapela, ktorá hrala Lilyine obľúbené piesne. Za stolom sedeli už všetci pozvaní. Nechýbal Fred a George, Bill so ženou a deťmi,  Lestrangeovci (ktorí boli zbavení viny, keď sa preukázalo, že jednali pod Imperiusom), Severus, Lucius a Draco s novým priateľom Ericom, kráľovná Lalande s manželom a dvojročným synom.

Všetci sa navzájom zvítali. Rozdalo sa obrovské množstvo darčekov. Tancovalo sa. Pil sa farbiaci elixír až kým všetci nežiarili vo farbách dúhy. Našťastie mal krátkodobý účinok.

Slnko pomaly zapadalo za horizont v nádherných farbách. Nad plným stolom sa rozsvietili lietajúce lampášiky. Vôkol ľudí začali poletovať svetlušky.

Lily stála na stoličke za vrcholom stola. Pozorovala šesť horiacich sviečok na najvyššom poschodí torty. Poobzerala sa na svoju rodinu a priateľov. Všetci na ňu pozerali s úsmevmi na tvárach.

„Nezabudni si niečo želať, Lilyinka,“ ozval sa Draco, ktorý sedel po jej pravej strane.

„Samozrejme, krstný. Musím si to ešte rozmyslieť,“ riekla, načo sa všetci zasmiali.

Jej zelené očká zablúdili na ľavo, kde sedel jej ocko s Tomom. Držali sa za ruky a pozerali si do očí, niečo si šepkali a usmievali sa. Svojho ocka milovala najviac na svete a Toma tiež, pretože Tom miloval jej ocka a robil ho šťastným. Už od malička ich pozorovala a vždy v ich očiach videla tú iskru, ktorá sa rozhorela, keď sa pozerali jeden na druhého.

Želám si, aby som raz stretla chlapca, ktorý sa na mňa bude pozerať tak, ako sa Tom pozerá na ocka, pomyslela si v duchu a sfúkla sviečky.

Oslava sa chýlila ku koncu. Všetci sa lúčili a pomaly odchádzali. Lily stála na konci záhradky a pozorovala tmavé nebo posiate hviezdami. Každý rok, po oslave narodenín sa rozprávala s mamičkou. Predsa jej musela vyrozprávať všetko, čo sa za celý rok stalo, ak ju náhodou nestihla pozorovať z nebíčka.

„Mamička, vieš udržať tajomstvo?“ spýtala sa šeptom, pozorujúc najjasnejšiu hviezdu. „Včera som videla bozkávať sa tetu Bellu a uja Severusa, no verila by si tomu?“ zachechtala sa. „Krstného nový priateľ mi daroval detskú výstroj na prípravu elixírov. Pche, akoby som potrebovala detskú, keď už viem variť s naozajstnou,“ pokrútila hlavou.

„A neboj sa dávam na ocka pozor. Hoci ešte niekedy cez naše spojenie cítim jeho smútok kvôli tebe, ale už to nie je tak často. Myslím, že je to najmä vďaka Tomovi. Tom je vážne super. Niekedy mi pomáha vymýšľať nezbedy. Ocko vravel, že Tom býval veľký nezbedník, takže by som si z neho nemala brať príklad,“ zachichotala sa a začala si na prstík namotávať pramienok vlasov. Jej tvárička zvážnela a pozorne sa zapozerala na svoju hviezdu, ktorú pomenovala po mamičke.

 „Si zrejme jediná, ktorá vie čo som si želala, keď som sfukovala sviečky, však? Len ty to môžeš počuť. Vieš, prednedávnom som sa ocka pri písaní domácich úloh pýtala, ako sa hláskuje slovo láska. A vieš čo mi povedal? Láska sa nehláskuje, láska sa cíti...“ usmiala sa. „A viem, že ocko a Tom tú lásku cítia, preto sa na seba  pozerajú inak ako na ostatných. Dúfam, že sa aj na mňa bude raz tak niekto pozerať.“

„Lily, srdiečko, poď sa rozlúčiť s ujom Luciusom a krstným!“ skríkol na ňu ocko.

„Už musím končiť, mamička. Pozdravuj v nebíčku. Ľúbim ťa...“ pošepla a rozbehla sa do náruče svojmu krstnému. 

Ak budeš žiť 100 rokov, tak ja chcem žiť 100 rokov

mínus 1 deň, aby som nemusel žiť ani jeden deň bez

teba.

(A. A. Milne)