Harry Potter fanfiction

Harry cítil, že leží na niečom mäkkom. Mal zavreté oči a celé telo v plameňoch. Akoby z diaľky počul hlasy.

„Musel mu dať nejaký jed, môj pane,“ rozprával nervózny hlas.

„Čo najrýchlejšie zisti aký, Severus. Ten starý bastard, zabijem ho, zničím ho ... Lucius okamžite sa spoj s najlepšími liečiteľmi v Anglicku.“

„Áno, môj pane,“ povedal blonďavý čarodejník a premiestnil sa.

„Môj pane, musím ísť do svojho laboratória pre elixíry,“ ozval sa Snape.

„Áno, môžeš ísť,“ povedal chladný hlas červeno-okého muža.

„Môj pane,“ ozval sa Bellatrixin hlas. „mali by ste si ísť odpočinúť, dám naňho pozor.“

„Nie Bella, nepotrebujem odpočívať, ale mohla by si ísť pomôcť Charlotte so zranenými.“

„Áno, môj pane,“ povedala s úctou a premiestnila sa.

Harry bol pri vedomí, ale nedokázal otvoriť oči, boli príliš ťažké ako z olova. Vedel, že je vo svojej spálni vo Voldemortovom panstve. Vôbec netušil ako sa celý súboj skončil a ako sa odtiaľ všetci dostali. Vedel, že sa rozprávali o tej čiernej tekutine, čo doňho násilím Grindelwald nalial. Celé telo mu horelo a cítil takú bolesť, že ju prestal vnímať. Počul ako si Voldemort sadol na kreslo pri jeho posteli. Ucítil ako ho dlhé prsty hladia po strapatých vlasoch.

„Tom...“ podarilo sa mu zachrapčať.

„Harry, nerozprávaj. Nemôžeš sa namáhať, dal ti Grindelwald nejaký elixír?“ spýtal sa tichým hlasom.

Harry s námahou prikývol a pomaly otvoril oči. Jeho veľké smaragdovozelené oči hľadeli do červených, v ktorých sa leskli slzy. Sú to skutočne slzy, pýtal sa v duchu sám seba Harry. Je to vôbec možné, že práve on zlomil Voldemortov chlad a ľadové srdce? No očividne áno.

„Akej bol ten elixír farby?“ spýtal sa jemne ľadový hlas a stále hladil strapaté vlasy.

„Čier...ny,“ zachrapčal zeleno-oký chlapec a prudko sa rozkašľal. Voldemort mu okamžite nalial do úst nejakú tekutinu. Kašeľ ustúpil. Rozhodol sa, že rozprávať radšej nebude.

„Toho som sa obával, ten starý hajzel!“ hovoril studený hlas.

Harrym prešla obrovská vlna bolesti, hneď za ňou ďalšia a ďalšia už to nevydržal a bolestivo stonal. Začal sa skrúcať od bolesti, zrazu sa okolo neho ovinuli dve mocné ruky. Voldemort ho držal v náručí.

„Vydrž, prosím...“ šepkal mu do ucha a opäť ho zaplavila tma.

***

Nasledujúce hodiny alebo dni - Harry netušil koľko času uplynulo - okolo neho pobehovala kopa ľudí. Vnímal ich len ťažko, pretože bol pri vedomí len napoly. Stále upadal do bezvedomia. Počul ako sa pri ňom rozprávajú rôzne známe aj neznáme hlasy, ako ho niekto hladí po tvári, ako mu lejú niečo neustále do úst, ako naňho niekto vrhá liečivé kúzla a ako mu niekto utiera pot z čela. Raz pociťoval obrovskú bolesť, inokedy necítil nič.

Opäť bol pri vedomí, oči mal stále zatvorené. Cítil ako mu niečia jemná ruka drží tu jeho. Bolo to upokojujúce. Cítil sa príšerne unavený.

„Koľko som bol mimo?“ spýtal sa potichu.

„Dva dni,“ ozval sa chladný hlas. „Skoro si zomrel, Harry. Keby tu neboli tí liečitelia a Severus, už by si nežil. Za toto bude Gellert tvrdo pykať.“

„Ako vlastne dopadol boj?“ opýtal sa s očami stále zatvorenými.

„Do Grindelwaldovho panstva začalo prichádzať čoraz viac jeho prívržencov, vedel som, že ťa musím, čo najskôr vziať sem. Podarilo sa mi ho omráčiť a jednoducho sme odtiaľ vypadli.“

Harry chvíľu premýšľal a zaspal. Keď sa prebral Voldemort spal na kresle. Pozrel sa cez veľké okno, za ktorým bola hustá tma. Pomaly vstal z postele a šiel sa osprchovať. Potom pozeral do zrkadla nad umývadlom. Vlasy mal úplne strapaté, jeho pleť bola bledá a veľké oči mu doslova svietili. Jeho magická aura pulzovala vôkol neho a dávala mu silu. Vrátil sa späť do spálne a pozoroval spacieho Voldemorta. Jeho tvár bola tak krásna až by človek neveril, čo všetko ten nádherný muž spôsobil. Pomaly otvoril veľké červené oči.

„Harry, prečo nie si v posteli?“ spýtal sa potichu a hypnotizoval žiariace zelené oči.

„Je mi už oveľa lepšie, Tom.“

„To som rád, ale mal by si ešte odpočívať, zajtra chcem usporiadať Vianočný večierok, po ktorom bude stretnutie,“ rozprával a pomaly sa postavil. Stáli oproti sebe, tak blízko. Harry sledoval všetky krásne črty jeho tváre. Vyzeral skoro tak ako 17-ročný Tom z denníku. Nemohol uveriť, že muž, ktorý pred ním stojí je ten istý, ktorý mu zabil rodičov a spôsobil mu toľko bolesti. No aj napriek tomu k nemu pociťoval niečo veľmi silné, niečo čo ho priťahovalo. Bol si istý, že Voldemort to tak cíti tiež.

„Tom, nemám prútik, Gellert mi ho zrejme zobral.“

„Takmer by som zabudol,“ povedal chladne a z vrecka nohavíc vytiahol jeho prútik a podal mu ho.

„Ďakujem,“ usmial sa Harry a pevne zvieral svoj prútik.

„No, ak je ti skutočne lepšie, myslím, že sa pôjdem ešte vyspať a ty by si mal tiež,“ povedal a premiestnil sa.

***

Na druhý deň Harry trávil dopoludnie s Bellatrix, ktorá ho skúšala nejaké temné kliatby. Prakticky cvičiť nemohli kvôli Harryho stavu. Bolo mu už oveľa lepšie, ale ešte stále nebol v sto percentnej kondícii. Po skúšaní len tak sedeli za stolom v Hlavnej sieni. Rozprávali sa a hlasno sa smiali.

„A ďalšieho Grindelwaldovho prívrženca som zmenila na hovnivála, no mal si vidieť výraz toho druhého, keď som mu nakázala, aby ho zjedol,“ smiala sa spolu s Harrym.

„Si veľmi kreatívna,“ smial sa a pozeral do čiernych očí.

„Môj pane, Temný pán vám odkazuje, aby ste sa pripravili na večierok, začína už o hodinu,“ ozval sa hlas Augustusa Rookwooda, mal mastné vlasy a jeho tvár bola samá jazva. „Bellatrix a ty tiež,“ dodal a pozeral na čiernovlasú ženu.

„Drž hubu Rookwood,“ zavrčala, usmiala sa na Harryho a premiestnila sa.

Mladý čarodejník sa premiestnil do svojej spálne a obliekol si tmavozelenú košeľu, čierne sako a elegantné nohavice. Chvíľu si čítal list, ktorý mu prišiel od Hermiony. Písala mu ako sa má, že sú na lyžovačke a že jej veľmi chýba. Odpísal jej a list podal Hedvige, ktorá veselo zahúkala a vyletela von oknom. O chvíľu sa Harry vydal do Slávnostnej sály, ktorá bola na druhom poschodí. Sála bola veľkolepo vyzdobená v zimnom štýle zo stropu viseli luxusné lustre a padali z neho vločky snehu. Po celej miestnosti boli rozložené banketové stoly plné lahodných jedál a nápojov. Škriatkovia pobehovali s táckami, na ktorých boli koláče, zákusky a rôzne nápoje. Sála bola plná rôznych ľudí. Boli tam všetci smrťožrúti z Voldemortovho vnútorného kruhu, ale i mnoho iných čarodejníkov, ktorých Harry nikdy nevidel. Pohľadom našiel Voldemorta, ktorý vyzeral dokonale. Bol veľmi elegantne oblečený, mal krvavočervenú košeľu, čierne sako z dračej kože a úzke nohavice. Stál so skupinkou nejakých neznámych čarodejníkov a popíjal víno. Na konci miestnosti boli rozostavaní hudobníci a hrali klasickú hudbu.

„Harry, vyzeráš úžasne,“ ozval sa Bellatrixin hlas. Mala na sebe dlhé čierne šaty , v ktorých vynikla jej štíhla postava a hlboký výstrih. Vlasy mala zopnuté do elegantného drdolu.

„Aj ty,“ usmial sa Harry.

„Zatancujete si so mnou, môj pane?“ uškrnula sa a Harry prikývol. Vzal ju za ruku a kráčali spolu na parket, kde tancovalo niekoľko párov. Jemne ju chytil za bok a tancovali v rytme hudby.

„Takmer nikoho tu nepoznám,“ pošepol jej Harry do ucha a s ľahkosťou ju otočil.

Uškrnula sa. „Vidíš tú skupinku, čo sa rozpráva s Temným pánom?“

Harry prikývol a nenápadne pozeral po skupinke mužov.

„Ten chudý so šedivými vlasmi je Škótsky minister mágie. Ten nízky po ľavej ruke Temného pána je francúzsky diplomat, ten so šikmými očami v zlatom habite je riaditeľ významnej čarodejníckej školy v Japonsku. No a ten mohutný hnedovlasý je Dánsky minister mágie.“

„Takže Voldemort má pod palcom Škótske i Dánske ministerstvo?“ spýtal sa prekvapene.

Bellatrix sa veselo zasmiala. „Áno, robia tak ako on píska. Temný pán má obrovský vplyv a neobyčajný talent získavať si ľudí na svoju stranu.“

„Áno, to som si všimol.“

„Mimochodom, si skvelý tanečník, kto ťa učil?“ spýtala sa.

„Bol som nútený učiť sa počas Trojčarodejníckeho turnaja, ako vieš bol som jeden z reprezentantov.“

„Áno, celú tú šou som premeškala, pretože som trčala v Azkabane,“ povedala mrzuto a zabodla čierne oči do zelených.

„O nič si neprišla,“ uistil ju Harry a opäť ju zatočil.

Skladba skončila a k Harrymu kráčal vysoký, krásny muž s veľkými červenými očami.

Krásne sa usmial a odhalil žiarivé biele zuby. „Harry, poď chcem ťa zoznámiť s dôležitými ľuďmi. Harry ho nasledoval k veľkej skupine ľudí.

„Moji milí, chcem vám predstaviť môjho spojenca a priateľa Harryho Pottera.“

 Všetci upreli pohľad na krásneho zeleno-okého chlapca. Začali mu podávať ruky.

„Tešhí ma phán Potter, ja som Cathérine Lefrançois de Lalande,“ predstavila sa mu mladá a veľmi krásna čarodejníčka s miernym prízvukom, mala dlhé zlaté vlasy, veľké modré oči a na sebe prekrásnu bledomodrú róbu, pokrytou drobnými diamantmi.

„Slečna Lalande je francúzska kráľovná čarodejníkov,“ dodal Voldemort.

„Veľmi ma teší,“ povedal Harry milým hlasom a sledoval ďalšieho čarodejníka, ktorý mu podával ruku.

„ Pán Potter, ja som Christian Schwarz, som rád, že vás konečne spoznávam,“ predstavil sa muž v stredných rokoch s mohutnou postavou a čiernymi vlasmi.

„Pán Schwarz je hlavné knieža Nemeckého kniežatstva,“ opäť dodal Voldemort.

S Harrym sa zoznamovali mnohí čarodejníci. Boli tu samí významní ľudia z celého sveta. Harry mal v ich menách, tituloch a hodnostiach menší chaos. Keď mu konečne dali pokoj všimol si, že je tu i Draco a jeho rodičia. Okamžite sa vybral za ním.

„Draco, konečne,“ zamrmlal zeleno-oký chlapec unavene.

„Harry,“ povedal blondiak šťastne. „Vidím, že máš toho už plné zuby,“ uškrnul sa.

„Áno, dáš si so mnou trochu vína?“ spýtal sa.

„Samozrejme, ale nemôžu ma vidieť rodičia,“ zasmial sa a kráčali spolu k jednému zo stolov.

Harry mu podal pohár na stopke s červenou tekutinou. Štrngli si a sledovali ľudí v obrovskej sále.

„Počul som, že ťa uniesol Grindelwald, otec hovoril, že sa strhla obrovská bitka.“

„Áno,“ potvrdil Harry. „Chcel, aby som sa k nemu pridal. Hlupák starý,“ povedal a odpil si z vína.

„Si nejaký žiadaný, drahý priateľ,“ uškrnul sa Draco a sledoval krásneho čarodejníka.

„Dnes bude stretnutie, takže oznámiš Voldemortovi, že si dokončil úlohu. Draco, musíš zablokovať svoju myseľ, Voldemort má vo zvyku používať legilimenciu, aby sa presvedčil, či mu ľudia neklamú.“

„Áno, ja viem, teta Bellatrix ma učila oklumenciu od mojich šiestich rokov,“ povedal Draco a jeho tvár zvážnela.

„To je skvelé, nemôže prísť na to, že som skriňu začaroval ja. Neviem ako by reagoval.“

„No mučil by ma a možno aj zabil,“ tipoval blonďavý čarodejník a upil si poriadny dúšok z vína. „Hej, Harry francúzska kráľovná ťa neustále sleduje, myslím, že chce, aby si ju vyzval do tanca,“ uškrnul sa Draco a pozoroval krásnu mladú ženu ako hypnotizuje Harryho.

„Áno, všimol som si.“

„Mal by si si s ňou zatancovať. Francúzov potrebujeme na svojej strane,“ rozprával Draco a pozeral na zeleno-okého chlapca.

„Fajn,“ zamrmlal Harry a vydal sa smerom k zlatovlasej žene. Zlatovláska naňho vrhla žiarivý úsmev hneď ako ju požiadal o tanec.

Musel uznať, že bola neobyčajne krásna. S novou skladbou začali tancovať.

„Pán Potther, veľa som o vhás počula, ale nečhakala som, že bhudete taký khrásny mladhý muž,“ rozprávala zamatovým hlasom. „Bola by som pocthená, ak by ste niekedhy navštívili moje kráľohvstvo.“

„Veľmi rád, slečna Lalande,“ povedal Harry milo a viedol kráľovnú v rytme hudby.

„Prohsím, volajthe ma Cath,“ požiadala ho s úsmevom.

„Dobre Cath, vy ma volajte Harry.“

Cathérine sa široko usmiala a viac sa privinula k Harryho hrudi.

„Cath, koľko je približne čarodejníkov vo vašej zemi?“ spýtal sa so záujmom.

„Je to phresne 14 a pol milióhna,“ povedala s prízvukom a stále sa usmievala.

„To je veľmi veľa.“

„Áno, nie je tho ľahké byť khráľovnou v tak mladhom veku. Nuž, ale moji rodičhia pred rokom zomreli a niektho sa o krajinu postahrať musí.“

„To je mi ľúto,“ povedal Harry úprimne.

Do konca večierku trávil Harry čas s mladou kráľovnou. Dala mu dokonca i jednorazové prenášadlo do jej kráľovstva, sľúbil jej, že ju čoskoro navštívi. Večierok bol u konca a všetci hostia pomaly odchádzali. Harry podával ruku veľmi veľa ľuďom na rozlúčku, v sále nakoniec ostali iba smrťožrúti, ktorí sa pomaly presúvali do Hlavne siene, kde sa malo konať Temné zasadnutie.

Harry sa premiestnil do Hlavnej siene a posadil sa za vrch stola, pri ktorom sedel krásny muž s červenými očami a spokojne si premeriaval Harryho.

„Počínal si si výborne, kráľovná Lalande bola z teba unesená. Hneď prijala našu ponuku účasti vo vojne“ usmial sa spokojne. „Ale ešte bude musieť podpísať zmluvu,“ dodal.

„Nemohol som sa jej celý večer zbaviť, ale musím uznať, že nebola zlou spoločníčkou.“

Voldemort sa uškrnul. „Má iba 18 a vládne celému čarodejníckemu francúzsku a nie je veľmi ľahko manipulovateľná. Preto som nadšený ako si ju dokázal okúzliť.“

Stôl sa pomaly napĺňal smrťožrútmi, ktorých veselé tváre sa pomaly menili na vážne. Onedlho za stolom sedeli všetci z Voldemortovho vnútorného kruhu. Voldemort vstal a hladil veľkého hada, ktorý sa skrúcal na stole.

„Drahí priatelia, dnes sa mi podarilo získať na našu stranu mnohých vplyvných čarodejníkov. Ako iste viete, našim momentálnym problémom je Grindelwald, ktorý si zaumienil získať späť miesto Temného pána. Dovolil si uniesť môjho spojenca,“ všetci pozreli na Harryho, „a snažil sa ho získať na svoju stranu. Buduje si silnú armádu, ako ste mohli vidieť počas súboja v jeho panstve. Vrátili sa k nemu jeho starí prívrženci, ku ktorým sa pripájajú nový. Našou výhodou je, že poznáme jeho slabé miesto – Albus Dumbledore bol jeho milencom a je jeho súčasným spojencom a tiež jeho slabým miestom. Hneď ako sa nám podarí preniknúť na Rokfort, zajmeme Dumbledora. Samozrejme, nebude to ľahké, pretože je silný, ale ak bude klásť odpor, budeme sa vyhrážať zabitím jeho študentov a profesorov,“ rozprával chladne a prechádzal pohľadom po svojich nasledovníkoch.

Harry zaťal päste, vôbec sa mu nepáčilo, že by ubližovali jeho spolužiakom. Nedovolí, aby niekomu ublížili.

 „Fenrir,“ oslovil Greybacka - čarodejníka veľkej statnej postavy s pochlpenými sivými vlasmi, „koľko vlkolakov je v tvojej skupine?“

Mohutný vlkolak sa postavil a uklonil. „Môj pane, je to už presne 56 vlkolakov z celého Anglicka a Írska,“ povedal pyšne.

„Výborne, chcem, aby si hľadal ďalších,“ povedal červeno-oký muž chladne.

„Iste, môj pane,“ povedal drsným hlasom a posadil sa.

Voldemortove karmínové oči sa pozerali na nervózneho blondiaka.

„Draco, ako pokračuješ vo svojej úlohe?“ spýtal sa takým hlasom až z neho mrazilo.

Draco sa postavil a uklonil. „Môj pane, podarilo sa mi začarovať skriňu tak, aby bol možný priechod medzi obchodom a Rokfortom,“ snažil sa hovoriť istým hlasom.

Voldemort na blonďavého chlapca upieral ostrý pohľad a vôbec nevyzeral spokojne. Harry začal byť nervózny. Určite na ňom skúšal legilimenciu, modlil sa nech je Dracova oklumencia dosť účinná.

 Potom prehovoril drsným a naštvaným hlasom „Všetci vypadnite, okrem teba Draco!“

14. kapitola - Upíri princ, tréning