12. kapitola - Zimné prázdniny, Grindelwaldove panstvo
Harry sa náhle prebudil. Cítil sa hrozne, žalúdok sa mu prevracal a rýchlo bežal do kúpeľne, kde vyvrátil, čo sa dalo. Takže, o tomto Tom rozprával, vedľajšie účinky premiestňovania sa do denníka.
„Harry si v poriadku,“ započul hlas Deana Thomasa.
„Áno, len mi prišlo zle,“ zakričal naňho a v rukách si zvieral hlavu, v ktorej ho pálilo. Rýchlo sa poumýval. Pomaly si obliekal bielu košeľu, kravatu a čierne nohavice. Pred chlapčenskými spálňami ho čakala Hermiona.
„Harry, prečo opäť vyzeráš, akoby ťa večer prešiel Rokfortský expres?“ spýtala sa ho hnedovláska a pohladila ho po líci. „Pre Merlina, veď celý horíš!“
„O chvíľu budem v poriadku, je to len dočasný vedľajší účinok,“ zamrmlal Harry a pevne Hermionu držal za ruku, pretože mal pocit, že sa sám na nohách už neudrží. Nevedel, koľko jeho otrasný stav bude trvať, ale skutočne dúfal, že to čoskoro prejde.
Hnedovláska sa mračila a v očiach mala strach. „Harry v takomto stave nemôžeš ísť na vyučovanie. Mal by si ísť za madam Pomfreyovou.“
„To nebude treba,“ pozrel na ňu a jemne ju pobozkal na ružové pery. Hermiona sa začervenala a pevnejšie stisla jeho ruku.
„Fajn, ale ak sa do hodiny tvoj stav nezlepší, vlastnoručne ťa tam odlevitujem,“ zahlásila prísne. Harry sa zasmial a pomaly kráčali do Veľkej siene na raňajky. Vo Veľkej sieni ešte nebolo veľa študentov, pretože Harry a Hermiona vstávali priskoro. Pri učiteľskom stole sedel iba Snape a McGonagallová. Snape sa na Harryho starostlivo pozrel a skúmal ho prižmúrenými očami.
Harry si naložil ovsenú kašu, ale vôbec nemal chuť na jedlo. Hermiona naňho nervózne pozerala.
„Harry, povieš mi, čo si večer stváral?“
Harry sa zarazil, nemohol jej predsa o denníku povedať. „Niečo som. . . skúšal, Hermiona, prepáč, ale nemôžem o tom hovoriť.“
„Nikdy si predo mnou nemal tajomstvá,“ pozrela naňho smutne orieškovými očami.
„Prepáč mi to Hermiona, ale sľúbil som, že o tom nikomu nepoviem.“
„Rozumiem,“ pousmiala sa naňho a odhryzla si z hrianky.
Harry sa rýpal v ovsenej kaši. Bolo mu stále príšerne a žalúdok mal scvrknutý.
Po prvej hodine sa jeho stav výrazne zlepšil. Druhú hodinu mali Obranu proti čiernej mágii. Podišiel k nemu jeden Bystrohlavčan a podal mu malý papierik. Harry ho roztvoril a Hermiona mu zvedavo nakukovala spoza chrbta.
Milý Harry,
bol by som potešený, ak by si ma dnes navštívil v mojej kancelárii. Heslo je „ananásová poleva“.
A. Dumbledore.
Zeleno-oký chlapec sa otočil tvárou k Hermione.
„Ten prekliaty starec sa chce zase rozprávať. Neviem, či budem schopný skrývať môj odpor k nemu.“
Hermiona sa tvárila vážne. „Harry, myslím, že je najvyšší čas vymyslieť si prečo je tvoja magická aura taká silná.“
Harry si nervózne prehrabol vlasy a povedal: „Netuším, čo mu mám povedať. Možno poviem niečo v takom zmysle, že si trénujem nejaké kúzla mimo vyučovanie.“
„Áno, to by ti mohol uveriť, zatiaľ,“ povedala hnedovláska.
„Myslíš, že tuší, že ma niekto musí doučovať čiernu mágiu?“
Hermiona sa zamyslela. „No, Dumbledore je veľmi múdry, určite bude niečo tušiť.“
Harry si zamračene vložil papierik do vrecka a vošiel do učebne. Sadol si vedľa hnedovlásky a pozoroval prichádzajúceho učiteľa. Tento rok ich obranu učil nový profesor, Wils Xandrian. Tridsaťdva ročný čarodejník s modrými očami a dlhšími hnedými vlasmi. Vyzeral celkom dobre. Harry si ho obľúbil, pretože uprednostňoval praktickú výučbu.
„Dobrý deň študenti,“ pozdravil zdvorilým hlasom a kráčal medzi lavicami. „Na dnešnej hodine Obrany proti čiernej mágii chcem, aby ste medzi sebou bojovali a to naozaj bojovali. Preto utvorte dvojice a nebojte sa používať hocijaké kúzla, ktoré sme sa už naučili. Budem okolo vás chodiť a hodnotiť vaše súboje. Nech sa páči môžete začať.“
Harry okamžite pohľadom vyhľadal Draca, ktorý k nemu kráčal.
„Ahoj, Potter, ako vidím opäť si to spolu rozdáme, rovnako ako v druhom ročníku,“ zasmial sa blondiak.
Harry sa zasmial a postavil sa pred neho. Obaja vytiahli prútiky. „Draco, nechcem ti ublížiť, cítiš moju mágiu?“ spýtal sa nervózne.
„Samozrejme, že ju cítim, všetci ju cítia. Neustále sa o tebe rozprávajú, celou školou kolujú rôzne reči o tvojej sile.“
„Áno viem, ale vieš niekedy ju nemôžem ovládať, čo ak ti ublížim?“
Blonďavý čarodejník sa usmial. „Neublížiš, na to ma máš priveľmi rád.“
„Tvoja namyslenosť nemá hraníc, však?“ zasmial sa zeleno-oký čarodejník. „Tak začni,“ uškrnul sa Harry.
„Nehýb sa!“ zvolal Draco a lúč svetla mieril rovno na pokojného Harryho, ktorý bez prútika mávol rukou a kúzlo sa odrazilo a mierilo na Draca, ktorý spadol na zem. Harry k nemu pribehol a pomohol mu vstať.
„Tento súboj je absolútne zbytočný,“ zafňukal blondiak a oprašoval si habit. „Harry, mohol by si mi aspoň raz urobiť radosť a nechať sa zasiahnuť?“ spýtal sa s nádejou v hlase.
Harry sa zasmial a prikývol. „Fajn, ale buď jemný,“ uškrnul sa a postavil sa opäť pred Draca.
„Expeliarmus!“ zvolal Draco a lúč svetla trafil Harryho do hrude a okamžite ho vystrelilo do vzduchu. O chvíľu narazil do tvrdej steny. Draco sa mu hneď vydal na pomoc.
„Harry, si v poriadku?“ spýtal sa zadychčane.
„Áno, Draco tvoj expeliarmus je skvelý,“ usmial sa naňho a postavil sa. Draco sa šťastne usmial.
Takto bojovali do konca hodiny. Nasledujúce hodiny prebehli rýchlo, hneď po vyučovaní zeleno-oký chlapec zašiel do riaditeľne. Prešiel cez kamennú sochu, po točitých schodoch a zaklopal na veľké dvere, vedúce do riaditeľovej kancelárie.
„Vstúpte,“ ozval sa Dumbledorov hlas.
Harry vstúpil a Dumbledore doňho okamžite zabodol modré oči spopod polmesiačikových okuliarov.
„Ach, Harry, to si ty. Som rád, že si prijal moje pozvanie. Nech sa páči, posaď sa,“ hovoril starý muž milým hlasom.
Harry sa posadil a pozoroval svojho riaditeľa. Na tvári mal milú masku, ale v očiach sa mu skrývalo niečo, čo si nikdy nevšimol, odpor a zlo.
„Pán profesor, čo odo mňa potrebujete?“ spýtal sa Harry jemným tónom.
„Môj chlapče, nemohol som si nevšimnúť, tak ako všetci, že tvoja mágia je neuveriteľne silná. Cítiť ju okamžite ako vkročíš do miestnosti a pulzuje vôkol teba. Už keď si sem vkročil ako prvák som z teba cítil neuveriteľnú silu na tak malého chlapca, ale za posledných pár mesiacov sa tvoja sila výnimočne zväčšila. Povedz mi Harry, ako je to možné?“ spýtal sa a v očiach sa mu zračil chlad a nedôvera, ale jeho tvár bola stále priateľská a milá.
„Viete pán profesor,“ začal Harry pokojne, „pred pár mesiacmi som sa začal učiť nejaké kúzla a precvičujem si ich. Viete chcem byť pripravenejší, keď ma napadne Voldemort alebo jeho smrťožrúti. Naposledy zomrel Ron už nikto nemôže zomrieť len kvôli mne,“ rozprával Harry a Dumbledore naňho chápavo pozeral, ale jeho oči opäť vyžarovali nedôveru.
„Veľmi dobre, Harry. Chlapče, nemohol som si nepovšimnúť, že cez víkendy nechodievaš na obed a večeru.“
„Áno, no mám dohodu so škriatkami, aby mi nosili jedlo, pretože cez víkendy si precvičujem kúzla.“
Dumbledore naňho neveriacky hľadel. „Dobre môj chlapče, buď opatrný pri učení nových kúziel.“
„Áno, pane,“ povedal a vstal. „Myslím, že by som mal ísť, mám kopu úloh.“
„Samozrejme, dovidenia Harry,“ povedal a stále si ho premeriaval.
„Dovidenia, pane,“ zamrmlal Harry a vyšiel z kancelárie, ten starý sviniar niečo tušil, určite Harrymu neveril ani slovo.
***
Týždeň ubehol ako voda, počas ktorého Harry trávil veľa času s Dracom a Hermionou. Nasledovali dvojtýždňové zimné prázdniny, ktoré Harry plánoval tráviť na Voldemortovom panstve. V sobotu ráno sa rozlúčil s Hermionou, ktorá bude tráviť vianočné sviatky so svojimi rodičmi. Potom sa cez Snapeov kabinet premiestnil hop šup sieťou do Šikmej uličky, kde sa chystal kúpiť nejaké darčeky, pretože nemal v plánu v priebehu prázdnin opúšťať panstvo.
***
Pomaly kráčal preplnenou ulicou, mal namierené do obchodu Čarovná šperkovnica, kde chcel kúpiť Hermione nejaký náhrdelník. V tom obchode ešte nikdy nebol, a preto nevedel, kde sa presne nachádza. Kráčal a kráčal až sa dostal do veľmi tmavej uličky, kde stálo zopár obchodov s temnými predmetmi. Otočil sa a chcel sa vrátiť, keď v tom zacítil ako mu do chrbta vrazila nejaká kliatba. Okamžite stratil vedomie.
***
Otvoril veľké zelené oči. Nachádzal sa v malej tmavej miestnosti bez okien. Miestnosť osvetľovali iba sviečky. Visel na stene a nohy aj ruky mal zviazané reťazami, ktoré sa mu bolestivo zarývali do kože. Snažil sa použiť neverbálne kúzlo, ale nešlo to. Niekto musel zablokovať jeho mágiu.
„Do pekla,“ zaklial a snažil sa vyslobodiť z reťazí. Potom premýšľal, kto ho mohol uniesť. Jediný nepriateľ, ktorého mal bol Voldemort, ale ten už ani zďaleka nie je jeho nepriateľom.
Otvorili sa ťažké dvere, v ktorých stál vysoký starý muž oplývajúci neuveriteľnou silou.
Usmial sa a bolo vidieť, že musel byť veľmi krásnym mužom, keď bol mladý. „Vítam ťa, Harry Potter. Konečne sa spoznávame,“ začal rozprávať a kráčal k mladému chlapcovi. „Myslím, že sa ti predstavovať nemusím, ale som Gellert Grindelwald, určite si o mne počul. Hovor mi Gellert,“ navrhol mu a zastal priamo pred ním.
„Čo odo mňa chcete, Gellert?“ spýtal sa Harry zhnusene a hypnotizoval Grindelwaldove modré oči.
„Všimol som si, že ste si s Riddlom veľmi blízky. Preto si myslím, že vieš niečo, čo potrebujem vedieť,“ rozprával pomaly a neustále hľadel do naštvaných smaragdových očí.
Harry sa uškrnul. „Aj keby som vedel, nepoviem ti nič ty starý hlupák.“
Grindelwald sa zasmial. „Vidím, že odvaha ti nechýba, Harry. Počul som o tebe veľa, podľa všetkého si výnimočný a silný. Trvalo mi hodinu než som zablokoval tvoju mágiu a aj to bude fungovať iba pár hodín. No, ale aby sme sa dostali k veci, to čo od teba potrebujem je jednoduché. Som si istý, že vieš o Tomovych horcruxoch, a preto si myslím, že vieš o minimálne jednom z nich.“
Harry si zahryzol do pery a nervózne pozoroval starého čarodejníka.
„No tak Harry, povedz mi, čo je Tomovým horcruxom a pustím ťa,“ usmial sa ľadovo.
„To určite,“ zasmial sa zeleno-oký chlapec.
Grindelwaldov pohľad zvážnel. V rukách sa mu objavil dlhý čierny prútik, ktorý bolestivo zatlačil Harrymu na krk.
„Nezahrávaj sa so mnou chlapče, som veľmi mocný, nemám problém ti rozviazať ten drzí jazyk,“ povedal výhražne a vražedne hľadel Harrymu do očí. „Ešte raz sa pýtam, čo je Tomovým horcruxom?“
„Ešte raz ti hovorím, nič ti nepoviem, ty sukin syn!“
„Dolore magna!“ vykríkol Grindelwald a Harry okamžite pocítil obrovskú bolesť na bruchu, z ktorého sa začala valiť krv. Bola to veľká bolesť, ale mladý čarodejník nevydal ani hlások.
Starý čarodejník mu stlačil krk. „Hovor!“
„N..ie,“ zachrapčal bolestivo. Grindelwald mu zastavil krvácanie a stlačil mu ranu na bruchu. Harry bolestne zastonal.
Grindelwald mučil zeleno-okého čarodejníka zopár hodín, počas ktorých mu Harry nepovedal vôbec nič.
Grindelwald si nervózne prehrabol vlasy a sledoval bledého a zničeného chlapca.
„Si veľmi silný, pridaj sa ku mne Harry. Kašli na toho Riddla, je to hlupák. Ja ti môžem dať viac ako on,“ navrhol mu.
Harry sa bolestivo uškrnul a pozoroval ho skalným pohľadom. „Nikdy . . . by som sa nepridal . . .k takému chudákovi, ktorý spolupracuje s Dumbledorom,“ zachrapčal.
Gridelwald naňho chvíľu pozeral a potom odišiel z miestnosti. Harry nerozumel kam zmizol.
„Harry, počuješ ma?“ započul Harry v hlave.
„Tom? Ako je to možné?“ spýtal sa prekvapene v mysli.
„Legilimencia a naše spojenie skrz jazvu,“ povedal Voldemort chladným hlasom. „Kde si Harry? Má ťa ten skurvysyn?“
„Pokiaľ myslíš Gridelwalda, tak áno. Dostal ma v Šikmej uličke.“
„Áno, pred malou chvíľou som vypočúval jedného z predavačov, ktorý to všetko videl. Nájdem ťa Harry, len vydrž. Zatiaľ som zistil, že si niekde na severe Nemecka.“
„V Nemecku?“
„Áno, Gridelwald je Nemec, takže si myslím, že ťa drží na nejakom jeho panstve, ktoré je dobre skryté,“ rozprával hlas v jeho hlave. „Hlavne vydrž, sľubujem, že ťa nájdeme čo najskôr.“
„Vydržím.“
***
O pár hodín sa do miestnosti vrátil starý čarodejník a v rukách držal fľaštičku s čiernou tekutinou.
„Harry, pýtam sa ťa naposledy, pridáš sa ku mne?“ spýtal sa a chladne hľadel do veľkých zelených očí.
„Nie,“ povedal Harry potichu a pozoroval čiernu tekutinu. Táto situácia sa mu vôbec nepáčila. Grindelwald mu stisol čeľusť a násilne mu otvoril ústa, do ktorých začal liať čiernu tekutinu. Harry sa ju snažil vypľuť, ale bolo to zbytočné. Po prehltnutí sa okamžite rozkašľal.
„Čo si mi to dal?“ spýtal sa ho s odporom.
Gridelwald sa široko usmial. „Budeš trpieť za to, že si si dovolil odmietnuť lorda Gridelwalda, drahý Harry.“
„Čo si mi to dal?!“
„Uvidíš,“ zaškeril sa, keď v tom započuli obaja hrozivé výkriky niekde zhora.
„Ale čo, takže tvoj Tommy ťa našiel. Zrejme už útočí na moju temnú armádu. Ak dovolíš Harry, nachvíľu ťa opustím,“ usmial sa a premiestnil sa. O chvíľu Harry započul otváranie ťažkých dverí.
„Harry!“ krásny mladý muž s červenými očami švihol prútikom a reťaze z Harryho rúk a nôh zmizli. Mladý Chrabromilčan zistil, že ho nohy neudržia, ale ešte pred tým než spadol ho chytili pevné ruky.
„Zabijem ho,“ zasyčal Voldemort naštvane a pevne chytil zeleno-okého chlapca okolo pása. „Vzal som si sem iba 50 smrťožrútov a zopár Demetorov, vôbec som netušil, že Gridelwald má už takú veľkú armádu,“ rozprával červeno-oký muž a spolu s Harrym kráčali dlhou čiernou chodbou.
„Avada Kedavra!“ zvolal Voldemort na troch Grindelwaldových prívržencov, ktorí na nich vrhali kliatby. Okamžite padli na zem mŕtvy. Voldemort stále pevne držal Harryho, ktorý ledva kráčal. O chvíľu sa dostali do obrovskej miestnosti, v ktorej vypuklo doslova peklo. Bojovalo tam asi tak 100 Voldemortových a Grindelwaldových prívržencov a okolo nich sa vznášali Dementori. Všade lietali farebné iskry kliatob, bolo počuť výkriky a cítiť zápach smrti.
„Ale, ale Tom. Vidím, že si prišiel pripravený,“ uškrnul sa Grindelwald a pokojne sledoval krásneho čarodejníka.
Voldemort zaťal čeľusť a s odporom pozrel na starého čarodejníka. Neovládol sa a päsťou mu silno vrazil do tváre. Grindelwaldovi sa rozbila pera, z ktorej mu začal tiecť pramienok krvi.
Starý čarodejník sa usmial a olízal si krv stekajúcu z pier. „Vidím, že som ťa naštval Riddle.“
„To bolo naposledy, čo si sa ho dotkol, Gellert!“ zakričal Voldemort a odstrčil Harryho nabok. Zodvihol prútik a zvolal : „Avada Kedavra!“
Grindelwald sa zelenému lúču vyhol a začal strieľať kliatby na svojho protivníka. Voldemort ich s ľahkosťou odrážal a vrhal naňho farebné lúče kliatob. Harry ich unavene pozoroval a oprel sa o stenu, cítil nepríjemnú bolesť v bruchu, pretože tam mal veľkú ranu z Grindelwaldovej kliatby. Stále ho trápil ten čierny elixír, ktorý mu dal starý čarodejník, zatiaľ mu nič nespôsoboval, ale vedel, že čoskoro zistí účinky čiernej tekutiny. Bol úplne vyčerpaný zo straty krvi a mučenia, naposledy sa pozrel po miestnosti, kde sa strhla obrovská bitka a upadol do bezvedomia.
13. kapitola - Vianočný večierok, jed
Komentáre
Prehľad komentárov
No tak na toto som zvedavá ako dopadne a čo dal Girndík Harrymu za elixír.
help
(just_woki, 31. 12. 2021 9:06)Bojím sa. Bojím sa o Harryho. Bojím sa, čo Gallert všetko ešte spácha. Nepáči sa mi to. Štve ma. Sa teleportnem do tvojho príbehu a povraždím ich všetkých!!!
gg není nejlepším zlounem
(sisi, 8. 8. 2017 19:08)
To bylo dost barvitě vylíčené, jak byl Harry unesen, mučen, ( no ale fuj!), nalezen i zachráněn. Tom se chová zmijozelsky předpisově: Co je jeho, to si nechá a nedělí se.(výborně, hurá!)
Takže, děkuji, pěkně jsem si početla a stojí za to pokračovat.
skvelé :D
(saya14, 1. 6. 2014 9:52)práve som ju prečítala celú hm teda kapitoly,ktoré si už zverejnila a musím povedať, že sa táto poviedka začína radiť medzi najlepšie, ktoré som prečítala :D :D a že ich nebolo málo :D už sa teším na ďalšiu kapitolu :D
hp
(sam, 30. 5. 2014 16:06)
Ahoj, právě jsem dneska náhodně narazila na tvoji stránku a jen smekám. Pěkný příběh a už se těším na další díl :)
Užasné
(Anny, 30. 5. 2014 11:43)
Právě jsčm přečetla celou tvou povídku a byla to láska na první pohled, nebo bych měla říct kapitolu??
Zkrátka a řečeno užasná povídka a doufám, že se brzy dočkáme dalšího dílu.
Re: Užasné
(Sonka, 30. 5. 2014 13:59)Ďakujem za komentár, ďalšia kapitola čoskoro pribudne :)
:)
(dominika970, 2. 1. 2022 22:43)