Harry Potter fanfiction

 

Ráno mu dal Draco dolu obväz a Harry otvoril oči, hľadiac do strieborných. „Tak čo? Je to zlé?“

Strieborné oči zachovali neutralitu, keď mu blondiak odvetil: „Ani nie, takmer zahojené, no ešte tomu niečo chýba,“ riekol a naklonil sa k nemu.

Harry automaticky zatvoril oči, keď mu Draco vtisol na obe viečka bozk. „Teraz je to dokonalé!“

Zasmial sa a niekoľkokrát zažmurkal. „Už vôbec neštípu, tvoje bozky sú liečivé.“

„Ako inak, som predsa dokonalý,“ odvetil Draco a pozrel mu na rameno, z ktorého odlepil ďalší kus obväzu. „Zato rameno sa akosi nelieči. Možno budeš musieť predsa len zájsť k Mungovi.“

„Niektoré zranenia sa nezahoja za deň, ver mi, mám ich za sebou už dosť. Nebudem zbytočne otravovať liečiteľa,“ povedal a postavil sa, aby sa obliekol. „Budem musieť krbom zavolať šéfovi a oznámiť mu čo sa stalo, aby skúsili hľadať možných utečených smrťožrútov.“

„Fajn, na ministerstvo je napojený ten v modrom salóniku,“ odvetil Draco, ktorý sa s prehodeným uterákom cez plece vybral do kúpeľne.

Harry sa asi pätnásť minút bavil s Kingsleyim a len čo dovolal, začul hluk z predsiene, do ktorej sa s pripraveným prútikom rozbehol.

No rýchlo aj zastal, keď pred ním zbadal Narcissu Malfoyovú s kuframi po boku. Rýchlo ju podoprel za pás, pretože sa zdalo, že sotva stojí na nohách. „Och, ahoj, Harry,“ riekla slabo a venovala mu síce vyčerpaný, no očarujúci úsmev.

„Dobré ráno, madam,“ riekol zdvorilo. „Smiem vám pomôcť?“

„Už pred rokmi som ťa žiadala, aby si mi hovoril Narcissa,“ odvetila vyčítavo, no s malým úsmevom. „A áno, bol by si láskavý, Lucius ešte musel niečo vybaviť, takže dorazí neskôr,“ odvetila, načo sa v predsieni objavili škriatkovia, ktorí jej vzali kufre. „Lucius mi vravel, že dávaš na Draca pozor aj ako auror. Už viete niečo o tom, kto sleduje môjho syna?“

Harry ju stále držal, zatiaľ čo kráčali po chodbe a odvetil: „Nechcem vás znepokojovať, Narcissa, no včera večer sa tu objavil.“

Dracova matka zastala a Harry s ňou. „Pre Merlina...“ šepla.

„Podarilo sa mu oklamať ochrany na Manore a prešiel i cez moje bezpečnostné kúzla. Zdá sa, že v tejto oblasti je odborník.“

„Videl si ho?“ spýtala sa, keď pomaly pokračovali.

„Áno, avšak mal masku smrťožrúta,“ povedal pravdivo, keď sa im automaticky otvorili dvojkrídlové dvere do odpočivárne. 

Pomohol znepokojenej a pribledej Narcisse sa posadiť na pohodlnú pohovku. „Smrťožrút...“ prehovorila potichu.

Harry jej nalial ešte teplý čaj z pripraveného čajníku, ktorý stál na stole a podal jej šálku i s tanierikom. „Moji kolegovia už zisťujú, kto by to mohol byť. Ako viete, všetci smrťožrúti boli po vojne lapení a následne zatknutí. A zvyšní... zahynuli,“ povedal jemne, pretože si jasne uvedomoval, že medzi nimi zomrela i jej sestra Bellatrix.

„Tak potom, kto?“ spýtala sa a odpila si. „Nenapadá mi nik, možno Lucius bude nápomocný.“

„V tom som tak trochu dúfal,“ riekol Harry a posadil sa vedľa nej. „Určite si uvedomujete, že ak je to skutočný smrťožrút, o čom po priamom strete nepochybujem, bude chcieť Dracovi ublížiť.“

Rozrušene prikývla a vzhliadla naňho. Bola strhaná a vyzerala ozaj vyčerpane. Harrymu bolo jasné, že má na seba aplikované mnohé skrášľujúce kúzla. „Ešte, že si tu bol. Len Merlin vie, ako by to dopadlo, ak...“ zhlboka sa nadýchla a voľnou rukou mu stisla dlaň. „Som ti veľmi vďačná, Harry. Viem, že už dlho na Draca dávaš pozor, celé roky sme cestovali a on tu mal iba teba. Bol si tu preňho, nemysli si, že neviem o tých jeho výstrelkoch. Dokonca viem aj o tom, že ho pred dvomi rokmi zatkli za ničenie verejného majetku,“ pokrútila hlavou. „A viem, že si to všetko vybavil a ututlal.“

„Draco to mal ťažké... už v takom mladom veku musel začať viesť veľkú firmu a spoločnosť naňho tlačila kvôli tomu, že má znamenie. Chvíľu trvalo, kým bola verejnosť ubezpečená o tom, že nikdy riadny smrťožrút nebol. No dovtedy bol ten nátlak prisilný i naňho. Niekde si to musel vybiť.“

Narcissa sa naňho usmiala. „Zastávaš si ho. Presne o tomto hovorím, stále ho chrániš. Preto aj s pokojom odídem, pretože budem vedieť, že i po mojom odchode tu o Draca bude postarané.“

Harry jej smutný úsmev opätoval, rovnako ako stisk dlane. „To vám sľubujem.“

„Mami...“ ozval sa Draco odo dvier a Harry na ňom videl, že sa snaží ostať silný i keď sa tak určite necítil. Podišiel k nim a sklonil sa, aby ju objal. „Vyzeráš dobre.“

Narcissa mávla rukou. „Ale prosím ťa. To ty vyzeráš dobre, synček. Očividne je tu o teba dobre postarané,“ usmiala sa a pozrela späť na Harryho.

Draco sa uškrnul a jeho pohľad tiež dopadol k Harrymu. „Iste, že je, som predsa Malfoy.“

„A polovičný Black,“ dodala Narcissa prísne.

Draco prikývol. „Jasne a polovičný Black, len na to upozorňuj, keď je tu hlava rodu Blackov.“ Pozrel na Harryho s prižmúrenými, no pobavenými očami.

Narcissa sa zasmiala a hneď vyzerala lepšie. „Je dobré, že máš pri sebe aspoň nejakú autoritu.“ Nachvíľu sa odmlčala a dodala: „A ako to medzi vami vlastne je, chlapci?“

Draco si vymenil s Harrym rýchly pohľad, keď odvetil: „Dobre, že sa pýtaš. Chystal som sa vám to, samozrejme, oznámiť. S Harrym sme sa dali dokopy.“

Harry naňho prekvapene vzhliadol. Rozhodne nečakal, že Draco zverejní ich vzťah svojej matke a otcovi.

Narcissa sa nezdala prekvapená, skôr spokojná. „Už odkedy ste sa začali priateliť som to tušila. Nikoho lepšieho by som si k tebe nemohla želať, synček.“

Draco jej venoval úprimný úsmev. „Ďakujem, mami. A čo otec, kde vlastne je? Aj on by určite rád počul tieto novinky. Nemôžem sa dočkať, aké scény bude okolo toho zase robiť.“

Narcissa si povzdychla. „Tvoj otec je zložitá osobnosť, vieš, že sa ešte stále nezmieril s tým, že... no, že preferuješ mužov i keď je to celkom bežné i v čistokrvných rodinách.“

Draco prevrátil očami. „Kedy on s niečím spokojný bol? Jeho názor mi je úplne ukradnutý.“

„Ale, Draco,“ zahriaklo ho Narcissa. „Nechcem, aby sa váš vzťah pokazil, keď tu už nebudem.“

„To ti nemôžem sľúbiť, mami. Vždy som ťa obdivoval, že s ním môžeš vydržať. Ja taký, ale nie som. Nemôžem ho vystáť a vieš, ako sa správa k Harrymu.“

Harry sa naozaj začal obávať príchodu Luciusa, nechcel byť zodpovedný za rozpad rodiny.

„Možno, ak mu dáte čas, zlepší sa,“ riekla Narcissa, no zdalo sa, že ani ona nie je presvedčená.

Draco si odfrkol. „Tomu sama neveríš, ale šancu mu dám, je už na ňom ako sa zachová.“

Harrymu sa zrazu rozvibroval prútik, čo znamenalo, že sa má dostaviť na oddelenie.

 „Draco, volajú ma z práce, zrejme to bude niečo dôležité. Zvládneš to tu?“

Draco prikývol. „Jasne, pochybujem, že by sa ten kretén objavil po včerajšku.“

„Budem sa ponáhľať,“ riekol a ponáhľal sa ku krbu.

Volal ho sám Kingsley. Vraj ho mrzí, že ho musel odvolať od stráženia pána Malfoya, avšak zrejme prišli na to, kto mohol byť utečený smrťožrút.

„Mark s Alicou vypočúvali bývalých smrťožrútov v Azkabane z čoho sme zistili, že nám jeden predsa len unikol pomedzi prsty. Rodolphus Lestrange, iste si naňho spomínaš.“

Harry nervózne pochodoval po jeho kancelárii, keď zrazu prekvapene zastal. „Zhodnotili sme, že je mŕtvy. Na bojisku sa našiel jeho prútik a obhorený habit...“

„Zdá sa, že nafingoval vlastnú smrť, aby mohol ujsť,“ odvetil vedúci zachmúrene.

„Ale prečo sa ukázal až po toľkých rokoch?“ riekol Harry potichu.

„Zrejme čakal, kým všetko utíchne. Po vojne sme predsa aktívne prenasledovali a chytali smrťožrútov. Skrýval sa a vyšiel, keď ucítil bezpečie.“

„Rodolphus Lestrange bol manželom Dracovej tety, nemyslím si, že by ho chcel zabiť... Sú rodina a viete ako to chodí u čistokrvných... “

Kingsley sa mu zahľadel do očí. „Nuž, musel cítiť veľkú zlosť, keďže ho zradila vlastná rodina. Práve naopak, dôvodov má viac než dosť. A nezabúdajme, že je veľmi nebezpečný, bol to jeden z najbližších a najsilnejších nasledovníkov Voldemorta.“

„Toho som si dobre vedomí, Kingsley,“ odvetil Harry a zaklial, keď si prehrabol vlasy. „Dočerta, za tú chvíľu, čo som s ním bojoval som vydedukoval, že je mocný, nuž a to by vysvetľovalo, ako sa dostal cez Malfoyových ochrany – je to ich rodina, iste, že má prístup do Manoru. Avšak, čo ma zarážalo bolo to, ako prešiel i cez moje detekčné kúzla,“ rozprával Harry, „a teraz mi to dáva skutočne zmysel. Lestrange to predsa študoval...“

„Správne, v Nemecku študoval odomykanie ochranných a im podobných kúziel,“ pritakal Shacklebolt. „Už som nasadil jednotky, ktoré po ňom intenzívne pátrajú. Je ti jasné, Harry, že sa tieto informácie nemôžu dostať na verejnosť, vypukla by panika, verejnosť by sa šla zblázniť, ak by vedela, že nám tu pobehuje taký nebezpečný smrťožrút.“

Harry prikyvoval. „Samozrejme, bola by to katastrofa.“

„Odteraz musíš pána Malfoya strážiť prísnejšie. Maj oči na stopkách a ak sa objaví, pokús sa čo najrýchlejšie zavolať posily. Lestrange nie je len tak niekto, je to silný čierny mág, buď pekelne opatrný.“

„Rozumiem, je lepšie vedieť, proti komu stojíme.“

 Len čo vystúpil z krbu, skontroloval ochrany, ktoré nehlásili nebezpečenstvo a vybral sa späť do odpočivárne, no pred zatvorenými dverami zastal. Začul totiž krik.

„Neslýchané! Nehorázne! Myslel som, dúfal som, že ťa toto nečakané priateľstvo s Potterom prejde a nie, že to zájde až takto ďaleko!“ kričal hlas Luciusa Malfoya spoza dverí.

„Vlastne, plánujem Harryho požiadať o ruku,“ ozval sa Dracov hlas, ktorý bol poriadne nabrúsený.

Starší Malfoy si nahlas odfrkol. „Nebuď smiešny! Koľko spolu chodíte, dva dni?“ spýtal sa ironicky a výsmešne.

„Milujem ho už dlho! A viem, že to je on, koho chcem, tak načo by som čakal?! Vždy si predsa chcel, aby som sa oženil do dvadsiatky a pozri, mám dvadsaťtri, je na to pravý čas.“

„Toto neprichádza do úvahy! Aká láska, pre Salazara! Robíš mi to naprieky, nechceš Pottera, chceš ma iba vytočiť!“

„To myslíš vážne, otec? Nikdy by som nedovolil, aby si mi riadil život až tak, že by som ťa potreboval provokovať tým, koho si vyberiem za manžela!“

„Keby si nebol taký slepý, Lucius,“ ozval sa oveľa slabší a tenší hlas pani Malfoyovej. „Videl by si, čo tvoj syn cíti už oveľa, oveľa skôr. Prečo si tak striktne proti? Veď Harry je pre Draca výborný kandidát na manžela... má postavenie, nie? Na tom ti predsa tak záleží – je slávny, má majetky, je dedič rodu Potterovcov a Blackov a navyše je úspešný auror, čo viac pre nášho syna chceš?“

„Rozhodne nie nejakého polovičného milovníka muklov, veď pozri, čo s Dracom robí! Dal mu tú vec, tú muklovskú vec! Malfoy, aby vlastnil nejaký podradný muklovský vynález, to je, ale hanba!“

„Nebuď smiešny, otec, ja dobre viem, čo je tvojim skutočným problémom – serie ťa, že nie som s nejakou ženskou, ktorú by si mi vybral, tak ako ti tvoj otec vybral mamu. To ťa štve, čo? Celý môj život už od začiatku riadiš a diktuješ. Chcel som hrať profesionálny metlobal, ale nie, povesil si mi na krk svoju firmu. Takto to je to odjakživa, ale ja už sa tebou viac manipulovať nenechám. Som dospelý a o svojom živote si už budem rozhodovať sám. Buď sa s tým zmier, alebo sa môžeme rozlúčiť.“

„Nikdy som nechcela, aby sa váš vzťah dostal až sem,“ vzlykla Narcissa.

„Nikdy ti nedám požehnanie!“

„Akoby som ho potreboval! Ak bude Harry súhlasiť, vezmem si ho a je mi absolútne ukradnuté, či sa zúčastníš na mojej svadbe, alebo nie!“

„Čoho sme sa to dožili, Narcissa!“ zavrčal starší Malfoy. „Za všetko môže ten prekliaty Potter! Úplne ti zatemnil zdravé myslenie!“

„Toto nemá zmysel! Neznesiem ťa... už ťa viac nemôžem ani len počúvať! Si zaslepe-“

Harry s povzdychol odstúpil od dverí, nebolo rozumné, aby vstupoval do ich konfrontácie. Radšej sa vybral na záhradu a uvrhol na pozemky nejaké nové ochranné kúzla. Prešiel každý kút, nechcel nikde nechať nijakú škáročku, aj keď vedel, že Lestrange nebude mať veľký problém dostať sa do panstva, no aspoň mu to trochu sťažil.

A ako tak prechádzal rozsiahle pozemky, mal čas premýšľať. Mal výčitky svedomia, kvôli tomu, že sa Draco hádal so svojim otcom a najmä pred jeho matkou, ktorej určite na zdravý vzťah medzi jej synom a manželom nepridával.

No zároveň ho hrialo na srdci. Draco to s ním očividne myslel vážne a podľa jeho slov, ho mal rád už oveľa dlhšie. A chcel si ho vziať... hoci to už spomenul, Harry to nebral až tak vážne, Draco bol... no skrátka Draco...

Vrátil sa späť do haly, zatvoril za sebou vchodové dvere a zastal, keď pred sebou uvidel rozzúreného Draca. „Odchádzame, Harry!“

„Ešte som s tebou neskončil!“ ozval sa hlas z chodby.

„Ale ja s tebou áno!“ zahučal Draco späť, schmatol Harryho a premiestnili sa.

Objavili sa na celkom rušnej muklovskej ulici. Draco ho pevne držal za ruku a viedol ho pomedzi ľudí. „Kam ideme?“

„Mám chuť rozhádzať nejaké prachy,“ odvetil, prešli cez prechod, nad ktorým stál vysoký semafor svietiaci na zeleno až došli k vysokému päťhviezdičkovému hotelu.

Draco sa vybral k recepčnej a Harry sa nestihol ani spamätať a už sa viezli výťahom na dvadsiate piate poschodie, kde vystúpili a Draco zastal pred dverami a zamračene pozeral na kartičku vo svojej ruke. „Čo mám s tým, dopekla, robiť?“

Harry sa uškrnul, jemne ho uchopil za ruku a pomohol mu kartičku prestrčiť cez zariadenie, ktoré zosnímalo kód a následne sa im dvere otvorili. Bol to luxusný apartmán so skvelým výhľadom a veľkou posteľou.

Draco sa hneď vybral k baru, schmatol fľašu šampanského a hltavo pil z jej hrdla. Harry k nemu podišiel a zastavil ho, vzal mu fľašu, odložil ju na blízky stolík a pohladil Draca po tvári. „Si v poriadku?“

Draco sa s povzdychom oprel do jeho dotyku a vydýchol: „Áno, no potreboval som vypadnúť. Hrozne som sa pohádal s otcom... bože, keby si len počul tie jeho idiotské kecy! Keby to nebol môj foter a nebola by tam mama, asi by som ho preklial!“

Harry sa k nemu naklonil a pobozkal ho na spánok. „Niečo som počul,“ riekol potichu. „A bolo mi jasné, že ste sa hádali kvôli mne... Vieš, Draco, možno by bolo dobré, ak by som sa na chvíľu stratil, nech zbytočne tvojho otca neprovokujeme... mohol by som ťa strážiť z diaľky.“

Draco sa od neho zamračene odtiahol. „O čom to hovoríš, Harry?“

„Pozri, tvoja matka je vážne chorá, sám si vravel, že jej neostáva veľa času a prišla za tebou, aby ste mohli stráviť nejaké chvíle spolu. Určite jej nerobí dobre, ak sa hádaš s otcom, teraz by ste mali držať spolu a venovať sa iba jej... Moja prítomnosť spôsobuje len spory...“

„Nie, neprichádza do úvahy,“ pokrútil hlavou a prehrabol si plavé vlasy. „Otec musí pochopiť, ako sa veci majú. Nebudem mu ustupovať a matka by mi dala za pravdu. Má ťa rada, tvoja prítomnosť jej robí dobre. A vôbec,  už sa o ňom nebavme...“ riekol, jednou rukou ho objal okolo pásu a druhou sa mu dostal pod tričko, kde ho začal hladiť na nahom bruchu. „Teraz chcem myslieť len na teba... aj tak v hlave nemám miesto pre nikoho iného...“

Draco od neho zrazu ustúpil, rozopol si košeľu a odhodil ju na zem, odhaliac svoju hladkú bielu pokožku. Harry si zahryzol do pery. „Zvádzaš ma?“

„Funguje to?“ spýtal sa Draco s úškrnom.

Harry k nemu pristúpil a vtisol mu bozk priamo na ústa, do ktorých mu pošepol: „Och, áno.“ A potom ho bez upozornenia schmatol pod kolená, zodvihol ho zo zeme, prehodil si ho cez plece a šmaril ho na posteľ.

Draco sa smial a odovzdane ležal medzi kôpkou vankúšov, sledujúc ho. „Ty máš teda silu, auror Potter. A teraz mi vyšukaj mozog z hlavy.“

Harry sa uškrnul a stiahol mu nohavice aj spodnú bielizeň. Chvíľu si obzeral jeho krásne telo. Keď ho priľahol a pozrel mu do tváre. „Takto vyzeráš dokonale.“

Draco nahodil svoj samoľúbi výraz. „Vždy vyzerám dokonale.“

Harry sa musel pousmiať, zatiaľ čo mu žmurkal do očí. „Ako to chceš?“

Dracove oči potmehúdsky zaiskrili. „Tvrdo a bez prípravy. Chcem ťa už konečne cítiť v sebe,“ odvetil dychtivo.

Harry si behom sekundy kúzlom odstránil i vlastný odev, ktorý vyletel do vzduchu a skončil niekde na koberci, keď Dracovi strčil pod zadok jeden z vankúšov, roztiahol mu nohy a prudko doňho vnikol. No predsa len mu kúzlom aplikoval na vstup aspoň trochu gélu, nechcel mu ublížiť. Draco zastonal, hlavou sa ponoril do vankúša, na ktorom ju mal položenú a zatvoril oči, v pästiach drviac prikrývku.

Harry mal čo robiť, keď sa okolo neho Draco pevne stiahol. Potichu vzdychol a obe ruky si strčil pod Dracov chrbát, aby ho objal. Tvárou sa sklonil k tej jeho a opäť sa z neho celý vytiahol, aby doňho vzápätí silno prirazil.

Draco mu zastonal proti tvári a Harry rýchlo pohltil jeho ústa v hladovom bozku, ktorý mu bol horlivo opätovaný. Hral sa s jeho jazykom, skúmal jeho ústa s príchuťou šampanského, hrýzol jeho mäkké pery a odtiahol sa od neho iba preto, aby doňho opäť silno prirazil, sledujúc jeho tvár a zatvorené, chvejúce sa viečka.

Draco prestal stískať prikrývku a objal ho okolo pliec, aby nechtami pri ďalšom preniknutí zaťal do Harryho pokožky. Druhú ruku si strčil medzi ich telá a uchopil svoje vzrušenie, no Harry ho zastavil a jeho dlaň nahradil svojou. Silno mu stisol erekciu, pobozkal ho v kútiku pier a začal doňho hlboko prirážať.

Dracovi sa zadrhával dych v hrdle a len nezrozumiteľne šepkal proti jeho perám. Nohy mal obkrúžené okolo Harryho bokov a tisol ho k sebe čo najtesnejšie, že takmer splývali a tvorili jedno telo.

Harry ho bozkával na krku, čeľusti a tvári, stískajúc jeho vzrušenie, prirážajúc doňho a vdychoval jeho prirodzenú vôňu. A Draco o chvíľu vyvrcholil. Kričal jeho meno a to Harrymu stačilo na to, aby i on dosiahol vrcholu. Boli spotení a zadýchaní, keď sa na seba pozreli s úsmevmi na perách.

„Ostaň vo mne,“ požiadal ho Draco a odhrnul mu z čela vlasy.

„Pokojne aj navždy,“ odtušil Harry a sklonil sa, aby mu vtisol hneď niekoľko bozkov na tvár. Draco voňal po sexe tak sladko, pomyslel si a hlavou sa uložil pod Dracovu bradu, na jeho zdvíhajúcu sa hruď. Počúval tlkot jeho srdca a mal pocit, že by takto mohol ostať celé veky.

Draco sa mu hral s vlasmi a Harry cítil, že mu chcel niečo povedať.

 „Milujem ťa, Harry.“ Dostal zo seba napokon.

Harrymu sa v hrudi rozlialo teplo, keď naslepo zašmátral po Dracovej ruke a preplietol si s ním prsty. Potom sa trochu zodvihol, aby mu vtisol bozk niekde pri bradavke a opäť sa naňho uložil. „Aj ja teba, Draco... ale nám trvalo, uvedomiť si to, však?“

Draco sa pod nim zasmial. „Mne očividne o niečo dlhšie. Matka vravela, že na mne okamžite videla, že som do teba zbláznený, a to už pred rokmi. Preto ju neprekvapilo, že sme spolu.“

Nejakú chvíľu si užívali vzájomné prepojenie, keď sa z neho Harry napokon vytiahol, načo obaja nespokojne vzdychli. Ľahol si vedľa neho a maznali sa. Pomaly sa bozkávali, hladili a objímali.

„S nikým som sa nikdy necítil tak ako s tebou,“ prehovoril Harry potichu, pozrejúc do mäkkých strieborných očí.

Draco sa hlavou uložil na jeho biceps a usmial sa. „Som pre teba predsa stvorený. Len ja ťa dokážem rozčúliť do nepríčetnosti a zároveň len ja dokážem, aby si cítil toto...“

Harry sa nahol a vášnivo ho pobozkal na pery. „Si ten najnamyslenejší Malfoy v celej histórii.“

„Beriem to ako kompliment, takže aj tebe jeden hodím: ty si zas ten najsexy hrdina v celej histórii,“ uškŕňal sa Draco.

Harry bol sklonený pri jeho tvári a vtisol mu ďalší bozk. „Draco, všimol si si, že je tu telka? Možno majú Netflix.“

Draco sa rýchlo posadil a hľadel na čiernu plochú vec na stene. „Toto, že je telka, je väčšia než tá tvoja. Potom si privolal ovládač a zapol televíziu, ktorá visela na stene oproti posteli.

Harry sa pousmial a rukou ho objal okolo pliec, zatiaľ čo blondiak šťukal do ovládača a durdil sa. „Veď tá škatuľa je stále čierna, nefunguje! Budem sa sťažovať!“

„Daj to sem,“ riekol Harry a vzal mu diaľkové z ruky. Chvíľu sa s ním hral až nakoniec objavil medzi aplikáciami Dracovu milovanú platformu.

Sledovali svoj obľúbený seriál a nechali si na izbu priviesť nejaké občerstvenie, ktoré vyjedali priamo v posteli.

„Nemáš chuť urobiť niečo bláznivé?“ spýtal sa Draco po hodnej chvíli leňošenia.

„Utiekol si po hádke s otcom do muklovského hotela, v ktorom pozeráš muklovskú televíziu, to nie je dosť bláznivé na jedného čistokrvného kúzelníka?“

Draco mu venoval šibalský pohľad. „Rýchlo sa obleč, Potty!“ A s tým vyskočil z postele a začal sa súkať do svojich vecí.

Harry len pokrútil hlavou, sklonil sa k svojmu odevu a len čo sa obliekol, ho Draco schmatol okolo pásu a venoval mu svoj typický úsmev. Harry pocítil známe šklbnutie a naraz stáli v tmavej miestnosti. Len spoza veľkých okien do nej prenikalo svetlo z nočného Londýna.

Draco ho stále držal a prútikom rozsvietil. Harry v momente rozoznal, že sa nachádzajú v Dracovej kancelárii, na najvyššom podlaží jeho spoločnosti. „Čo tu robíme?“

Draco mu neodpovedal, vydal sa k jednej z veľkých skríň, ktorú otvoril a vybral z nej dve metlobalové metly. „Ideme si zalietať.“

Harry si jednu metlu prevzal a so zdvihnutým obočím sledoval, ako Draco otvára jedno z obrovských okien, ktoré siahalo od dlážky až po strop. „Dnes je ideálny večer na trochu letu, nemyslíš?“ ohliadol sa za ním, nasadol na metlu a prudko vzlietol do vzduchu.

Harry sa za ním bez váhania vydal a rýchlo ho dobehol. Leteli blízko seba, v rovnakej výške. Drobné svetielka blikotali všade pod nimi. Muklovské autá sa zdali ako hračkárske, keď leteli až ponad rieku, cez ktorú prechádzala posledná výletná loď. Svieži vzduch im strapatil vlasy a Harry sa cítil absolútne uvoľnene. Lietanie mu veľmi chýbalo. Odkedy naplno vykonával prácu aurora, nemal na svoj koníček vôbec čas.

Draco zrazu zastal a ostal visieť vo vzduchu. Harry k nemu doletel a zastavil tesne pri ňom.

„Výšky sú super,“ prehovoril a sledoval mesto pod nimi.

Harry sa pousmial a rozhliadol sa. „Áno, svet sa zhora zdá jednoduchší.“

„A menší... zato obloha tá je nekonečná.“

Akosi automaticky si prehodili nohu cez metlu toho druhého, a tak sedeli oproti sebe vysoko na temnej oblohe.

Dracovu tvár spola osvetľoval mesačný svit a Harrymu sa zdal nádhernejší než kedykoľvek predtým. „Nie je toto na teba príliš romantické?“ spýtal sa ho šepky.

Draco sa k nemu opatrne prisunul a odvetil: „Skôr adrenalínové, hocikedy môžeme spadnúť.“

„Nikdy by som ťa nenechal spadnúť,“ riekol Harry a ich tváre sa pomaly približovali.

„Ja viem, preto s tebou nemám strach,“ šepol ešte Draco, keď sa ich ústa spojili vo vášnivom bozku.

...

Prešlo niekoľko týždňov a Rodolphus Lestrange sa zatiaľ neukázal. Harry bol z toho celkom nervózny. Rozhodne sa mu nepozdávalo, že by sa len tak vzdal a vyparil. Šéf ho odvolal z Dracovho stráženia, a to sa mu veľmi nepáčilo. Ale bolo mu jasné, že nemôže byť len s ním, mali kopu inej roboty, pri ktorej bol Harry potrebný. Draco mu mal pravidelne písať sms-ky, aby bol počas dňa pokojný a vedel, že je všetko v poriadku.

V médiách sa už dávnejšie prevalil ich vzťah, a tak pravidelne tvorili titulné stránky, v čom sa Draco vyžíval. Miloval popularitu, no Luciusa Malfoya to veľmi netešilo. Ostával naďalej nepriateľský, avšak snažil sa ich vzťah tolerovať a to iba kvôli Narcisse – jej stav sa zo dňa na deň zhoršoval a len vďaka elixírom a rôznym kúzlam sa ako tak držala.

Harry sa v drahom obleku premiestnil na Manor, kde sa mal stretnúť s Dracom, ktorý sa vždy chystal prehnane dlho, a tak Harry vedel, že bude mať dosť času, aby pozdravil aspoň Narcissu.

Tá posledné dni zvykla tráviť čas v odpočivárni, ktorá bola kompletne vybavená tak, aby mala čo najväčšie pohodlie. Sedela v mäkkom kresle a čítala si.

 „Och, vyzeráš krásne! Kohože to je svadba?“

Harry jej napravil vankúše, o ktoré sa opierala a milo odvetil: „Hermionina, berie si Viktora Kruma, toho poznáte určite.“

„Iste, takže prestížna svadba. Dúfam, že si spravíte nejaké pekné fotky, ktoré si budem môcť vystaviť.“

Harry prikývol a z vrecka vytiahol zmenšený zväzok. „Priniesol som vám tú knihu,“ povedal a podal jej ju. „Naozaj ju chcete čítať? Sú to bludy,“ pokrútil hlavou a sledoval, ako si obzerala obal knihy, kde bola Harryho fotografia.

„Je to predsa bestseller už niekoľko týždňov! Počula som na ňu len samé chvály, no ty si príliš skromný, Draco to hovorí často,“ usmiala sa a poďakovala mu.

„No dočerta,“ ozval sa hlas odo dverí. „Ten oblek ti absolútne pasuje... mal by si takýto odev nosiť častejšie,“ komentoval Draco, keď k nim podišiel a sklonil sa k svojej matke, aby ju pobozkal na líce. „Nemám ja, ale sexy chlapa?“

Narcissa sa usmiala. „To vskutku máš. Dobre sa bavte, chlapci.“

Zamávala im, keď sa vybrali do Dracovej komnaty, odkiaľ sa chystali premiestniť. „Ako si si to uviazal toho motýlika?“ hundral Draco, keď si Harryho podrobnejšie poobzeral.

„Ehm...“ Harry sklonil hlavu a pozrel na bordového motýlika, ktorého mal okolo krku. „Mám to na sebe prvýkrát. Bol som z tej veci zmätený.“

„Ešteže ma máš, Potty,“ pokrútil Draco hlavou a začal ho upravovať.

Potom ho obrátil k zrkadlu, aby sa mohol pozrieť na už poriadne uviazaný motýlik. Obaja sa zahľadeli do zrkadla, v ktorom stáli rovnako vysokí mladíci v oblekoch na mieru. Plavé vlasy boli dokonale upravené, zato havranie trčali na všetky smery. Odraz strieborných a smaragdových očí sa stretol v pohľade a na ich perách sa v rovnakom momente objavil úsmev.

 „Nie sme my dokonalý pár?“ spýtal sa Draco sebavedome.

Harry sledoval odraz svojho priateľa a vydýchol: „Koľko máme času?“

Draco pozrel na svoje náramkové hodinky a odvetil: „Pätnásť minút... preč-“

Harry ho schmatol, prirazil k stene a rýchlo sa mu prisal na pery. Draco sa iba uškrnul a pootvoril ústa, aby doňho mohol vniknúť Harryho jazyk, ktorý sa v momente preplietol s tým Dracovým.

Draco mu zatiaľ uvoľnil opasok a rozopol zips na nohaviciach, aby mohol stisnúť jeho rastúce vzrušenie, ktoré vytiahol z čoraz tesnejších trenírok. Harry mu vzdychol do úst a rukami, ktorými doteraz blúdil po jeho tele, stiahol Dracove nohavice aj spodnú bielizeň a na moment sa od neho odtrhol, aby ho otočil proti stene a prstami ho začal rozťahovať, bozkávajúc ho na šiji pod vlasmi.

Draco bol čelom opretý o stenu a potichu stonal. Harryho prsty v ňom slastne krúžili, Draco sa k nemu otočil tvárou, na ktorú si vyžiadal dych berúci bozk. Zastonal mu proti perám, keď v sebe ucítil Harryho vzrušenie, ktoré doňho prenikalo, zatiaľ čo sa hladovo bozkávali. Silné ruky ho pevne schmatli za boky a Draco sa znovu otočil tvárou k stene, aby sa o ňu mohol zaprieť, keď doňho Harry tvrdo vnikal.

Harry ho zrazu jednou rukou objal okolo hrude a zozadu sa oňho oprel, bozkávajúc ho pri uchu a krku. Druhú ruku mu ovinul okolo vztýčeného penisu a Draco hlasno zastonal, keď doňho vnikal, zatiaľ čo ho dráždil aj z vonku.

Bolo to rýchle a živočíšne. Draco vyvrcholil, stonajúc jeho meno.

Harry ho nežne bozkával pod uchom a niečo mu šepkal, no Draco mu nedokázal rozumieť skrz opar extáze. Harry ho objal pevnejšie a tvár si ponoril do jeho ramena, keď vyvrcholil aj on. A potom len lapali po dychu, prilepení k sebe.

„A-aký máme čas?“ spýtal sa Harry zadychčane.

Draco zažmúril na svoje hodinky a odvetil: „Ak nevyrazíme do piatich minút, budeme mať vážne problémy.“

Neochotne sa od seba oddelili. Očistili sa kúzlom a urýchlene sa obliekli a trochu upravili, načo sa presunuli prenášadlom do Bulharska.

—

„Tak a z Grangerovej je Krumová,“ skonštatoval Draco po svadobnom obrade.

Hermiona mala prvý tanec so svojim čerstvým manželom a všetci ich dojato sledovali. Bolo tam celkom dosť hostí, aj keď Hermiona túžila po malej svadbe, no jej manžel bol slávny hráč metlobalu a pochádzal z početnej rodiny, takže z malej svadby sa razom stala hotová slávnosť.

„Nikdy som ju nevidel takú šťastnú,“ odvetil Harry a chytil Draca za dlaň.

„Nuž, mali by sme im ukázať, ako sa tancuje,“ uškrnul sa Draco a venoval mu šibalský pohľad.

Harry sa len pousmial a nechal sa vytiahnuť na parket, na ktorom postupne pribúdali tanečné páry. Draco bol výborný tanečník, takže Harry ho nechal viesť. Príjemná hudba hrala v pozadí, zatiaľ čo sa hýbali v jej rytme a tlačili sa na seba viac, než by počas tancu mali.

„Tak čo? Už si sa zmieril s tým, že sa budeš volať Harry Malfoy?“ spýtal sa Draco a pozeral mu do očí.

Harry jeho pohľad opätúval a odvetil: „Žiadaš ma o ruku?“

„Ak poviem, že áno, aká by bola tvoja odpoveď?“ odtušil Draco opatrne.

Harry sa pobavene usmial. „Áno.“

Draco poplietol pár krokov, takže si stúpili na nohy, no pokračovali v tanci. „Áno?“

„Áno...“ prikývol Harry pokojne.

Strieborné oči zažiarili. „Naozaj?“

„Draco,“ riekol Harry jemne. „Je mi ozaj jedno či sa budem volať Harry Malfoy. Po tom, čo si mi nechal vyrobiť celú sériu tričiek, na ktorých sa píše: „Milujem Draca Malfoya“ to už vážne nezatajím pred nikým.“

„V tých tričkách si poriadne sexy,“ šepol Draco. „Takže sme zasnúbení?“

Harry ho pobozkal do kútika pier a pritisol si ho k sebe bližšie. „Už to tak vyzerá.“

„Harry James Malfoy, neverím, že po toľkých rokoch toho konečne dosiahnem, premenujem Harryho Pottera!“

Harry sa zasmial a zodvihol obočie. „Takže celý čas ti išlo vlastne o to, áno?“

„Samozrejme, počkať, ale potom ti už nebudem môcť hovoriť Potty... ani Potter... fúha, čo si vymyslím, hm? Malfie, to znie hrozne...“

„Draco... buď už ticho,“ vydýchol Harry a nemohol sa zbaviť úsmevu. Hlboko ho pobozkal a ich tanec sa zmenil na objatie, pri ktorom mierne prekračovali nohami.

Zrazu sa pri nich ozvalo pobavené odkašľanie.

„Nerada vás ruším, ale pieseň už skončila a teraz by som mala tancovať so svojim svedkom,“ riekla Hermiona so smiechom.

Rozpačito sa od seba odtiahli a Harry ju s úsmevom uchopil okolo pásu. „Celá žiariš,“ riekol, keď začali tancovať.

Hermiona mu venovala láskavý pohľad. „Ty rovnako. Nevravela som ti to snáď? Že aj na teba po vojne čaká šťastie?“

Harry pohľadom zavadil o Draca, ktorého si ulovila nejaká podgurážená družička a ich tanec vyzeral ozaj zábavne. „Ako vždy si mala pravdu,“ odvetil a pozrel späť na ňu.

„Som taká rada, že ste si konečne vyznali city, bolo to tak očividné, no vy ste to stále nechceli vidieť,“ rozprávala, keď sa oprela o jeho rameno.

„Hermi, ja som vlastne nikdy... nikdy som sa necítil tak ako s Dracom... a mám strach...“ priznal a v hrdle sa mu utvorila nepríjemná hrča.

Hermiona sa zodvihla z jeho ramena a zahľadela sa mu do očí. „Ale to je prirodzené, nikdy si nemal možnosť byť skutočne šťastný a ak si aj bol, nie dlho, vždy sa niečo pokazilo. Po tých hrôzach, ktoré si si zažil je úplne normálne, že máš strach, že o to prídeš... Harry, ty si si už všetko nešťastie musel hádam minúť, nič zlé už nepríde. A Draco ťa veľmi miluje... pozri ako sa na teba díva, ten pohľad má už pár rokov, vlastne pozeral sa tak na teba ešte počas vojny. Ostane ti na krku už do konca života, to mi ver. Jedného takého mám tiež,“ žiarivo sa usmiala a pozrela po svojom manželovi.

Potom ho pohladila po líci a šepla: „Len si to užívaj, Harry a nemaj strach. Ži konečne!“

Harry ju objal, keď skončila i ďalšia pieseň a pobozkal ju na líce. „Ľúbim ťa.“

Láskyplne sa usmial a dojato odvetila: „Aj ja teba!“

Svadba to bola parádna. Niečo sa popilo, potancovalo, keď Draco zatiahol Harryho na veľkú terasu osvetlenú bielymi žiarivkami.

„Napadlo mi niečo bláznivé,“ šepol vzrušene.

Harry si len pobavene povzdychol. „Mám sa vôbec pýtať?“

Draco si s ním preplietol prsty dlane a jeho iskrivé oči sa zabodli do jeho. „Požiadal som ťa o ruku, nie? Takže potrebujeme niečo snubné... nejaký dôkaz, niečo ako snubný prsteň, však vieš... a po poslednom pohári šampanského už viem, čo by to mohlo byť,“ uškrnul sa. „Je pol druhej a sobota. V meste je otvorený fast-food, niekoľko barov a vieš čo ešte?“

„Bože, ty si teda špekulant. Nie, netuším!“ zasmial sa Harry a štuchol doňho.

A o pár minút boli späť v Londýne a sedeli v magickom tetovacom štúdiu. Jeden v jednom kresle a druhý v druhom. Hádzali po sebe pohľady, zatiaľ čo im dvaja tatéri prútikom pod kožou na zápästí, kreslili ich snubné tetovačky.

O chvíľu vyšli pred štúdio a vrhli sa na seba. Harry skončil opretý o výklad vedľajšieho obchodu a Draco mu plienil ústa jazykom. Keď sa od seba odtiahli, vystreli ruky a prirovnali si zápästia. Na bledšom zápästí bol čerstvou čiernou farbou nakreslený blesk, ktorý sem-tam blikol a na tmavšom a širšom malý drak, ktorý občasne zamával krídlami.

„Sme oficiálne zasnúbení!“ zvolal Draco hlasnejšie než by mal v tichej ulici.

„Draco,“ zasmial sa Harry a zapchal mu ústa perami. „Buď ticho,“ zamumlal mu do nich.

„Lebo ma zatknú za rušeniu nočného pokoja?“ vysmial sa mu. „Veď som tu so zástupcom vedúceho aurorov! Môžu mi vylízať zadok.“

„Tvoj zadok je len môj,“ zašepkal mu Harry do ucha, na ktoré ho vzápätí pobozkal. „Poďme domov.“

Draco sa zarazil a zahľadel sa mu do očí. „Kde je náš domov, Harry? Na Manore som sa od vojny už viac ako doma necítil...“

Harry trochu posmutnel pri nepríjemných spomienkach. „Môžeme ísť ku mne,“ navrhol a prehrabol mu vlasy. „Mám Netflix.“

Draco sa pousmial. „Môžeme... no myslel som... možno by sme si mali postaviť svoj dom. Nový domov.“

„Náš domov,“ odvetil Harry a v tesnom objatí sa premiestnili.  

…

„Chceme sa vziať,“ vyhlásil Draco na rodinnej večery v Malfoy Manore.

Luciusovi zaskočilo, Narcissa sa žiarivo usmiala a na okamih sa zdala celkom zdravá. Harry sa nervózne rýpal v zemiakovom pyré a hádzal očkom po Dracovi.

„V žiadnom prípade! Už tento bláznivý vzťah nemienim viac tolerovať!“ zakričal Lucius a odložil príbor.

„Lucius... no tak,“ tíšila ho Narcissa.

„Zašlo to priďaleko! Kvôli tebe som toleroval tento výstrelok nášho syna, ale tu sa to musí skončiť!“ pokračoval v kriku.

„Nepýtam sa ťa, otec! Len ti oznamujem holý fakt!“ zavrčal Draco a prudko sa postavil.

Lucius ho napodobnil, a tak stáli oproti sebe a zabíjali sa pohľadmi. „Prekročil si hranice! Malfoy si musí vziať čistokrvnú ženu, ktorá mu porodí minimálne jedného dediča! A ty túto tradíciu neporušíš, to ti nedovolím!“

„Absolútne ma nezaujímajú tvoje zastarané a trápne tradície. Vezmem si muža, ktorého milujem a viac ma nezaujíma. Kúpili sme si byt v centre Londýna. Odchádzam a už ma nemusíš nikdy vidieť!“ hučal Draco a Harry si iba povzdychol. Tajne dúfal, že to pôjde lepšie.

„Čo to dočerta táraš! Žiaden Malfoy nebude bývať v nejakom byte, patríš sem – na Malfoy Manor, ktorý po tebe zase zdedí tvoj dedič a potom jeho!“

„Myslíš, že mám ostať v tejto diere? Na mieste, kde si priviedol Voldemorta, kde mučil a zabíjal?! Kde mučili Harryho? Zabudni... nenávidím to tu,“ posledné slová už hovoril tichšie akoby sa mu o tom hovorilo ťažko.

Lucius len zaťal čeľusť. Očividne nemohol nájsť dosť dobrý argument na jeho slová. Prudko sa otočil a odišiel. Narcissa sa s námahou zdvihla a venovala im smutný pohľad. „Pôjdem za ním... skúsim sa s ním porozprávať... je to veľmi tvrdohlavý muž. Ale ja som šťastná Draco, nemohol si si vybrať lepšie. Obaja máte moje požehnanie,“ riekla nežne a odišla za svojim manželom.

„No, šlo to presne tak ako som predpokladal. Foter sa s tým bude musieť zmieriť, nič iné mu neostáva,“ skomentoval Draco, odpil si vína a pozrel na Harryho. „Ideme?“

Harry prikývol a tiež sa postavil. Počuli tlmené hlasy spoza dverí, kde zrejme Narcissa dohovárala svojmu mužovi, keď sa v objatí premiestnili do svojho nového bytu.

Mal šesť priestranných izieb, ktoré tvorili knižnicu, spálňu, posilovňu pre Harryho, pracovňu pre Draca a zvyšné izby boli hosťovské. Byt mal veľkú obývaciu miestnosť, ktorá bola prepojená s kuchyňou. Nechýbala tam ani Harryho televízia a zastrešený balkón s posedením, z ktorého mali výhľad na magickú i muklovskú časť Londýna.

„Konečne doma,“ vydýchol Draco a pobozkal ho. „Idem si napustiť vaňu... pridáš sa?“

Harry sa pousmial a zastrčil mu plavý pramienok za ucho. „Vlastne si chcem ísť zabehať.“

„Tak sa pridáš neskôr,“ šepol mu Draco pri uchu a odišiel do kúpeľne, zvodne krútiac zadkom.

Harry len pobavene pokrútil hlavou. Hodil na seba nejaké tepláky, vyšiel na prázdnu ulicu a rozbehol sa. Plánoval si dať pár kôl okolo ich domu. Bola už tma, pouličné lampy svietili tlmenou žltou farbou. Prešiel okolo neho len nejaký párik ľudí, ktorí sa hádali a keď Harry utekal pri nich zmĺkli a potom sa začali hádať na novo, keď ich hlasy utíchli, ulica bola celkom vyprázdnená. Harrymu to vyhovovalo, len v nedeľu večer bolo i v centre kúzelníckeho Londýna prázdno. Vďaka čomu mohol premýšľať a vychutnávať si beh. Z tejto idyly ho vytrhlo až zhasnutie lampy, pod ktorou práve bežal. Hneď potom zhasla ďalšia. Zastal namieril na ne prútikom a rozsvietil ich.

Zamračene si obzeral okolie a jeho zmysly naplno pracovali. Začínal mať to cítenie, ktoré mal vždy, keď sa chystalo niečo zomlieť. A potom medzi dvoma budovami zahliadol postavu v tieni. Len tam stála a bola otočená jeho smerom, akoby ho pozorovala. Lampa opäť zhasla, no očividne to neurobia postava v tieni. Rýchlo sa obzrel za seba a zbadal ďalšiu. Vysoká silueta stojaca v tme. A pred ním na prázdnej ceste sa objavila ďalšia osoba, no bola celkom zahalená v čiernom habite a na tvári mala masku.

Smrťožrúti – behalo Harryho mysľou a nemohol tomu uveriť. Boli minimálne traja... bolo to absurdnejšie ako zistenie, že Lestrange žije.

„Chcete mňa,“ riekol Harry nahlas, keď dospel k tomuto logickému záveru. Lestrange možno nikdy nešiel po Dracovi... možno to bolo celý čas iba o ňom.

A v zlomku sekundy jeho reflexy zareagovali, len čo k nemu vystrelili prvé lúče kliatob. Zaštítil sa a všetky odrazil späť k útočníkom. Rýchlo sa rozbehol skryť za pár smetných košov, odkiaľ strieľal kúzla. Smrťožrúti naňho nemilosrdne pálili jednu kliatbu za druhou. Smetné koše sa rozpadli a Harry ostal nechránený, neostávalo mu nič iné, než vykúzliť štít a to bezprútikovou mágiou a prútik využíval na strieľanie kliatob. Jedného trafil, zvalil sa na zem a v okamihu sa premiestnil.

Jedno útočné kúzlo jeho štít zasiahlo takou silou, že sa takmer rozbil a tlmene prenikol skrz, trafiac ho do hrude. Bolesť však nevnímal. Postavil sa a zatiaľ čo vyslal niekoľko kúziel,  utekal sa skryť za roh budovy, kde mal lepšie strategické miesto. Kúzla rozbili omietky zo stien po ulici a niektoré zanechali v asfalte diery či ryhy.

Harry zbledol, keď zbadal, že niektorí obyvatelia budov v okolí si zrejme všimlo ruch a začínali vyliezať pred dvere svojich bytoviek. Nemohol dovoliť, aby sa im niečo stalo. Celú silu vložil do dvojitého kúzla, ktoré malo takú moc, že prekonalo oba štíty útočníkov a odhodilo ich niekoľko stôp dozadu. Harry sa chystal rozbehnúť k nim, aby ich rýchlo spacifikoval, kým boli mimo, no jeden sa až prirýchlo spamätal a premiestnil sa, načo zmizol i druhý.

Harry zastal na pol ceste a ľudia ho začali spoznávať. Prihrnuli sa k nemu a rozprávali jeden cez druhého. Harry ich upokojil a poslal späť domov, prikázal im, aby radšej dnes už nevychádzali von. Potom sa rozutekal späť do bytu. Draco bol očividne ešte vo vani, preto rýchlo zavolal cez krb v obývačke Kingsleyimu.

„Si si istý, Harry, traja?“ spýtala sa zelená ohnivá hlava v krbe.

„Bohužiaľ som... dostal som ich, no stihli sa premiestniť, museli mať prenášadlá,“ vysvetľoval mu a zadýchane sa opieral o rímsu.

„Určite si v poriadku, chlapče?“

„Áno... videlo ich aj pár obyvateľov... dostane sa to na verejnosť, King,“ riekol Harry ustarane.

„Merlinžiaľ, s tým sa nedá nič robiť. Dnes buď opatrný, riadne si zabezpeč byt a zajtra v práci začne akcia na smrťožrútov. Očividne Lestrange naverboval nových členov, inak si to neviem vysvetliť.“

Harry s ustaraným povzdychom prikývol a ukončil hovor. Vkročil do kúpeľne. Draco mal na ušiach slúchadla a púšťal si hudbu z mobilu. Bol celkom utopený v pene a so zatvorenými očami si pospevoval. Harrymu pohľad naňho akosi zlepšil náladu. Zhodil zo seba spotené a špinavé, miestami prepálené, veci na zem a vliezol do sprchového kútu. Pustil na seba teplú vodu a unavene sa čelom oprel o studené kachličky.

Naozaj dúfal, že to už skončilo. Celá tá záležitosť s Voldemortom a smrťožrútmi... Nemal ani len silu to povedať Dracovi. Keď sa vyrovnal skontroloval si pravú časť hrude, kde ho zasiahlo nejaké zaklínadlo a až teraz pocítil bolesť.

Nebolo to hlboké, skôr to bola prepálená koža, ktorá trochu krvácala, no pekelne štípala až pálila. Krv z nej nechal stiecť pod prúdom vody, keď sa zrazu otvorili sklené dvierka a vošiel k nemu celkom nahý Draco, ktorý bol ešte na určitých miestach od peny.

„Hej, ani si nepovedal, že si už prišiel. Keby som nezbadal tú tvoju sexy postavičku za sklom, ani by som nevedel, že si späť.“ Draco ho zozadu objal a pobozkal ho na lopatku. „Máš tu nejaké čerstvé šrámy,“ riekol zaskočene. „A tu máš modrinu... Harry, bol si ty vôbec behať, alebo si stihol ísť na nejaký boxerský zápas?“

Harry sa k nemu otočil a prstami si z očí zotrel vodu. „Ech, tak trochu ma napadli,“ povedal napokon a Draco naňho vypleštil oči a zhrozene pozeral na jeho nové zranenie. 

„Akože napadli? Kto ťa napadol?“ vychrlil naňho a mierne zbledol.

„Neviem... mali rúcha a...“

„A?“

„Smrťožrútske masky,“ povedal neochotne.

Draco zaťal čeľusť a silno ho objal. „Nie jeden?“

„Traja... je pravdepodobné, že jeden z nich bol Lestrange. Už som to oznámil šéfovi, zajtra začína riadna akcia, keďže o tom vie už aj verejnosť. Zaútočili na mňa na ulici, bolo jasné, že si to ľudia všimnú.“

Draco si roztrasenou rukou prehrabol mokré vlasy. „Čo sa to, dopekla, deje? Prečo... malo to už predsa skončiť... sú to tri roky, čo ste ich pochytali a zavreli, tým to malo skončiť.“

„Skončí to, dostaneme ich a už sa nikdy žiadny smrťožrút neukáže,“ prisľúbil Harry.

„Zajtra idem na tú pracovnú cestu... možno by som ju mal zrušiť, budem mať o teba strach,“ riekol a jeho sivé oči sa zabodli do zelených.

„Len bež, aspoň budeš odtiaľto poriadne ďaleko a v bezpečí. Ja budem v pohode. Budem mať celý tím aurorov, s ktorými po nich budem pátrať. Skôr mi vyhovuje, že budeš preč. Aspoň sa o teba nebudem musieť báť. Tu si v nebezpečenstve.“

Draco prikývol. O niekoľko minúť vyšli zo sprchy, usušili sa a Draco mu zalepil nepríjemné poranenie na hrudi, kde mu vtisol liečivý bozk. „Bolí to?“

„Po tvojom bozku už nie,“ odvetil, zatiaľ čo sedeli na posteli.

Draco sa naňho usmial a o chvíľu už ležali v objatí, bozkávali sa a rukami pátrali po nahom tele toho druhého. Harry bol po chvíli unavený, a tak len ležali a Draco mu neustále obkresľoval vytetovaného draka na zápästí. „Chytíte smrťožrútov, vezmeme sa a už nás nič nerozdelí.“

„Nikdy ma od teba nič nerozdelí,“ odvetil Harry a vdychoval vôňu Dracových vlasov, ktoré mal priamo pod nosom.

„Sľubuješ?“ spýtal sa Draco vážne a pokračoval vo svojej činnosti.

„Sľubujem,“ odtušil Harry a pobozkal ho na vrch hlavy.

„Ja... neviem si ani len predstaviť, že by sa ti tam vonku niečo stalo... pokojne som sa vyvaľoval vo vani a ty si tam bojoval o život... čo-čo keby ťa...“ hlas sa mu zlomil a Harry ho pevne zovrel v náručí.

„Vôbec nič sa mi nestalo a ani nestane. Budem ťa tu otravovať ešte veľmi dlho, Dráčik môj,“ pošepol mu Harry do vlasov a naďalej ho zvieral.

Draco sa zrazu potichu zachichotal do jeho ramena. „Tak mi hovorila mama, keď som bol malý. Už som to dlho nepočul.“

Harry sa veselo usmial. „Môžem ti tak hovoriť stále, ak chceš.“

„Nie! Len to nie!“ zvolal Draco so smiechom. „Aj keď z tvojich úst znie všetko tak pekne. Ešte doteraz, keď povieš moje meno, mám zimomriavky.“

Harry s úsmevom zatvoril oči a cítil, ako si cez neho Draco prehadzuje nohu. „Tak dobrú noc, Dráčik.“

Draco sa z neho trochu zodvihol a pobozkal ho na pery. „Dobrú.“

…

Bolo zamračené ráno, keď Draco stál v obývačke s kufrom po boku. „Zajtra som späť. Hlavne buď opatrný, pri tých akciách a tak...“

Harry prikývol. „Vieš, že budem. Držím ti palce.“

„Budem to potrebovať. Otvárame novú pobočku, je to vzrušujúce,“ riekol Draco a opäť ho pobozkal na rozlúčku, akosi sa nemal k odchodu.

Zrazu sa v krbe rozhoreli zelené plamene a objavila sa v ňom tvár Luciusa Malfoya.

„Otec?“ spýtal sa Draco zamračene.

„Povoľ mi vstup do toho tvojho bytu. Je to naliehavé,“ riekol hlas z krbu a Draco naň mávol prútikom.

Lucius Malfoy z neho vystúpil a oprášil sa od sadze. Chvíľu si znechutene obzeral ich príbytok, no po Dracovom odkašľaní mu do ruky strčil nejaké dokumenty. „Pošta ešte stále chodí na Manor, zrejme si si ju zabudol presmerovať. Sú tu dôležité zmluvy, ktoré budeš potrebovať v Amerike.“

„Och, myslel som, že ich tam odoslala Rebecca,“ riekol Draco a obzeral si papiere v ruke. „Vďaka, budem to musieť napraviť, keď sa vrátim.“ Pozrel na hodinky a zaklial. „Dočerta, meškám. Musím ísť.“ Harrymu venoval úsmev a Luciusovi iba kývol, keď aj s kufrom zmizol.

„Zdravím vás, pán Potter,“ riekol Malfoy a premeriaval si ho.

Harry už bol oblečený v aurorskej uniforme. Služba mu začínala až o hodinu, no plánoval ísť na oddelenie skôr. „Dobré ráno, pán Malfoy. Smiem vám niečo ponúknuť?“

Malfoy zvieral vychádzkovú palicu a rýchlo pokrútil hlavou. „Nie, nie. Práve naopak. Chcel som pozvať ja vás na ranný čaj. Predpokladám, že ešte máte chvíľu času.“

Harry sa trochu zamračil. Nepáčila sa mu predstava, že by mal s Malfoyom piť ranný čaj. „Dnes mi začína zmena trochu skôr, vyskytli sa isté problémy,“ snažil sa ho zdvorilo odbiť.

Malfoy naňho prižmúril oči. „Rád by som naše vzťahy mierne napravil. V záujme mojej manželky i syna, takže je od vás celkom neúctivé odmietnuť moje pozvanie.“

Harry si potichu povzdychol. „Chcete sa so mnou uzmieriť?“

Prikývol. „Prvý krok bude ranný čaj.“

„Tak teda dobre,“ pritakal Harry a nechal Malfoya, aby ich premiestnil na Manor.

Ocitli sa v čajovom salóniku, kde už bol na stolíku pripravený čajník a šálky. Harry sa posadil a prijal šálku, ktorú mu Malfoy starší podal. Ten stál pri krbe a sledoval ho. „Takže, myslíte to s mojim synom vážne? Nie je iba vašim výstrelkom.“

Harry si odpil riadny dúšok teplého nápoju. Na takýto rozhovor nebol ozaj pripravený. „Veľmi vážne, pane. Znamená pre mňa všetko.“

Malfoy chvíľu zamyslene mlčal. „Ako vám chutí čaj?“

Harry si rýchlo odpil zo šálky ďalší poriadny dúšok, pretože chuť si predtým skutočne nevšimol. „Hm, je trochu trpký a horký...“

A potom to začalo. Takmer prázdnu šálku začal vidieť dvojmo. Vzhliadol na Mafoya a miesto neho videl len nejakú rozmazanú šmuhu.

„Je mi to ľúto, Potter. No nedovolím vám, aby ste zničili život môjho jediného dediča. Draco o tom ešte nevie, ale k skutočnému šťastiu a spokojnosti potrebuje čistokrvnú krásnu ženu, ktorá mu dá dedičov. Niečo, čo mu vy nikdy nedáte. Môj syn kvôli vám býva v nejakom byte... a miluje muklovské veci... to je pre Malfoya neslýchané! Musí sa to skončiť a toto je jediná cesta.“

Harry upustil porcelánovú šálku na zem, kde sa zvyšok čaju vylial a vpil do koberca. Len sedel a snažil sa vyčistiť si myseľ, aby mohol náležite konať, no nedokázal premýšľať.

Vnímal, ako sa vedľa Malfoya objavila postava v čiernom.

„Dobrá práca, Lucius, je príliš silný, nedokázali sme ho dostať, preto je tvoja pomoc neoceniteľná. Tvojho syna už necháme na pokoj. Zabudnem, že zradil. Týmto sme si kvit, Lucius,“ rozprával hlboký mužský hlas.

„Už si ho skrátka vezmi, Rodolphus a zariaď, aby sa už nikdy nepriblížil k môjmu synovi, rovnako ako ty a zvyšok tvojich ľudí,“ zasyčal Malfoy.

„To sa nemusíš báť. Dal si mi, čo som najviac chcel. Môžeš sa na mňa spoľahnúť, že Potter už tvoja syna nebude nikdy otravovať.“

Harry sa zaprel o niečo pred sebou, keď sa chcel postaviť, no bolo mu stále horšie a horšie. Nevidel už takmer nič. Svet bol príšerne rozmazaný. Ucítil len drsné zovretie niekde na zápästí a vzápätí vnímal, že bol premiestnený. 

Bol surovo hodený na tvrdú studenú zem, chvíľu ležal a snažil sa zistiť, kde môže byť, no napokon stratil vedomie.

Keď ho nadobudol opäť, stál už na nohách a mal čo robiť, aby na nich aj ustál. Za chrbtom mal spútané ruky a v hlave mu niečo nepríjemne cvendžalo. Zrak sa mu po chvíli ustálil a zaostril. Prekvapene vydýchol, keď videl scenériu pred sebou.

Smrťožrúti, nie jeden, nie traja... desiatka postáv odetých v čiernych habitoch – na tvárach mali masky. Lestrange stál pri Harrym, ten jediný masku nemal. Mal bledú zarastenú tvár. Oči mu šialene iskrili nadšením, keď pozeral na ľudí v miestnosti, ktorá pripomínala starú tanečnú sálu. Podlaha bola špinavá, okná zastreté prachovými závesmi a nábytok otlčený. Spoznal to miesto – boli v panstve Lestrangeovcov, po vojne aurori prehľadávali vily každého čistokrvného smrťožrúta a tu hľadali možné nebezpečenstvá, predmety čiernej mágie, či iné   stopy po uprchnutých smrťožrútoch.

Lestrange bol hlúpy, zrejme mierne vyšinutý, pretože toto miesto bude určite na zozname aurorov, keď sa dnes vydajú na akciu. To ho trochu upokojilo, no stále bol v šoku.

„Naša prvá misia skončila zdarne, smrťožrúti. Pamiatka nášho pána bude očistená, jeho ideály sa dočkajú úspešného naplnenia, len vďaka nám! Náš pán je možno mŕtvy, ale sme tu my, aby sme dokončili čo pred rokmi započal. Tento tu ho zabil. Vzal nám nášho pána, vzal nám nádej na lepší kúzelnícky svet. Kvôli nemu ste prišli o otcov a matky, o sestry a bratov. O svoju slobodu. Každý na vás pozerá pomedzi prsty, pretože ste potomkovia smrťožrútov, no to sa čoskoro skončí. Naša revolúcia začne jeho smrťou. Zabijeme ich hrdinu a nie hocijako. Nech svet vie, s kým majú tú česť!“ rozprával Lestrange nadšene.

Harry neveriacky sledoval Lestrangea. „Nebuďte naivní,“ prehovoril Harry zachrípnuto. „Môžete ma zabiť, ale on, tento váš takzvaný pán, nie je žiadny Voldemort. Len si zbytočne zničíte životy, nemáte šancu uspieť.“

Zasiahlo ho kúzlo, ktoré mu vyrazilo dych, no nohách sa udržal a bolesť predýchal.

„Kto ti dovolil hovoriť?!“ zreval Lestrange a pozrel späť na smrťožrútov. „Bojí sa. A my ukážeme, že právom. Každý z vás má teraz možnosť pomstiť nášho pána. Môžete ho zraniť, no nie zabiť... pretože umierať bude pomaly a bolestivo, rovnako ako naše rodiny a náš pán!“

Smrťožrúti pokrikovali a porade k nemu začali prichádzať. „Ešte stále máte šancu, nezahoďte svoje životy...“ povedal Harry, keď k nemu podišiel prvý smrťožrút, ktorý sa mu spod masky vysmial, namieril naňho prútik a Harryho trafil Cruciatus. Bol vyčerpaný a kúzlo ho zrazilo na kolená. Neznesiteľnú bolesť v sebe držal až sa mu z nosu pustila krv.

„Stačí!“ prehovoril Lestrange a Harrymu sa náhle uľavilo, no nie nadlho.

Mohli ho zraniť, no nie smrteľne – triafali ho bodavé, pálivé zaklínadlá. Mučivé a dusivé. Netušil, koľko ho už zasiahlo zaklínadiel, ani nevnímal, koľký smrťožrút k nemu prichádza. Stále sedel na kolenách a snažil sa trochu vyrovnať, no bol na tom zle, a tak sa už len ramenom a ľavou časťou tváre opieral o dlážku.

Zažmúril na čiernu skupinku a zdalo sa, že k nemu prichádza posledný z nich. Zasiahlo ho kúzlo, po ktorom sa začal triasť a ucítil zimu... akoby ho nahého hodili v mínusových teplotách do vody. Tušil, že to môže byť zmrazujúce kúzlo, ktoré sa používalo na potraviny. Bude z neho cencúľ, mal chuť sa uškrnúť, no mal zamrznuté ústa.

Hlas Lestrangea počul už len tlmene, akoby bol skutočne pod vodou. Ležal a snažil sa vydržať pri vedomí.

„... dnes stačilo, zajtra ho vypočujeme pod veritasérom a zistíme niečo užitočné z ministerstva. Potom ho zabijeme a bude tak ukážkový príklad pre ostatných,“ rozprával hlas, keď bol ťahaný nejakou chodbou a hodený do malej štvorcovej miestnosti. Neboli v nej okná, len betónové steny.

Zabuchli sa dvere. Ruky mal stále zviazané za chrbtom, keď ležal na zemi a triasol sa bolesťou a zimou. Prútik mu vzali, to nemusel ani zisťovať, na bezprútikové kúzlenie bol priveľmi vyčerpaný a slabý... ostával už len... mobil.

No skôr než sa pokúsil ho vydolovať z vrecka nohavíc, upadol opäť do bezvedomia.

Netušil za koľko sa prebral. Cítil sa však ešte horšie ako predtým a zuby už mu hlasito drkotali, vedel, že je to trvácne kúzlo, ktoré ustane až keď ho niekto zruší. Stále bol na rovnakom mieste, celkom sám. Zo všetkých síl sa pretočil na bok a snažil sa za chrbtom natiahnuť ruky tak, aby aspoň prstami na pravej dlani dosiahol do predného vrecka. Chýbalo mu pár centimetrov, dosiahol do vrecka, no len prostredníkom sa dotkol mobilu. Nemal dlhé nechty, no podarilo sa mu ním zachytiť hranu plastového obalu a mobil potiahol. Keby sa tak netriasol, možno by sa mu to už podarilo, takto sa musel veľmi namáhať, aby to šlo.

Mobil sa mu zrazu rozvibroval, čo mu uľahčilo jeho vyťahovanie. Vibrujúci mobil dopadol na zem a Harry sa rýchlo, nevnímajúc bolesť, pretočil tak, aby nosom štuchol do tlačidla a zodvihol hovor.

- „No konečne! Celý deň mi to neberieš. Chceš, aby som sa zbláznil od strachu?“ ozval sa z mobilu Draco.

- „Potty, si tam? Haló!“

Harrymu chvíľu trvalo, kým našiel stratený hlas. „D-Draco-“

- „Čo to máš s hlasom,“ skočil mu do reči. „Zranil si sa? Dostali ste tých smrťožrútov?“

„P-panstvo Les-Lestrangeovcov... je ich tu viac...“ vydýchol ťažko a tvár si položil na studenú zem.

- „O čom to- Harry, čo sa deje? Desíš ma... Preč-“

A vtom mu zapípal mobil a vybila sa mu baterka. Displej okamžite zhasol a Harry v duchu zaklial. No zároveň dúfal, že Draco to čoskoro pochopí a informuje Oddelenie aurorov. Jeho snúbenec bol múdry muž, Harry vedel, že sa naňho môže spoľahnúť, aj keď mu nestihol nič riadne vysvetliť.

Zatvoril oči a za viečkami videl Draca. Bledého, plavovlasého, sivo-okého, krásneho muža. Aj keby zomrel, nič by neľutoval, pretože za svoj život, zažil to, v čo nikdy nedúfal – že nájde niekoho ako bol Draco. Celý čas ho mal priamo pod nosom, no až oveľa neskôr si to uvedomil. Zažil s ním najlepšie a najkrajšie roky života. Pamätal na chvíľu, kedy sa po prvýkrát chladný a nepriateľský výraz, zmenil na láskavý. Kedy sa miesto pokriveného úsmevu, na jeho perách objavil úsmev úprimný. V hlave dokázal počuť zvuk jeho smiechu, videl iskrenie v jeho nádherných strieborných očiach... jeho snobské zvyky a odúvanie. Na perách mohol cítiť jeho bozky, dotyky... hruď sa mu zaliala silnou láskou, ktorú cítil jedine k Dracovi a vedel, že tento cit nikdy nezhasne. Nech už mu zostáva nevedno koľko času, vedel, že plavovlasý mladík bude jeho láskou až dokonca.

Netušil koľko času ubehlo. Ležal, triasol sa zimou a dúfal, že neumrzne. Vedel, že nemôže zaspať, najmä, keď mu bola taká zima, a tak myslel na Draca, to on ho udržiaval bdelého.

Dvere sa zrazu prudko rozleteli a do jeho malej cely vtrhol muž v červenej uniforme. „S-Seamus?“

Seasmus naňho chvíľu hľadel, no potom si k nemu čupol a zadýchane si ho obzeral, načo ho silno objal. „Dočerta, mysleli sme si, že budeš mŕtvy,“ vydýchol.

Harry sa roztrasene pousmial do jeho pleca. „V-vedel s-som, že ma ná-nájdete.“

„Ale ťa doriadili, parťák,“ riekol, keď sa od neho trochu odtiahol a začal mu prútikom uvoľňovať zviazané ruky. „Si úplne ľadový, čo ti to tí parchanti spravili?“

„Z-zmarazovacie kú-kúzlo,“ vysvetlil a nesmierne sa mu uľavilo, keď ho Seasmus zrušil. „Vďaka.“

Hnedovlasý auror sa naňho len usmial a pomohol mu vstať. „Tých magorov práve zatýkajú... bol medzi nimi aj Nott s Goyleiom, veril by si tomu? Takto si dosrať život. Už z Azkabanu pravdepodobne nevylezú.“

„A čo Lestrange?“ zaujímal sa Harry, keď ho Seasmus pevne uchopil okolo pásu.

„To neviem, ja a pár ďalších, sme ťa išli hľadať, videl som len, keď dali dolu masku Nottovi a tomu druhému sráčovi,“ odvetil.

„Máš náhradný prútik?“

S povzdychol pokrútil hlavou. „Nie, dal som ho Emily, niekto z nich ju odzbrojil,“ riekol, keď vyšli z cely na zatuchnutú tmavú chodbu a obozretne sa pozerali na oba smery.

Prešli pár krokov, nedostali sa ďaleko. Harrymu sa kráčalo čoraz ťažšie aj so Seamusovou pomocou. O chvíľu pocítil, že na chodbe už nie sú sami. Začul strelu, ktorá k nim letela zozadu a rýchlo strhol Seamusa k stene.

Dopadli na zem a Seamus okamžite reagoval. Svojim telom zaštítil Harryho a namieril na útočníka, no len čo vystrelil vlastné kúzlo, ďalšie ho zasiahlo a zvalil sa na zem v bezvedomí. Harry sa prikrčil a vzal mu prútik. Preliezol nevládne telo svojho partnera a privolal z druhej strany nejakú skrinku, ktorá ich oboch trochu zakryla a spoza ktorej vystrelil niekoľko kúziel za sebou.

„Myslíš, že sa nechám zase zavrieť, Potter?! Nie bez toho, aby som vedel, že si mŕtvy!“ hučal hlas, ktorý už dobre poznal.

Harry mal ešte stále stuhnuté celé telo od zimy, nehovoriac o všetkých tých zraneniach a vyčerpania z mučenia, no keď ho pohltil adrenalín, dokázal zabudnúť na všetko a sústredil sa len na boj.

A zároveň, nevedomky myslel na Draca, zatiaľ čo strieľal kúzla zo Seamusovho prútika, na postavu, ktorá sa krčila na druhej strane chodby. Myslel na to, že sa k nemu musí vrátiť, a to za každú cenu. Sľúbil mu, že ho bude otravovať ešte dlho a kvôli nejakému skurvenému smrťožrútovi neporuší sľub, ktorý dal najdôležitejšej osobe v jeho živote.

Všimol si, že sa k nemu druhý muž strategicky približuje. Odrážal kúzla, krčil sa a uhýbal, vysielal vlastné a pri tom sa blížil ich smerom, čo Harry využil. Len čo sa priblížil tak, že sa už nemal za čo skryť ani prikrčiť, Harry odrazil ďalšie jeho zaklínadlo, kúzlom vymrštil skrinku, za ktorou skrýval seba i Seamusa, priamo do jeho hrude a hlavy, a hneď potom vykúzlil silný lúč, ktorý ho zasiahol v momente, čo sa zatackal po zásahu skrinkou a už sa nestihol brániť. Kúzlo ho konečne trafilo. Lestrange vyvalil oči, zamrzol a zrútil sa na zem ako mech zemiakov. Harry roztrasene upustil prútik a stratil vedomie.

…

„Pustite ma k nemu! Viete, kto ja som?! Celú túto inštitúciu budem žalovať! A verte, že moji právnici zatiaľ neprehrali jediný spor!“

„Robíte tu krik, pán Malfoy. Auror Potter, potrebuje pokoj, tak sa láskavo-“

„Idem za vašim nadriadeným! Toto si vypijete!“

„Počkajte, pán Malfoy, prosím...Môžem k nemu pustiť maximálne rodinného príslušníka a nie-“

„Som jeho snúbenec! Jediná rodina, ktorú má!“

Harry otvoril ťažké viečka a padol mu pohľad na pootvorené dvere, spoza ktorých sa ozýval hluk.

„Och, to som netušila, pán Malfoy, v tom prípade smiete ísť dnu, no nie nadlho.“

„Uhnite mi z cesty, dopekla!“

Cez dvere sa predral nazlostený Draco. Mal čierne kruhy pod očami a vlasy mu trčali na všetky smery. Harry naňho vyčerpane žmurkal a okamžite sa mu rozbúšilo srdce.

Draco sa prudko nadýchol a v sekunde bol pri ňom a objímal ho. Harry zatvoril oči a povzdychol si, keď sa mu do nosa dostala Dracova vôňa.

„Ten hajzel sa mi priznal,“ riekol potichu a pobozkal ho na spánok, no neprestal ho objímať. „Keď zistil, že si prežil, priznal sa mi, že to on ťa čímsi omámil a dal ťa tomu gaunerovi. Skoro som ho zabil, keby neprišiel Blaise a neodtrhol ma od neho, vážne by som ho zabil holými rukami.“

„Ne-mal som mu veriť,“ šepol do Dracovho krku.

„A ja som nemal odísť. Hneď mi bolo podozrivé, že k nám prišiel osobne, len aby mi dal nejaké zmluvy. Neskôr som zistil, že to boli iba kópie, pretože originály naozaj poslala Rebecca. Naplánoval si to a ja som dovolil, aby mu to vyšlo.“ Potom sa od neho odtiahol a hladil ho po tvári, sledujúc jeho oči. Mlčali a len sa pozorovali, šťastní, že sú opäť spolu.

Draco ho hladil palcom po líci a sklonil sa k nemu, aby ho pobozkal na pery. „Stále si ľadový,“ povedal potichu a lepšie ho prikryl. „Povedali mi, že na teba nemôžu používať ohrievacie kúzla, pretože by to tvoj organizmus nemusel zvládnuť. Sú tu samí neschopní tupci, chcel som ťa nechať previezť do Francúzska, kde sú lepší odborníci, no prevoz neodporúčajú,“ prevrátil očami. „Aj tak si ťa čo najskôr vezmem domov.“

Harry sa pousmial a Draco ho nežne uchopil za studenú dlaň a zahrial ju vlastným dychom, načo mu vtisol bozk na zápästie, kde mal vytetovaného draka.

Onedlho prišla nejaká sestrička a snažila sa Draca vyhodiť, no ten jej pohrozil niekoľkými paragrafmi a zopár diplomatickými nadávkami, a tak ho nechala radšej tak. Draco pri ňom presedel celú noc a Harry sa nikdy necítil tak veľmi milovaný. Nakoniec to, že bol unesený malo aj niečo pozitívne, pomyslel si, keď sledoval plavé vlasy, ktoré mu ležali na ramene, štíhle telo bolo podivne skrútené na kresle pri posteli a pravidelne oddychovalo. Harry ho bozkal do vlasov a spokojne upadol do spánku.

…

 „Draco, nemusíš okolo mňa tak lietať,“ riekol Harry s úškrnom, zatiaľ čo pololežal na pohodlnej pohovke v ich obývačke.

„Počul si svoju liečiteľku, nie? Žiadne namáhanie a pokoj na lôžku,“ odvetil Draco spoza kuchynskej linky, kde mu pripravoval liečivý čaj.

Harry odtrhol pohľad od televízie, v ktorej sledoval nejaký seriál a zapozeral sa na svojho snúbenca, ktorý nikdy predtým v kuchyni nepohol ani len prstom.

„Dočerta!“ zaklial zrazu a Harry sa napäl.

„Čo sa stalo?“

„Nič,“ ozvala sa odpoveď. Draco mu bol otočený chrbtom a mával na niečo prútikom.

„Dúfam, že si sa neovaril...“

Blondiak sa k nemu s úsmevom otočil, v ruke držiac veľkú šálku. „Samozrejme, že nie, som dokonalý, ako vidíš, dokážem všetko,“ vyšiel spoza linky, prisadol si k nemu a položil hrnček na stôl. „Ešte je horúci,“ vysvetlil, naklonil sa k Harrymu a hlboko ho pobozkal.

„Tak, čo sa tam deje?“ spýtal sa, keď Harryho objal jedným ramenom a pritúlil sa k nemu pod dekou.

„Veľmi som to nesledoval,“ priznal Harry a spokojne zatvoril oči, pretože v Dracovej blízkosti a v jeho náručí mu bolo dokonale.

„No super, teraz neviem, či mu Tyler zavolal, alebo nie,“ zahundral a ovládačom pridal hlas.

Harry si uvedomil, že zadriemal, prebudil ho až Draco, ktorý mu núkal už príjemne teplý čaj.

„Ehm, dobrý,“ povedal uznanlivo a Draco sa hrdo vypäl, keď šálku ukladal späť na stolík.

„Harry?“

„Áno?“

Ostrá brada sa mu oprela o rameno a strieborné oči pozreli z tesnej blízkosti do zelených. „Chcem si ťa vziať... tento víkend.“

Harry prekvapene zodvihol obočie. „Už tento víkend?“

„Kým si spal, skočil som za mamou a... nie je na tom najlepšie. Po tom, čo otca zavreli sa jej stav zhoršil, bola zhrozená z toho, čo spravil. Chcem, aby ešte vládala ísť na našu svadbu, teší sa na ňu.“

„Rád si ťa vezmem, hocikedy, Dráčik,“ odvetil Harry nežne a bozkal ho na nos.

„Vážne?“ zažmurkal naňho.

„Prečo sa mi zdá, že aj po našom zasnúbení tomu akosi neveríš?“

„Lebo nemôžem uveriť tomu, že budeš len môj,“ odvetil šepky.

Harry sa uškrnul. „Už dávno som len tvoj.“

„Nie, nie... hocikedy mi môžeš zdúchnuť, takto ťa mám poisteného na celý život,“ povedal a venoval mu svoj slizolinský úsmev, ktorý Harry poznal zo školy.

„Bože, ty si, ale majetnícky, Malfoy,“ zasmial sa a rozstrapatil mu vlasy.

„To si nemal, Potter!“ vykríkol Draco šokovane a vrhol sa naňho.

Dobiedzali sa a štuchali, až sa ich malý súboj zmenil na vášnivé bozky a dychtivé dotyky, ktoré o chvíľu nasledovali sotva počuteľné vzdychy a šepkanie. Dve telá sa splietli dokopy končatinami a spod prikrývky trčala len čierna a blonďavá štica vlasov.

…

Harry navliekal obrúčku z bieleho zlata na štíhly bledý prst. Potom vzhliadol do tváre svojho manžela a nemohol sa zbaviť úsmevu, pretože nikdy vo svojom živote necítil väčšie šťastie.

„A týmto vás prehlasujem za manželov!“

Len to sa mu dostalo k ušiam, viac nepotreboval počuť. Nasledoval nežný bozk a objatie, pri ktorom mu Draco pošepol do ucha: „A už si Harry Malfoy... môj, Malfie...“

„Opovážiš mi tak hovoriť,“ pošepol Harry pobavene.

Len čo sa pustili, vrhla sa naňho Hermiona, objímala ho a vrúcne mu pomedzi slzy gratulovala. „Myslela som, že sa toho snáď ani nedožijem,“ rozprávala. „To vám, ale trvalo!“

„Ts, máte obrovský sklz, ja som tipoval, že budete spolu už v šiestom ročníku, no našťastie máte teraz celý život, aby ste to dohnali,“ ozval sa Blaise, ktorý sa vymenil v gratulácii s Hermionou.

„Gratulujem, parťák!“ želal mu Seamus nadšene, spolu s ostatnými kolegami.

Ako posledná im prišla pogratulovať Narcissa. Bola na tom už na pohľad biedne, no úsmev z tváre jej nemohla vziať ani tá odporná choroba.

„Nechávam ťa v dobrých rukách, synček môj,“ pošepla Dracovi, keď mu dávala bozk na líce.

—

Skoro ráno ušli z vlastnej svadby a onedlho bok po boku leteli na metlách vedľa seba. Predbiehali sa a súperili tak ako mali vo zvyku pri metlobalových zápasoch na Rokforte, no na rozdiel od tých čias, sa teraz hlasito smiali a hádzali po sebe zaľúbené pohľady.

Svitalo a prvé lúče osvetľovali ich bezstarostné tváre, keď zastali vysoko na oblohe, prileteli tesne k sebe, zamotali sa nohami, preplietli rukami, ktoré už nezdobili len tetovania, ale aj obrúčky, a zatiaľ čo sa k sebe túlili, sledovali oranžový východ slnka.

Harry precitol a vyjavene pozeral na starú ženu, ktorá sedela pri stole naproti nemu. Do uší sa mu dostala veselá hudba, všade okolo neho bol ruch, Rokfort stál v pozadí a celý svietil. Na rozľahlom trávniku stáli stánky, pri ktorých sa premávali študenti a profesori, ktorí slávili porážku Voldemorta a Harryho víťazstvo.

„Harry, si v poriadku?“ spýtala sa Hermiona starostlivo – stála pri jeho stoličke, ako zistil.

Neodpovedal, keď opäť vzhliadol na slávnu vešticu Krystal Moreno, ktorá zavítala do Škótska priamo na rokfortskú slávnosť iba kvôli nemu. Vybrala si ho, aby mu vyveštila časť jeho budúcnosti.

„To, čo som videl bude skutočné?“ spýtal sa zachrípnuto.

Krystal prikývla a spokojne ho pozorovala.

„No tak, čo si videl, Harry?“ zaujímal sa Ron nedočkavo, Harry zistil, že stojí z druhej strany.

„Bolo to zlé či dobré?“ vypytovala sa Hermiona.

Harry udivene pozrel do davu ľudí, ktorí sa zabávali a jeho zelené oči vyhľadali tie najblonďavejšie vlasy a najvyrovnanejší postoj zo všetkých.

Stál tam, nie priamo v dave, ale obďaleč. V ruke držal nápoj a znechutene si premeriaval všetkých naokolo. No potom musel ucítiť pohľad smaragdových očí, do ktorých sa vzápätí vpili tie jeho – sivé ako tekuté striebro. Pozerali na seba, ľudia, ktorí ich delili zmizli. A videli iba jeden druhého.

Nedokázali od seba odtrhnúť pohľady.

„Miloval som ho skôr než som tušil,“ pošepkal Harry stratene a usmial sa naňho. Vôbec po prvýkrát od porážky Voldemorta sa celkom úprimne usmial. Plavovlasý mladík zažmurkal a na jeho chladnej tvári sa objavil rovnaký úsmev.

A to bol ten moment, tá chvíľa, kedy sa to začalo, kedy sa začalo ich priateľstvo, ktoré o niekoľko rokov vyústi v ten najsilnejší cit, aký ľudské srdce dokáže cítiť.

... v nekonečnú lásku

KONIEC