Harry Potter fanfiction

Prebudil som sa do tmy. Bola všade vôkol mňa. Temná sila, ktorá ma zachvátila sa celkom ustálila. Bol som zmätený, pretože naposledy som bol v lese, a teraz som pod sebou cítil mäkkú matrac.

„Nebije mi srdce,“ ozval sa chladný, no pokojný šepot niekde z tmy.

A vtom sa rozhoreli sviečky, ktoré viseli po stenách. Neosvetľovali len jediné miesto, ktoré bolo stále ponorené v tme. Videl som v nej obrys vysokej postavy.

„Necítim nič,“ pokračoval onen hlas, no postava sa nepohla ani o milimeter. „Tak ako je možné, že sa spolu s emóciami a pocitmi nevytratila láska k tebe?“

Prekvapene som žmurkal na temný tieň, ktorý sa ku mne prihováral.

„Vďaka tebe vo mne ostalo niečo ľudské, pretože onen cit vo mne nevyhasol ani po premene. Stále ťa milujem tak ako predtým. Možno budem prvou chladnou bytosťou, ktorá bude schopná milovať.“

Temná silueta sa nepatrne pohla, no nevystúpila z tmy, keď dodala: „Tommy... alebo snáď môj pane?“

„Harry...“ zašepkal som a sedel som na posteli ako prikovaný.

„Si opäť Temný pán a vodca temných bytostí, akou som sa stal. Moja prirodzenosť ma núti volať ťa tak... tak podriadene, môj pane.“

Privrel som viečka a vštepoval som si do hlavy, že je to skutočné, toto sa mi ozaj nesnívalo. Môj Harry sa zmenil v upíra. Prinútil som sa postaviť a opatrne som kráčal k postave skrytej v temnom kúte. No zrazu ma ovanul vzduch a Harry sa zjavil priamo predo mnou.

Bol rovnako vysoký ako ja. Pozeral som mu priamo do tváre. Jeho oči ma celkom uchvátili, nedokázal som sa od nich odrhnúť. Už to neboli tie smaragdy, v ktorých hrali hrejivé šibalské iskričky. Boli to chladné oči, žiarili ako zubaté lúče slnka trblietajúce sa na hladine zeleného jazera, do ktorého som mal chuť sa ponoriť a nechať sa ním celkom zaplaviť. Jeho porcelánovobiela pokožka pôsobila hladko ako zamat a na pohľad bola absolútne bezchybná. Harry vyzeral rovnako, no rovnaký ani zďaleka nebol. Oplýval nadľudskou krásou, akou boli upíry známy. Sršal z neho pôvab a sila. No jeho sladkosť a roztomilosť boli navždy preč.

Zodvihol som ruku a pomaly mu ju priložil na ľavú časť hrude. Jeho srdce skutočne nebilo – bolo mŕtve. Prestalo tĺcť vo chvíli, kedy zomrela jeho ľudskosť.

„To, že mi Valois spravil toto, má aj jednu výhodu,“ pošepol proti mojim perám, ostro hľadiac do mojich očí. „Môžeme spolu ostať naveky.“

Jeho dokonale tvarované obočie sa pokrčilo zamyslením. „Alebo ma takéhoto nechceš? Pochopím to, Tommy, ver mi, že to pochopím,“ jeho hlas konečne niesol nádych nejakej emócie, pretože doteraz bol studený a zbavený akýchkoľvek pocitov.

Pousmial som sa a fascinovane som sa dotkol tej jemnej pokožky. Pohladil som jeho líce až po čeľusť a užíval som si, ako moje prsty kĺzajú po tom hladkom povrchu. Ukazovákom som sa zastavil na jeho ružovkastej pere – bola studená a hebká. „Nikdy by som sa ťa nevzdal, nikdy by som ťa neopustil a už vôbec by som ťa nedokázal prestať milovať. Kým si bol človekom, mal som plán: zotrvať po tvojom boku, kým nezostarneš a zabiť sa, len čo zomrieš. Vďaka tebe som sa prestal báť smrti, pretože život bez teba som okúsil a bol k nevydržaniu. No teraz sa situácia nečakane zmenila. Už sa viac nemusím báť, že za pár rokov zostarneš a odídeš. Pretože teraz máme celú večnosť nato, aby sme dohnali roky, ktoré nám boli vzaté.“

Jeho chladné oči po mojich slovách zmäkli a väčšmi pripomínali jeho staré ja. „Celú večnosť,“ zašepkal a konečne sa usmial. Jeho zuby boli rovné a biele ako perleť, zahliadol som i tesáky, ktoré boli krátke, no ostré ako ihlice. Naslepo som zašmátral po jeho ľadovej dlani a spojil som naše ruky. Naše spojenie bolo stále aktívne – nevyhaslo. Stalo by sa tak len vtedy, ak by jeden z nás prišiel o svoje magické jadro, čo je temer nemožné. Obaja sme privreli oči, keď nami prešla tá známa vlna rozkoše. Naše pery sa automaticky spojili a jazyky preplietli. Navzájom sme sa bozkávali – pomaly a vášnivo. Jazykom som nahmatal jeden z tesákov a zatlačil som proti nemu až kým mi neprepichol špičku. Ucítil som v ústach kovovú pachuť svojej vlastnej krvi a Harryho ston, keď krv ochutnal.

Naše dlane boli stále prepletené, zatiaľ čo ma Harry voľnou rukou chytil za bok a pritlačil si ma k sebe.

„Keď cítim krv, stávam sa nepríčetným,“ zavrčal mi do úst.

„Časom sa to zlepší, naučíš sa tieto pudy ovládať,“ odvetil som medzi bozkami.

Harry sa odo mňa odtiahol a studeným čelom sa oprel o moje. „Mám strach, že niekomu ublížim. Tam v tom lese, keď si stratil vedomie a moja premena skončila, bol som neskutočne smädný – zabil by som hocikoho pre kvapku krvi. Z bojiska sa práve vracala malá skupinka preživších z Valoisovej armády. Utekali skrz les, aby prešli porušenou bariérou. Pach krvi sa z nich len tak rinul, boli zranení a ja... bol som ako utrhnutý z reťaze, zabil som ich... a všetkých som vysal.“

„Akoby záležalo na nejakých Valoisových pešiakoch,“ odfrkol som si, no rozumel som, čo mi tým Harry chcel povedať. „Skrátka nedovolíme, aby si bol smädný. Budeš piť moju krv, koľko len budeš chcieť, aby si nikdy nikomu neublížil, ak ti na tom tak záleží.“

„Temná bytosť, ktorá pije krv samotného Temného pána, nie je proti tomu nejaký zákon?“ spýtal sa mierne pobavene.

Vtisol som mu bozk a rezervovane som odvetil: „Ja tvorím zákony.“

Naše chladné oči sa uzamkli a ďalšiu sekundu som bol nalepený na stene, zatiaľ čo sa Harryho telo tlačilo na moje. Hladovo sme sa bozkávali a tisli k sebe rozkrokmi. Mal som pocit, že jeho ruky sú všade. Cítil som ich vo vlasoch, na tvári, boku, bruchu až mi jednu strčil do nohavíc a ľadové dlhé prsty sa obtočili vôkol môjho tvrdého vzrušenia. Zastonal som mu do úst, ktoré vzápätí presunul k môjmu krku. Zatajil sa mi dych, keď sa perami obtrel o miesto, kde mi pulzovala tepna. Ovládal sa, bol čerstvo premenený a dokázal sa ovládať, pretože miesto, aby sa napil, vtisol mi tam bozk a jemne ma pohryzol.

Zrazu vo mne vzplanula nehasnúca túžba, keď som ho dravo pretočil k stene a vymenil tak naše pozície. Tisol som sa k jeho chrbtu, chytil som lem jeho svetra a strhol som mu ho cez hlavu. Potreboval som cítiť tú mrazivú, zamatovú pokožku – každá jej časť bola bezchybná, žiadne znamienka ani chĺpky, len snehobiela pokožka. Bozkával som ho na odhalenej šiji, ramenách, lopatkách a užíval si tú jemnosť. Rukami som prechádzal po jeho bokoch až som sa dostal k pásu a stiahol mu nohavice, ktoré sa zošuchli na zem. Harry sa z nich šikovne vymanil a zapieral sa o stenu, zatiaľ čo som sa vyzliekol, aby som sa vzápätí mohol hruďou oprieť o jeho studený chrbát. Moja erekcia sa tlačila na jeho vstup a pomaly, ale isto som sa stával nepríčetným. Na koži som mu zanechával stopy od mojich zubov a malé sinky, ktoré ale okamžite mizli a neostala po nich žiadna pamiatka.

„Nemusíš ma pripravovať, skrátka to sprav...“ zašepkal vzrušene proti stene.

Zadýchane som prerušil bozk, ktorý som mu práve venoval, uchopil som svoje vzrušenie a bez premýšľania som sa doňho natlačil. Harry slabo zastonal a zaťal dlane v päsť. Opar neskutočnej túžby zo mňa nachvíľu opadol, znepokojene som sa bradou oprel o jeho rameno a priamo do ucha som mu pošepol: „Je to v poriadku?“

Harry mierne natočil tvár ku mne a zvodne si zahryzol do pery. „Som predsa upír, nezraníš ma,“ odvetil podmanivo a hladovo sa vrhol na moje ústa. O chvíľu sa z bozku odtiahol, keď som si dovolil priraziť proti nemu – obaja sme potichu zastonali. Naše spojenie bolo priam nadšené, mágia v nás akoby bublala a ja som opäť pocítil tú nekončiacu slasť. Jednou rukou som ho objal vôkol hrude a druhou som sa chytil jeho dlane, ktorú mal opretú o stenu a preplietol som si s ním prsty, naše znamenia žiarili a ja som doňho surovo prirážal. Boli sme telo na tele, v dokonalej symfónii, všetky možné pocity ma celkom pohltili a moje srdce prudko bilo tou neuveriteľnou láskou, akú som k nemu cítil. Mal som pocit, že nikto nemiluje tak, ako ja milujem jeho.

Náš pohlavný akt bol drsný, ale mne to takto nestačilo, potreboval som vidieť jeho tvár, jeho prekrásne chladné oči. Vytiahol som sa z neho, načo Harry nesúhlasne zavrčal. Otočil som si ho čelom k sebe a naše pohľady sa uzamkli. Za tým chladom tých ľadových smaragdov sa skrývala túžba a láska. S otázkou v očiach na mňa žmurkal dlhými mihalnicami, keď som ho objal a odmiestnil k posteli, na ktorú som ho jemne sotil. Áno, presne takto ho chcem mať. Pod sebou, v celej jeho kráse.

Harry si pokojne položil hlavu na vankúš a vyzývavo mi pozeral do očí. Priľahol som ho, načo roztiahol nohy, aby som mal k nemu lepší prístup. Naše vzrušenia sa k sebe natlačili a ja som len pozoroval, z tesnej blízkosti, tvár muža, s ktorým chcem zotrvať naveky. Áno, cítil som, že teraz je vhodná doba – vystrel som ruku do vzduchu a z vrecka nohavíc, ktoré ležali niekde na zemi, som si privolal malú škatuľku. Harry sa mierne zamračil, no nepovedal ani slovo. Odtiahol som sa od neho a otvoril som ju. Vytiahol som z nej prsteň z bieleho zlata, v ktorom boli zapracované drobné kúsky smaragdu a druhou rukou som nežne uchopil Harry ľavú dlaň. Bola dokonale biela a hladká ako celé jeho telo – vtisol som bozk na jej chrbát a na štíhly prstenník som mu navliekol prsteň. Padol mu ako uliaty, bol robený len a len preňho. Harry si prekvapene dlaň pritiahol pred tvár a sledoval lesklý šperk.

„Vtedy som nežartoval,“ prehovoril som, sledujúc ho, ako si stále obzerá svoj prst. „Chcem, aby si sa stal mojim manželom. Chcem, aby všetci vedeli, že patríš len mne.“

Jeho oči zaiskrili a náhle zmäkli – ten chlad sa na okamih vytratil a pousmial sa. Vyzeral tak nádherne, nemohol som sa dočkať, kedy ho konečne pomilujem, no čakal som na jeho reakciu.

Rukami ma objal okolo krku a pritiahol si ma k sebe. Naše oči boli celkom blízko seba, topil som sa v tej sýtozelenej farbe. „Bude mi potešením, stať sa tvojim manželom,“ odvetil nežne a v jeho pohľade preblesla túžba.

Musím priznať, že na malý moment som bol nervózny, ešte som predsa nepoznal Harryho upírske ja, no vidím, že sa až tak veľa nezmenilo. Opäť som mohol dýchať a napätie zo mňa celkom opadlo. Spojil som naše ústa vášnivým bozkom a keď som ucítil, že si Harry omotol nohy okolo môjho trupu, opäť som doňho vstúpil, už to išlo ľahšie, doslova som vkĺzol dnu. Pomaly som doňho prirazil a ústami som stlmil Harryho ston.

Jednu ruku som si vmotal do jeho hebkých vlasov a odtiahol som sa z bozku, aby som mohol sledovať jeho tvár, zatiaľ čo doňho prirážam. Každým prírazom privieral oči, pery mal pootvorené a potichu stonal. Jednou rukou ma objímal a tou druhou húžval plachtu pod nami. Svaly sa mu rysovali pod pokožkou a vlasy mu spadali do tváre. Musel som ich odhŕňať, aby ho nešteklili. Keď som sa dostatočne vynadíval, strčil som ruky pod neho a pevne ho objal, čelom som sa zadýchane oprel o to jeho a v pravidelnom tempe som doňho vstupoval, zatiaľ čo proti mne prirážal. Boli sme na sebe ako nalepení, na bruchu som cítil jeho tvrdé vzrušenie a zatiaľ čo sa moje telo pokrylo slabou vrstvou potu, to Harryho ostávalo nemenné. Stále bol ľadový a suchý. Nebol ani zadýchaný, tak ako ja. A na hrudi, ktorou som bol opretý o tú jeho – som necítil biť jeho srdce. Bolo to trochu znepokojujúce, ale v konečnom dôsledku nepodstatné.

„Ne-nevieš si predstaviť, ako veľmi ťa milujem...“ zašepkal proti mojej tvári medzi stonmi. „Predtým ako si od-odišiel, nepovedal som ti to...“ odmlčal sa a prehltol ďalší ston, ktorý sa mu rinul z hrdla, „V-vieš to však, Tommy? Nech s nami bude čokoľvek, pamätaj si to.“

Spomalil som naše tempo, keď sa mi v hlave vynorila nejasná spomienka na to, ako ležím v Harryho posteli, vôkol nás boli karmínové závesy a Harry ma pozoroval, zatiaľ čo sa mu v očiach leskli slzy a pýtal sa ma... no ja som mu nedokázal odpovedať na jeho otázky, pretože som bol len úlomok z mojej podstaty. Vedel som, že Harry naráža práve na toto nemilé obdobie, kedy som zmizol a on netušil, či sa ešte niekedy vrátim. „Už ťa nikdy neopustím, budem pri tebe stále. Ale vedz, že ak by nám opäť niečo vstúpilo do cesty, budem si to pamätať,“ odvetil som vľúdne a pobozkal som ho na čelo. Harry ma jednou rukou pustil a pohladil ma po líci. Cítil som povrch prsteňa, ktorý zdobil práve onú ruku a predstavoval som si, ako dokonale bude Harry vyzerať v obleku ženícha.

Pri tej myšlienke ma vzrušenie pohltilo už úplne a zrýchlil som tempo. Vstupoval som doňho horlivejšie a rýchlejšie. Harry mi zatínal nechty do lopatiek, keď ma znovu objal a navzájom sme bozkami hltali naše vzrušené vzdychy. Každý orgazmus, ktorý som zažil počas milovania sa s Harrym bol iný. Vždy sa mi zdal intenzívnejší, dlhší a pohlcujúcejší. Zadýchane som ležal na jeho kľúčnej kosti a vychutnával si onen pocit, zatiaľ čo Harry robil to isté.

Ešte som nebol veľmi pri zmysloch, keď nás Harry pretočil na druhú polovicu postele a ocitol som sa pod jeho telom. Jeho oči stmavli hladom.

„Smiem ťa... ochutnať?“ spýtal sa a špičkou jazyka si olízal vrchnú peru.

Prikývol som. „Kedykoľvek chceš.“

Harry sa opatrne sklonil k môjmu krku. Odvrátil som tvár, aby mal lepší prístup. Najprv som na pokožke ucítil špičku jeho jazyka a vtom som pocítil nepríjemnú, ostrú bolesť, ktorá bola v sekunde preč a nahradilo ju len čudné otupenie. Harry potichu sal a prehĺtal. Vnoril som si ruku do jeho vlasov a utešujúco som ho hladil. Viem, že to preňho muselo byť ťažké, poznal som ho, no nedovolím, aby niekomu proti svojej vôli ublížil . Vždy tu budem, aby mal nekonečný zdroj krvi. Bol som nesmrteľný a nech by som stratil hockoľko tejto vzácnej tekutiny, nezomrel by som. Som pre Harryho skrátka dokonalý, rovnako ako on pre mňa.

Zrazu som ucítil opäť tú ostrú bolesť, keď zo mňa Harry vynoril svoje ostré tesáky. Mal zakrvavené ústa, no to bolo všetko, čo som zahliadol, pretože odo mňa odvrátil tvár.

„Som odporný,“ zamumlal nenávistne a rukou si zotrel krv.

Necítil som nijakú slabosť po strate krvi, avšak to čo som cítil, bola starosť. Jemne som ho uchopil za čeľusť a prinútil som ho sa ku mne otočiť. Jeho oči boli plné sĺz a znechutenia. Pche, a vraj nič necíti, samozrejme, že cíti. Človek zmenený na upíra nemôže úplne stratiť emócie.

„Nechutila ti snáď moja krv?“ spýtal som sa príjemne a palcom ho pohladil po čeľusti.

Privrel oči a odvetil: „Práve naopak. Je bezchybná, no ja... nenávidím to. Nenávidím to, že ti musím ubližovať, nemôžem radšej piť... ja neviem, zvieraciu krv?“ spýtal sa a stále žmurkal, aby sa zbavil sĺz, čo mu veľmi nešlo, pretože sa zdalo, že pribúdajú.

„Na tvojom mieste by som niečo také neskúšal,“ odvetil som s malým úsmevom. „Nevadí mi, že budeš konzumovať moju krv, väčšmi by mi ublížilo, ak by si tak nerobil. Bez pravidelného prísunu, zomrieš.“

Harry si nešťastne povzdychol a zatvoril oči.

„Veď to nie je nič hrozné... no tak, poď ku mne,“ pritiahol som si ho k sebe a pevne ho objal. „Predstav si, že by to bolo naopak, že by som bol upírom ja a potreboval by som tvoju krv. Ubližovalo by ti dávať mi ju?“

Harry sa odo mňa rýchlo odtiahol a odvetil: „Samozrejme, že nie!“

Uškrnul som sa, zodvihol hlavu a pobozkal som ho. „Tak vidíš.“

Harry mi drobný úsmev opätoval a ľahol si na mňa. Hladil som ho vo vlasoch, ktoré ma šteklili pod krkom.

„Vieš ako chutí tvoja krv?“ spýtal sa ma, zatiaľ čo mi prstom kreslil kolieska na hrudi.

„To vskutku nie,“ odtušil som zvedavo.

Harryho úsmev sa rozšíril a oči mal podivne zastreté. „Na začiatku ako nedozretá jahoda, trochu vlhká od rannej rosy, a potom ku koncu, ako dozretá priamo na slnku, sladká a šťavnatá... absolútne dokonalá,“ šepkal zasnene.

Vedel som, že Harry zbožňuje jahody, možno preto mu tak moja krv chutila. Pobozkal som ho do vlasov, keď si priložil ucho k mojej hrudi a počúval tlkot môjho srdca. Dokázal by som s ním takto ležať naveky.

A napokon, možno by som aj mohol.

OOO

Médiá, nie len v Británii, ale v celej Európe mali druhé Vianoce. Nechcel som svoj návrat tak veľmi dramatizovať a medializovať, no len čo som vstúpil na pôdu ministerstva, nastal absolútny výbuch. Trvalo hodiny, kým som klamlivo a diplomaticky zodpovedal všetky otázky. Každý dychtivo hltal môj príbeh o tom, ako ma Valois uväznil, ako som sa z jeho väzby dostal, keď zaútočil na Rokfort a samozrejme som musel objasniť, ako som ho zabil. A potom prišli na rad ďalšie otázky, pretože celý ten čas mi Harry stál po boku, nedovolil by som, aby sa odo mňa vzdialil, čo i len na sekundu. Už ho nikdy nepustím z dohľadu. Rozruch nastal, keď som Harryho vzal za ruku, načo sa spustila nová spŕška otázok a cvakanie bleskov. Ach, konečne nadišla tá chvíľa a pred reportérmi temer z celej Európy som Harryho vyhlásil za svojho snúbenca a budúceho manžela.

Po tom náročnom príchode som sa prekvapujúco dozvedel, že Fudge po mojom zmiznutí a po útoku na Rokfort, odstúpil z funkcie ministra mágie a po krátkom procese ma členovia Wizengamotu zvolili na daný post. Po všetkých tých rokoch som sa nakoniec stal ministrom mágie, aké bizarné.

No skutočný problém nastal, keď prišiel na radu Harry. Kto ho nepoznal, nespoznal by, že je upír, iste, bežným ľuďom mohol pripadať neľudsky krásny, ale to ešte nič neznamenalo. Najhoršie to bude s ľuďmi, ktorí ho poznajú, tí budú hneď vidieť, že je niečo inak a toho sa Harry bál najväčšmi.

Prišli sme spolu na Rokfort. Stavebné práce boli v plnom prúde a pomocou kúziel sa dával hrad do poriadku. Mŕtvi už boli z pozemkov odprataní a kvalifikovaní pracovníci ministerstva dávali opäť do poriadku ochranné bariéry. Na hrade neostalo veľa študentov, žiadni našťastie neboli zranení, no niektorí na podnet rodinných príslušníkov, vycestovali domov.

Prvý som vstúpil do riaditeľne ja. Albus vyzeral vážne hrozne – vyčerpaný a bledý. No žiarivo sa usmial, načo som si len znechutene odfrkol.

„Ách, takže, nakoniec si ministrom, drahý Tom. Prosím, prijmi moje úprimné gratulácie,“ chystal sa mi podať ruku, no neprijal som ju.

„Na tvoje úprimné gratulácie ti zvysoka kašlem, Albus, ak by nebolo Harryho protestov, okamžite by som si s tebou vybavil to, že si ho poslal za Valoisom, ty starý blázon!“ pomaly som začínal strácať svoje ovládanie, no Harry, ktorý stál tesne za mnou, medzi dverami, ma upokojujúco pohladil po ramene.

„Ale veď sa nič vážne nestalo, však môj chlapče?“ snažil sa dovidieť cezo mňa na Harryho. „Valoisa ste predsa porazili, hrozba je zažehnaná.“

Och Merlin i Salazar, najradšej by som mu vyrval tie prekliate hlasivky a sotil ho z Astronomickej veže. No Harry ho aj napriek všetkému mal rád. Stretával sa s ním už od malička, vybudovali si vzťah, ktorý sa nedá len tak zničiť.

Harry konečne vystúpil spoza môjho chrbta, načo Albus zbledol ešte viac a zalapal po dychu. „Och, pre zakladateľov...“

„Valois nebol len Temný pán, ale aj upír... nedokázal som ho poraziť,“ vyriekol Harry tichým a studeným hlasom.

Albus neveriacky pristúpil k Harrymu a obzeral si ho. „Je mi to veľmi ľúto, Harry.“

Odfrkol som si a ostražito som toho starého manipulátora pozoroval.

„Zrejme chápete, pane, že som prišiel ukončiť svoje štúdium na Rokforte.“

„Oh, môj milý, to rozhodne nemusíš. Ostáva už len mesiac, vybavím ti súkromné záverečné skúšky,“ navrhol Albus nešťastne.

„To by bolo fajn,“ odvetil chladne, no s malým úsmevom.

„To si sa teda vytiahol, pokojne by som mu ich zariadil aj ja,“ vstúpil som do ich rozhovoru opovržlivo.

„Och, iste, no rád to vybavím, nemusíš si robiť starosti, ty Tom,“ žmurkol na mňa a v hlave som si predstavoval, ako mu odrežem viečko, aby už nikdy tak idiotsky žmurkať nemohol. „A chlapci, napriek všetkým zlým udalostiam, ktoré sa stali,“ ľútostivo pozrel na Harryho a pokračoval: „vám chcem pogratulovať k zasnúbeniu. Až keď sa stala tá nepríjemná vec, kedy si, Harry, trpel na následky cestovania časom, som konečne pochopil, že Tom Riddle nie je žiaden černokňažník, ale muž, ktorý by pre teba urobil čokoľvek. Láska, chlapci moji, láska je najväčšia mágia.“

Správy sa šíria ozaj rýchlo. „Ušetri si tieto kecy, pre Salazara,“ zavrčal som otrávene.

Harry sa uškrnul. „Pane, chcel som sa spýtať či na hrade ostali-“

„Tvoji priatelia predpokladám!“ skočil mu Albus s úsmevom do reči. „Obávam sa, že len slečna Grangerová. Hneď ti ju dám zavolať.“

„Vďaka,“ zamumlal Harry a bolo zjavné, že je nervózny.

Usadil som sa do kresla a pohľadom som zabíjal Albusa, ktorý sa posadil vedľa mňa. Harry postával v prednej časti kancelárie a čakal na príchod svojej najlepšej kamarátky. Ak ho odsúdi, asi ju budem musieť zabiť. Neznesiem, aby Harrymu niekto ublížil.

„Ako to ide na ministerstve, Tom? A kedy plánujete svadbu? Predpokladám, že až keď to všetko utíchne, nemýlim sa?“ rozhovoril sa ten bradatý dedo a ja som otrávene prevracal očami. Toto je môj trest. No o chvíľu sa ozvalo zaklopanie a do miestnosti vstúpila brčkavá hnedovláska v rokfortskej uniforme. Len čo zbadala Harryho zamrzla a vypleštenými očami ho sledovala. Postavil som sa a bol som pripravený Harryho chrániť. No zrazu sa k nemu rozbehla a skočila mu do náručia. Harry ju pevne objal, načo sa rozplakala.

„Tie fotky v Prorokovi vôbec nezachytili tvoj skutočný vzhľad,“ zavzlykala. „Som taká rada, Harry, že si živý. Je úplne jedno, čím si sa stal. Stále si to ty, však?“ pozrela naňho so zaslzenou tvárou.

Harry jej venoval pôvabný úsmev. „Iste, že som,“ odtušil jemne a odtiahol sa od nej.

„No tak sa na tebe pozrime,“ usmiala sa cez slzy a napravila mu vlasy. „Vyzeráš ako z časopisu.“ Vzápätí si všimla jeho zásnubný prsteň. „No páni!“ Vzala ho za ruku a obzerala si ho. „Takže je to pravda?“ Jej oči sa rozžiarili.

Harry sa obrátil ku mne a pozrel mi do očí. „Áno, je.“

„Tak už ma s ním, pre Merlina, zoznám,“ zašepkala a červenajúc pokukovala po mne.

Zdvorilo som k nim pristúpil a venoval som jej úsmev. „Minister Tom Riddle, teší ma,“ vzal som jej dlaň a jemne ju pobozkal.

Grangerová si celkom očarovane povzdychla a mal som pocit, že zapišťala. „Her-Hermiona Grangerová, to mňa veľmi teší, pane!“

„Ale, aké pane, dovolím si navrhnúť tykanie. Harryho priatelia sú i moji.“

„Fú,“ rukou sa oviala a pritakala. „Je dokonalý, ako som vždy hovorila,“ zašepkala Harrymu pri uchu, no tak potichu, že to iste počul aj Albus z druhého konca pracovne.

„Deti moje!“ zvolal Albus odrazu a teatrálne tleskol rukami. „No nie je to krásne, toľko lásky všade navôkol. Nemôžem byť pyšnejší.“

„Začínam uvažovať, či si ešte schopný viesť školu, alebo už ozaj senilnieš,“ zasyčal som a prstami som si stlačil koreň nosu. Začínala ma z toho starca bolieť hlava. „Harry, môžeme už ísť?“ prosebne som naňho vzhliadol.

Vyzeralo to tak, že sa Harry baví. Naposledy objal Grangerovú, dokonca aj senilného riaditeľa Rokfortu a nasledovala ďalšia zastávka v našej dnešnej ceste. Harryho rodina, práve z tohto stretnutia mal Harry najväčší strach. Ani nie tak kvôli Blackovi, ale kvôli Lupinovi, ktorý bol vlkolakom. Vlkolaci a upíri boli vždy v našom svete rivalitné rasy. Avšak celý čas budem po Harryho boku a ak by Lupinovi preplo, nemám problém ho skrotiť.  

Harry nás premiestnil. Pocítil som, ako sme prešli magickými ochrannými štítmi až sme sa ocitli v malej, no príjemne zariadenej predsieni nejakého domu.

„Siri!“ zakričal Harry a začul som náhlivý dupot nôh.

„Harry!“ ozvalo sa a vtom bol Harry v náručí Siriusa Blacka. „Pre Merlina, mal som taký strach, šteniatko moje. Si úplne ľadový, si v poriadku?“ spýtal sa a odtiahol sa od neho, aby si ho mohol poobzerať.

„Nie tak celkom,“ odvetil Harry potichu.

Blackov pohľad sa náhle zmenil na zamračený. Premeriaval si Harryho od hlavy až po päty. S otázkou v očiach naňho pozrel a videl som, aký nesvoj Harry je. Pristúpil som k nemu a chytil ho za ruku.

„Ja... ja som-“

„Upír,“ ozvalo sa zo schodov, kde stál Lupin. Jeho oči svietili jantárovou farbou.

Black si dlaňou zakryl ústa a odstúpil od nás. „Kto-kto ti to spravil?“ spýtal sa slabo.

Harry mi pevne stískal dlaň, keď odvetil: „Valois.“

„Ten bastard! Ten skurvený bastard! Nestačí čo spravil Lily a Jamesovi! On ešte... zabijem ho!“ Black absolútne vybuchol, pochodoval pred nami zo strany na stranu.

Odkašľal som si, čím som na seba pripútal pozornosť oboch Harryho opatrovníkov. „O Valoisa som sa osobne postaral. Už Harrymu nikdy neublíži.“

 Black zhlboka dýchal a konečne zastal. Chvíľu ma pozoroval, no mlčal. Napokon pristúpil k nám a priložil na Harryho hruď dlaň, rovnako ako som tak spravil ja, keď som sa dozvedel túto správu.

Po lícach mi stiekli slzy, keď necítil žiadne srdce. „Si mŕtvy...“

„Harry nie je mŕtvy, skrátka bol násilím premenený rovnako ako ja!“ ozval sa Lupin opäť a pomaly začal schádzať dolu schodmi.

„Ale ty si pri premene nezomrel! Tvoje srdce stále bije!“ zavzlykal Black a zničene pozoroval Harryho, ktorý len stál po mojom boku a cítil som, že sa psychicky pripravuje na ich odmietnutie.

„Chcel by si, aby bol radšej vlkolakom? A trpel tými príšernými premenami?!“ Lupin prudko schmatol Blacka za ramená a zatriasol ním. „Spamätaj sa!“

„To nič, som pri tebe,“ pošepol som, počas hádky tých dvoch, do Harryho ucha a pobozkal som ho do vlasov.

„Stále je to náš Harry,“ šepkal Lupin Blackovi, ktorý začal krútiť hlavou. „Nie... nie... náš Harry je mŕtvy...“

„Siri... ja... mrzí ma to,“ pošepkal Harry a bolestivo sledoval svojho krstného otca.

Black len bledý ako smrť vzhliadol na Harryho a neprestajne krútil hlavou.

„Myslím, že nemá zmysel túto situáciu naťahovať, ozvite sa, keď sa spamätáte, Black,“  prehovoril som hrubo, keď už som nedokázal vydržať toto bláznivé divadlo.

Lupin na nás ospravedlňujúco vzhliadol a venoval Harrymu malý úsmev. „Prejde ho to.“  Následne pozeral na mňa. „Dávajte nám naňho pozor, pane.“

„O to sa nemusíte báť,“ odvetil som, objal som Harryho vôkol ramien a konečne sme sa mohli premiestniť do Riddle Manor. Nebol som tam celú večnosť, aspoň som mal taký pocit. Dokonca i na Voldemorta som zanevrel, bude pekelne naštvaný, no keď mu ukážem Harryho, iste sa upokojí. A hádam aj Harrymu zodvihne náladu po tom fiasku, ktoré sme práve absolvovali.

„Nenávidí ma... myslel som, že to bude Remus, kto ma odmietne...  no od neho som to skrátka nečakal,“ ozval sa Harry vyhasnuto, keď sme sa ocitli v mojej pracovni.

„Black ešte oľutuje svoje slová a som presvedčený, že to bude on, kto za tebou pobeží so stiahnutým chvostom.“

„Nechcem ho stratiť,“ zamumlal, pretrel si oči a poobzeral sa po miestnosti. „Takže toto je sláve sídlo Temného pána?“

Uškrnul som sa a pristúpil som k nemu. Zozadu som ho objal a pobozkal na ucho. „Len pracovňa, rád ťa tu prevediem, no najprv musím zvolať zasadnutie.“

„Voldemort!“ vyhŕkol zrazu a kľakol si k obrovskému hadovi, ktorý sa k nám priplazil. „V tejto alternatíve ti, žiaľ, nerozumiem, kamarát,“ pošepol Harry s úsmevom.

Bolo krásne vidieť ho usmievať sa.

„Konečne ssste priviedli našše háďa ssspäť do hniezda, môj pane,“ zasyčal Voldemort a so spokojným sykotom sa obtočil vôkol Harryho ruky a ramena.

Ako za starých čias. Nedokázal som sa zbaviť úsmevu, ktorý mi pokrýval tvár. Ešte som si dovolil nejakú tú chvíľu zotrvať a vychutnávať onú scénku, no nakoniec som musel urobiť potrebné veci. Zvolal som všetkých dôležitých nasledovníkov mojej aliancie do sídla. Dovolil som si pozvať aj Luciusovho a Nottovho syna. Samozrejme kvôli Harrymu. Zatiaľ čo sa mladý Malfoy a Nott, zatvorili s Harrym v mojej pracovni, ja som svojim prívržencom za dlhým jedálenským stolom, všetko vysvetlil. Prebrali sme i nejaké akútne záležitosti a následne som prijal gratulácie k opätovnému získaniu titulu Temného pána, ministra mágie a v neposlednej rade k zasnúbeniu.

Správy sa tu šírili ozaj rýchlo.

Debatovali sme až do neskorých hodín, na malý moment som si dovolil odbehnúť a skontrolovať Harryho. Celý čas som bol nervózny, pretože som netušil ako pochodil s Theodorom a Dracom.

Z mojej pracovne sa ozývala hudba a smiech. Nenápadne som nazrel do vnútra a videl som tri postavy sediace na gauči. Hrali nejakú hru, popíjali moju pekelne drahú whisky a zabávali sa. Nechcel som ich rušiť. Ľahké pousmiatie sa dotklo mojich pier, keď som videl Harryho opäť šťastného, akoby sa vôbec nič nezmenilo, teraz najväčšmi pripomínal svoje staré ja. Už som si bol viac než istý, že jeho premena nebude mať až také radikálne dôsledky. Harry bol silný mág a priveľmi láskavá osoba, ktorá dokázala bojovať s brutálnou stránkou bytosti, ktorou sa stal.

OOO

„Takže Draco a Theodor to vzali dobre?“ spýtal som sa, zatiaľ čo sme večer ležali v mojej veľkej posteli. Objímal som Harryho zozadu a tvár som mal ponorenú v jeho vlasoch.

„Theo sa ma začal vypytovať, aké špeciálne schopnosti som nadobudol a Draco vravel, že je to v pohode, že za tú krásu by sa tiež nechal premeniť na upíra,“ odvetil krútiac hlavou.

„Už len, aby to akceptoval tvoj úžasný náhradný otec a o problém menej,“ zamumlal som mu do vlasov a nasával som ich vôňu. Rukou som ho hladil po pevnom bruchu a natlačil som sa k nemu tesnejšie. Boli sme ako dve lyžice, uložené v sebe.

Harry si utrápene povzdychol, načo som okamžite v duchu zaklial, nechcel som kaziť jeho dobrú náladu témou Black. Začal som mu jemne okusovať ucho, pomaly som prešiel ku krku, rukou som ho pohladil v rozkroku a Harry si potichu vzdychol. Pár krát som prešiel po jeho vzrušení až som sa opäť vydal na cestu cez jeho boky až k pevnému zadku. Opatrne som doňho zasunul prst, načo Harry súhlasne zahmkal. Krúžil som v ňom a bozkával ho na šiji. Začínal som si zvykať na teplotu jeho pokožky, koniec koncov, bol príjemné studený.

Vytiahol som z neho prsty, ktoré som postupne pridával a vnikol som doňho. Pomalšie ako naposledy, pevne som ho držal za bok a keď som došiel až po koreň, zastal som. Vzrušenie opäť opantalo moju myseľ a podmanilo si celé moje bytie. Harry si noril polovicu tváre do vankúša a potichu stonal. Rukou zašmátral za seba a uchopil moju dlaň. Bolo už našim zvykom sa pri milovaní držať rukami, na ktorých sme mali znamenia, v tej chvíli akoby sme boli spojení omnoho intenzívnejšie. Pomaly som doňho začal prirážať. Cíti som jeho svaly vôkol môjho údu, sťahovali sa a odťahovali v pravidelnom rytme. Harry sa ku mne natočil tvárou a vyžiadal si bozk, ktorý bol tvrdý a dravý. Okusovali sme si pery, bojovali s jazykmi, zatiaľ čo som sa v ňom hýbal – von a dnu, dnu a von. Dlaňami sme sa silno stískali až nám beleli hánky.

Zastonal som oproti jeho ústam, keď sa vôkol mňa tesne stiahol. Vášnivo som ho bozkával všade– do vlasov, na šiju, krk, rameno – chcel som ochutnať každé miesto, na ktoré som perami dosiahol.

„Harry...“ zastonal som jeho meno, keď začal prirážať proti mne.

Vyvrcholil som skôr ako on, no po chvíli ma nasledoval, pretože som sa v ňom neprestal hýbať. Ťažko som oddychoval, ústami prilepený o jeho pokožku. A až teraz som si všimol mierny tras jeho tela. Zamračil som sa a otočil si ho k sebe. Stačil mi jediný pohľad do jeho očí a pochopil som – bola to už nejaká doba, čo sa naposledy napil.

„Prečo si nepovedal, že cítiš hlad?“ spýtal som sa vyčítavo.

Harry sa posadil, aby nemusel čeliť môjmu pohľadu. Automaticky som si vedľa neho prisadol. Pobozkal som ho na spánok, no keď odo mňa odvrátil tvár, nahol som sa, aby som na ňu dovidel.

Harry si povzdychol a utrápenými očami pozrel do mojich. „Snažím sa to odkladať, až kým to nie je akútne. Nechcem ti zbytočne spôsobovať bolesť.“

S láskavým úsmevom som pokrútil hlavou. Môj Harry bol skrátka nepoučiteľný, neuveriteľné, že sa ho jeho vlastnosti držali i po premene. „Nebuď hlúpy... nebolí ma to. Rozhodne nie viac ako teba, keď trpíš hladom.“ Pravda bola, že ma to v skutočnosti nebolelo tak, ako obyčajného kúzelníka. Môj prah bolesti bol predsa len odlišný po odtrhnutí mojej duše.

Kolenačky som sa prisunul k Harrymu, vzal ho za ramená a pritiahol som si ho tesne k sebe. Chvíľu mi pozeral do očí a nakoniec sa nie veľmi nadšene sklonil, aby mi vtisol bozk na stranu krku a následne sa do mňa zahryzol. Prisal sa ku mne, keď som zatvoril oči a sústredil sa len na spŕšku pocitov, ktoré v mojom tele vybuchovali.

„Pi,“ šepol som a objímal ho. „Koľko len chceš. Všetko je v poriadku,“ utešoval som ho.

Mal som pocit, že ubehli celé hodiny, akoby nedokázal prestať. A možno to hodiny vôbec neboli, možno mi to tak len pripadalo, pretože som bol letargický a unavený. Harry ma dlaňou držal za tvár a ja som sa oňho opieral, ak by ma teraz pustil, bezvládne by som sa zosunul dole. Zrazu som ucítil už známu pálčivú bolesť a začul som Harryho ťažké oddychovanie.

„Prehnal som to,“ zachrapčal, no bol som príliš omámený na to, aby som mu odpovedal.

Hlava mi klesla na jeho rameno, keď ma prestal podopierať. Studenými ramenami ma objal okolo hrude a uložil ma na matrac. Hlavou som unavene klesol na vankúš a pozoroval som ho. Akoby žiaril, keď bol toľko nasýtený. Vyzeral tak silne a mocne.

„Budeš v poriadku, však?“ spýtal sa ma starostlivo a previnilo ma sledoval.

Musel som sa usmiať, kedy už konečne pochopí, že ma nemôže zraniť? Opatrne si ľahol ku mne a pritiahol si ma k sebe.

„Nenávidím to, Tommy, mám pocit, že ťa využívam,“ rozprával potichu, zatiaľ čo som prepadal do tmy.

„Si vážne čudácky upír, Harry,“ slabo som sa zasmial, keď som konečne cítil, že dokážem rozprávať.

Harry si odfrkol a natáčal si pramienok mojich vlasov vôkol prsta. „Ty máš teda čo hovoriť, Temný pane. Dovolíš, aby sa z teba kŕmil upír.

„Nie hocaký upír, ale môj budúci manžel,“ zamumlal som a zatvoril oči.

Nastalo ticho, počas ktorého mi vtisol bozk na čelo a pošepol: „Sladké sny, Tommy, budem nad tebou bdieť celú noc.“

S posledným pousmiatím som vyčerpaním zaspal.

OOO

A o pár týždňov Harry úspešne zvládol koncoročné skúšky. Pripravil som mu malú oslavu a nezabudol som pozvať aj Blacka. Ukázal sa, ako som predpokladal, ospravedlňoval sa hádam celý večierok, no a túto udalosť som využil aj na to, aby som zdvorilo požiadal Blacka a Lupina o Harryho ruku. Neboli prekvapení – čítali totiž tlač, kde sme boli deň čo deň na titulných stránkach. Isteže súhlasili, pretože ak by nie, nuž, zariadil by som to.

Vzali sme sa pred Vianocami. Mal som pravdu, v obleku ženícha vyzeral absolútne skvostne. Na magickej ceremónii a pri výmene obrúčok, boli len naši najbližší – Harryho svedok Draco a môj svedok Lucius. Prirodzene nechýbala ani Grangerová a mladý Nott, Severus a Narcissa, a nakoniec Black s Lupinom. Naozaj sa tu stretla rôznorodá sorta. Zábavný pohľad bol najmä na Severusa a Blacka, ktorí sa vraždili pohľadmi, no ja som nikoho z nich nevidel, ani nevnímal. V tento deň pre mňa jestvoval len Harry. Bol taký nádherný, že som z neho nedokázal ani len na stotinku upustiť pohľad. Nemohol som uveriť, že po tom všetkom sa konečne stal oficiálne môj – môj manžel.

Keď sme vychádzali zo siene na ministerstve, čakali nás tam už celé rady reportérov, ktorí fotili každý náš krok. Príjemne som sa usmieval a kýval som im, bol som nadšený, že každý uvidí, kto je mojim manželom. Harry už taký nadchnutý nebol. Keď sme prechádzali preplnenou chodbou, vystrel sa a zahalil si tvár chladnou maskou. Nikdy nebol na tieto veci a mne to absolútne neprekážalo. No ja ako minister som si také ignorovanie rozhodne dovoliť nemohol.

Večierok sa konal na mojom a Harryho panstve – Riddle Manor. Tu už sa zhromaždila celá masa ľudí, od mojich kolegov, prívržencov až po Harryho priateľov a spolužiakov. Nuž, hosťom som sa priveľmi nevenoval. Pretože som bol len pri ňom a každú sekundu som venoval len jemu. Zvyšok ľudí a celé okolie pre mňa bolo len akýmsi zákulisím, zatiaľ čo Harry bol vysvieteným javiskom.

Len čo sa zotmelo a zábava bola v plnom prúde a hostia začínali byť značne podgurážení, ušli sme. Nuž, lepšie povedané, tak trochu som Harryho uniesol, no nebránil sa. Smial sa, keď sme došli k známemu jazeru v muklovskej oblasti, neďaleko bytu, ktorý mi Harry kúpil, keď ma vyslobodil zo sirotinca. Bola už poriadna tma, no ponad ľadom pokrytú plochu som vykúzlil tisícku malých svetielok. Ďalším kúzlom som naše topánky premenil v korčule a prešiel som na jazero.

Harry si zamračene premeriaval celú plochu a hrúbku ľadu. Musel som sa veľmi premáhať, aby som sa nerozosmial. 

„No tak poď, Harry, netušil som, že upíri majú strach z ľadu,“ široko som sa usmieval a načahoval som k nemu ruku. „Sľúbil som ti predsa, že ťa to naučím, rovnako tak, ako si ma to kedysi naučil ty.“

„Jasné, alebo je skutočnosť taká, že ma chceš v náš svadobný deň zabiť,“ zavtipkoval, no dosť dobre som videl, že môj milovaný manžel sa trochu predsa len bojí, lebo vzápätí urobil nenápadný krok dozadu.

„Možno by som ti to teda mal prikázať ako Temný pán,“ provokoval som ho pobavene.

Harry na mňa zlostne prižmúril oči. „Dokázal som to vtedy, dokážem to aj teraz!“ odvetil odhodlane a ignoroval moju pomocnú ruku, keď vstúpil na zľadovatené jazero.

V momente sa mu skrížili nohy, zatackal sa, zakolísal a vykríkol: „Tommy!“

S úsmevom som ho chytil okolo pásu a vyrovnal ho. Stáli sme čelami k sebe a Harry ma držal nadľudskou silou za ramená. „Kde je tvoja upírska elegancia?“

Chvíľu mi len pozeral do očí a zdalo sa, že premýšľa. „Hm, pravda, som predsa upír. Sleduj!“ Pustil sa ma a stál bez pomoci. Vyrovnal sa, zodvihol bradu, venoval mi okúzľujúci úsmev a začal sa korčuľovať, akoby to robil od mala. Neuveriteľné. Celý ten čas to na mňa hral?

S prekvapeným úškrnom som ho nasledoval. Harry sa začal točiť vôkol mňa s eleganciou a pôvabom. Bolo vzrušujúce sledovať ho. Zastal som a ostal uväznený v kruhu, keď okolo mňa krúžil nadľudskou rýchlosťou. Videl som ho len ako rozmazanú škvrnu, všade vôkol mňa. Hral sa so mnou. Pousmial som sa, skoncentroval, zameral som sa na jeho rýchlosť a v zlomku sekundy som sa spustil za ním. Pevne som ho chytil a Harry sa so smiechom ocitol v mojom náručí. Nevedel som sa naňho vynadívať. Jeho chladná tvár žiarila a oči mu iskrili.

„Korčuľovať sa očividne vieš,“ zodvihol som obočie, zatiaľ čo som ho rukou objímal vôkol pásu a druhú som mal vpletenú v jeho vlasoch.

„Nevedel som,“ odvetil, keď sa upokojil. „No dal som na tvoje slová, využil som svoju upírsku eleganciu.“

„Nemôžem si zvyknúť na tvoju dokonalosť,“ zašepkal som mu do ucha.

„Och, nelichoť mi, poznám tvoje triky,“ zamumlal a bradu si položil na moje rameno.

Vyhľadal som jeho ruku a spojil som naše dlane. Tú moju zdobila obrúčka i znamenie. Druhou rukou som ho stále objímal za pás, keď som sa začal pomaly hýbať v rytme neexistujúcej hudby a Harry moje kroky kopíroval. Bol to nežný tanec v našom malom ľadovom svete. Drobné vločky padali z tmavého neba, pomedzi drobné svetielka, ktoré sa vznášali nad našimi hlavami.

Harry zodvihol tvár, aby mi videl do očí a spýtal sa: „Novomanželský tanec?“

Prikývol som. Chytil som ho pevnejšie a urobil som s nami otočku, predklonil som Harryho dopredu a sklonil som sa k nemu. Ostali sme tak, pozerajúc jeden na druhého.

„Myslím, že sa mám ešte čo učiť,“ zašepkal Harry jemne.

„Máme na to predsa celú večnosť. Naučíme sa všetko, čo budeme chcieť,“ odvetil som proti jeho perám a pevne ho držal.

Harry ma zrazu nezbedne potiahol za sako, až sme telo na tele dopadli na ľad. Jeho oči sa usmievali spolu s ním. Nedokázal som ho nepobozkať, nasal som tie studené pery medzi svoje a ľahol som si vedľa neho.

„Pozri, vločky sú čoraz väčšie,“ pošepol, sledujúc oblohu nad nami.

Ruky medzi našimi telami sa automaticky preplietli. Pohladil som snubný prsteň a obrúčku, ktorú mal na prstenníku a miesto na oblohu, som pozeral na profil jeho tváre.

„To bola, ale dlhá cesta, však?“ prehovoril po chvíli.

Pozoroval som ako vločky dopadali na jeho tvár a niektoré mu ozdobili tmavé mihalnice. Dlhá cesta... presne si pamätám, ako som po prvýkrát uvidel jeho zelené oči, ako som sa tešil na prázdniny len, aby som mohol byť konečne s sním; ako mi zomrel v náručí a ja som žil dlhé roky bez neho útrpne čakajúc, kedy sa narodí. Spomínam si, ako som ho sotva ročného stískal v náručí – bol taký rozkošný. Ako som rok, čo rok bojoval, len aby som ho našiel, keď ho Dumbledore ukryl... prekonali sme celú kopu prekážok, aby sme sa dostali do tohto bodu, do tohto času, do tejto chvíle. Do chvíle, kedy budeme konečne spolu bez toho, aby nás niekto znovu oddelil, pretože Harryho už mi nevezme nikto. „Ak by si vrátil čas, šiel by som do toho opäť,“ odvetil som a palcom som mu stále hladil dlaň, ktorú som pevne zvieral vo svojej.

„Nikdy som to neoľutoval, Tommy,“ obrátil ku mne hlavu a naše pohľady sa uzamkli. „A stačilo tak málo, aby si sa nestal Voldemortom, mužom, ktorý napáchal toľko zla. Stačilo tak málo...“ odmlčal sa a ja som sa len tíško ponáral v jeho zelených očiach. „Ak by mi v mojej predošlej budúcnosti niekto, čo i len naznačil, že sa v alternatíve, ktorú vytvorím, ožením s lordom Voldemortom, poslal by som na psychiatriu seba i jeho,“ pokrútil hlavou a zasmial sa. „Kto by to bol povedal, že skončíme takto, spolu.“

Voľnú ruku som natiahol a pohladil som ho po líci. „Vždy a navždy,“ odtušil som nežne.

„Aké dlhé bude naše navždy, Tommy?“ spýtal sa potichu.

„Koľko si len budeš želať, také dlhé bude,“ odvetil som, naklonil som sa a jemne som priložil pery k tým jeho. Začal som ho pomaly bozkávať, vychutnávajúc si ten nádherný pocit, ktorý sa vo mne vynáral zakaždým, čo som vykonával túto činnosť. Harry mi bozk s rovnakou nežnosťou oplácal.

Nakoniec sme sa od seba s malými úsmevmi odtiahli a ležali sme vedľa seba, sledujúc vločky, ktoré sa skrúcali a tancovali, ako my pred chvíľou, v mrazivom vzduchu.

~

„A tak som sa prestal báť smrti, pretože som vedel, že keď ten deň nadíde, bude to s ním a po jeho boku.“