Harry Potter fanfiction

Na druhý deň som musel Harryho veľmi neochotne opustiť. Konala sa tlačová konferencia. Verejnosť sa zaujímala o Harryho prípad – predsa len mnohí kúzelníci sa obávali o vlastné deti, preto som ich musel ubezpečiť, že ich deťom nič podobné nehrozí. Nik z nich nevedel, čo sa skutočne skrývalo za Harryho únosom. Netušili, že bol predmetom vyjednávania práve on preto, lebo bol pre mňa najdôležitejšou bytosťou v celom vesmíre, vedel to len Valois a samozrejme toho využil.

Vo svojom vyhlásení som podal čo najdôveryhodnejšiu správu o tom, ako sa mi podarilo rokfortského študenta zachrániť. Celé toto divadielko trvalo až do večera – bol som poriadne vynervovaný, pretože som chcel byť s Harrym, nemal som dobrý pocit z toho, že je v nemocnici sám. Dal som ho samozrejme strážiť aurormi, no aj tak by som ho radšej strážil osobne. No neustále sa mi niečo stavalo do cesty až som nakoniec skončil v kancelárii vedúceho aurorov a skúšal som pomocou magickej mapy lokalizovať miesto, na ktorom Valois Harryho držal. Aj keby sa nám to miesto podarilo nájsť, bol som si istý, že tam už Valois dávno nie je. Ako ho poznám, určite si buduje nové impérium, kde ma v pláne vládnuť ako nový kráľ temného sveta. Uškrnul som sa – ten idiot bol taký naivný.

Harryho nemocničná izba sa nachádzala v špeciálnej časti svätého Munga. Na samom vrchnom poschodí. Vo výťahu som šiel sám, predsa len, vo večerných hodinách tu veľa kúzelníkov nebolo. Vystúpil som na priestrannej chodbe, no okamžite som zachytil mierny rozruch.

„Prepáčte pane, ale žiadam vás, aby ste odišli!“ začul som prísny hlas jednej z ošetrovateliek.

„Len sa chcem uistiť, že bude v poriadku. Nemal som v pláne ho tak rozrušiť.“ Tak tento odporný hlas by som spoznal hocikedy.

„Profesor Dumbledore, prosím, nenúťte ma dať vás vyviesť. Pre muža vášho postavenie by to bolo veľmi ponižujúce, mýlim sa snáď?“ tretí hlas patril riaditeľovi nemocnice.

Rútil som sa chodbou ako víchor, zahol som za roh, kde sa celý rozhovor odohrával. Všetci traja na mňa v momente vzhliadli.

„Pán námestník!“ zvolal riaditeľ znepokojene. Okamžite som postrehol, aký je bledý v tvári.

„Dobrý večer, Tom,“ pozdravil ma Dumbledore, ktorý mal na sebe príšerný habit s potlačou večernej oblohy.

„Čo sa tu deje?“ spýtal som sa kultivovane, no oči mi sršali potláčaným hnevom.

„Tu prítomný pán Dumbledore prišiel navštíviť svojho študenta. Keď som ho prišla upozorniť, že návštevné hodiny vypršali, zistila som, že je izba zamknutá, nik z nás sa do nej nemohol dostať. A keď nakoniec  riaditeľ Dumbledore izbu odomkol, stav pána Pottera sa značne zhoršil. A aby toho nebolo málo, odmieta odísť!“ ujala sa vysvetľovania vrchná ošetrovateľka.

„Nechajte nás, prosím, s pánom profesorom osamote,“ požiadal som ich a skrýval som ten šialený hnev, ktorý sa vo mne chystal vybuchnúť.

„Iste,“ prikývol riaditeľ Pierce a spolu s ošetrovateľkou odišli.

Dumbledore ma ostražito pozoroval, keď som zavrčal: „Ako si si len mohol dovoliť po tom všetkom prísť za Harrym?“

Odkašľal si a odvetil: „Hádam nemám právo navštíviť chlapca, ktorý mi je ako vlastný vnuk?“

Odfrkol som si. „Vlastný vnuk vravíš? Po všetkých tých klamstvách, ktoré si mu natlačil do hlavy si dovoľuješ nazývať ho tak? A ešte máš tú drzosť zamknúť sa s ním v izbe? Čo si mu kurva spravil, Dumbledore?“ Prútik som pevne zvieral v dlani a s vypätím všetkých síl som sa snažil ovládnuť.

„Všetko som mu vysvetlil, samozrejme. Potreboval som mu odôvodniť úmysly mojich konaní bez toho, aby nás niekto rušil, preto som musel použiť takýto nemilý spôsob,“ rozprával s pokojnou tvárou a hľadel mi priamo do očí.

„Vykonal si minimálne tri priestupky, za ktoré by som ťa mohol nechať odvolať z tvojej funkcie riaditeľa. Uvedomuješ si to?“

Dumbledore sa pousmial. „Vyhrážaš sa mi, Tom?“ spýtal sa pokojne.

„Upozorňujem ťa ako námestník ministra, Albus,“ odvetil som a zabíjal ho pohľadom.

„Nezabúdaj, že vo Wizengamote mám stále veľkú moc. Len tak ľahko by si ma nezosadil.“

To som veľmi dobre vedel, ten starý parchant! Najradšej by som mu podpálil tú jeho otrasnú bradu. „Konexie nie sú všetko, Albus, pravidlá sa musia dodržiavať, kam by inak nás svet dospel, mám pravdu?“ riekol som arogantne.

Nepatrne na mňa prižmúril oči, no jeho tvár stále ostávala prívetivá, akoby sme viedli veľmi príjemný rozhovor. „Och, to máš veľkú pravdu, chlapče môj.“

Skontroloval som okolie a vrhol na nás tlmiace kúzlo. „Kde je Gellert?“ Zmenil som razom tému.

Prekvapene zodvihol obočie a zamyslene sa zaťahal za bradu. „Obávam sa, že ti nerozumiem. Odkiaľ by som to mal vedieť?“

Počas Valoisovho dramatického výstupu som sa mu stihol pohrabať v hlave a podarilo sa mi zistiť, že Grindelwalda z väzby nevyslobodil, len jeden kúzelník mohol mať také schopnosti. Ako som si vôbec mohol myslieť, že by niekto ako Valois dokázal preniknúť skrz tie silné ochrany na Nurmengarde? Musel to byť Dumbledore, bol som si tým absolútne istý.

„Len tak si mohol vedieť o tom, že som Temný pán. Gellert bol jediný, kto ti to mohol prezradiť. Tak kde je?“

Neviem či sa mi to len zazdalo, no Dumbledore mierne zbledol a jeho oči náhle pohasli. „Je mŕtvy.“

Presne ako som si myslel. Neklamal mi, videl som... cítil som to z neho. Skrz zaťaté zuby som prehovoril: „Prinútil si ho, aby ti vyzradil, kto je jeho nástupcom, však? Toľko si prahol po tom, zastaviť nového Temného pána, že si kvôli tomu obetoval muža, ktorého si miloval. Čo si ty vôbec zač, Albus Dumbledore? Chceš ma zastaviť, lebo si presvedčený, že som zlo – Grindelwaldov nástupca, no jediné zlo si tu ty a prekliaty Valois!“

Gellertova smrť ma mrzela, svojim spôsobom som ho mal rád, aj keď som vedel, že by ma neváhal zabiť, aby sa mohol opäť ujať svojho titulu. No bol to on, kto si ma vybral ako nástupcu, keď som ho začal navštevovať vo väzení. Bol to on, kto bol mojim mentorom. A som si istý, že Dumbledore veľmi dobre vedel, že ak prinúti Grindelwalda porušiť zmluvu tým, že mu prezradí, kto je jeho nástupcom, tak ho kúzlo prísahy zabije.

Dumbledorove hrejivé oči ochladli a stvrdli, keď odvetil: „Musel som vedieť, kto sa stal novým nebezpečenstvom v magickom svete! Ako najmocnejší čarodejník svojej doby som bol zodpovedný za elimináciu Temného pána; svoju úlohu som si splnil, keď som porazil Gellerta, a preto som teraz potreboval vedieť, kto je jeho nástupcom, aby som mohol informovať nového kúzelníka, ktorý zodpovednosť eliminácie prebral. Harry sa čoskoro stane najmocnejším čarodejníkom svojej doby a bude zodpovedný za to, aby ťa zničil! Gellertova smrť za to stála, ide o vyššie dobro.“

„Choď do čerta s tým tvojím vyšším dobrom! Ja už nie som Temný pán, toho titulu som sa vzdal, aby som Harryho zachránil. Stále som pre teba príšera, ktorá musí byť zabitá?“

Dumbledorove oči ma zamračene skúmali. „Klameš, Tom. Už ako dieťa si bol klamár, vrah a manipulátor. Vedel som, že budeš kráčať po temných chodníčkoch už vtedy, čo som za tebou prišiel do sirotinca. Viem o tvojich skutkoch, viem ako si povraždil tých chlapcov v tom kostole. Nebola to jediná vražda, ktorú si spáchal. Prešetroval som ťa, Tom. Viem o tebe veľa vecí. Si príšera, si Temný pán a musíš byť zastavený.“

Prevrátil som očami a podráždene si povzdychol. Neexistoval spôsob, ako tomu starcovi otvoriť oči.

„No jedna vec ma trápi už mnohé roky,“ pokračoval zamyslene. „Tvoj vzťah k Harrymu. Prečo si si vybral práve jeho? Už od malička po ňom prahneš. Viem, že je pre teba veľmi dôležitý, čo si zrejme Valois všimol, a preto ho uniesol a zabil mu rodičov. No prečo je práve on pre teba tak významný? Snažíš sa ho prilákať na svoju stranu, pretože vieš, že to bude on, kto ťa jedného dňa zabije? Je tvojim prirodzeným nepriateľom, a preto sa nebodaj držíš starého pravidla: priateľa si drž blízko a nepriateľa ešte bližšie?“

„O mne a o Harrym absolútne nič nevieš! Neopovažuj sa ma obviňovať z toho, že by som ním manipuloval v môj prospech!“ Dumbledore sa dotkol pre mňa citlivej témy. Moja vyrovnaná maska pomaly opadala.

„Och, správne, lákaš ho na svoju stranu, aby si mohol využiť jeho moc a nakoniec ho zabiješ. A potom ti už nikto nebude stáť v ceste v tvojich diabolských plánoch. Nakoniec by som sa vôbec nečudoval, kebyže spolupracuješ s Valoisom. Ako ťa poznám z Valoisa si si spravil svojho panáčika, ktorý ťa počúva na slovo. Prikázal si mu, aby Harryho uniesol, zatiaľ čo ty ho zdanlivo zachrániš a prinútiš tak Harryho, aby ťa uctieval. Hm, brilantný plán, to vskutku, Tom.“

Prútik som drvil v pästi. „Nemáš ani len tušenia o tom čo hovoríš! A teraz odtiaľto vypadni, kým ťa nechám vyviesť!“

Dumbledore sa provokatívne zachichotal. „Nebodaj som udrel na citlivú strunku, pán námestník?“ spýtal sa, no nečakal na odpoveď, tú už dávno poznal. „Čoskoro sa uvidíme,“ riekol spokojne a odišiel.

Na perách som mal vraždiace zaklínadlo a prútik som zvieral tak pevne až mi belela hánka. Zhlboka som dýchal, aby som sa upokojil. Roztrhám ho na kusy, jedného dňa mi za všetko zaplatí! V hlave som mal teraz azda tak tisíc rôznych obrazov toho, ako Dumbledora mučím a vraždím. Nakoniec som sa vyrovnal, oprášil si sako a vošiel na hlavnú chodbu, kde už na mňa čakal riaditeľ. Na Dumbledora som vtom okamihu celkom zabudol. Teraz ma zaujímal iba Harry.

„Veľmi sa ospravedlňujem za také nepríjemnosti, pane, postaral som sa o to, aby profesor Dumbledore nebol viac k chlapcovi pustený.“

Prikývol som a nasledoval ho na koniec chodby, kde sa nachádzala Harryho izba. Vošli sme do vnútra, nad Harryho lôžkom postával vrchný liečiteľ a mával nad ním prútikom.

„Zvýšila sa mu teplota, ktorá bola spôsobená slabou infekciou, ktorá sa mu usídlila v pľúcach. Prítomnosť profesora Dumbledora jeho stav iba vyhrotil a zhoršil,“ informoval ma Pierce potichu.

Liečiteľ zrejme dokončil svoju prácu a podišiel k nám. „Nasadil som mu rôzne liečivá, ktoré infekciu zastavia, no čaká ho veľmi nepríjemná noc,“ prehovoril a pokračoval: „Avšak bude v poriadku, je to skutočne veľmi silný mladý muž,“ vážny výraz postaršieho liečiteľa sa mierne uvoľnil.

„Výborne, Ignácius, teraz nechajme pacienta odpočívať,“ riekol riaditeľ a predtým ako odišli dodal: „Ak by ste čokoľvek potrebovali, pane, neváhajte kontaktovať mňa alebo prítomné ošetrovateľky.“

Prikývol som a zatvoril za nimi dvere. Unavene som sa posadil do kresla pri Harryho posteli a chytil ho za horúcu dlaň, ktorú som si priložil k perám a pobozkal jej chrbát. „Nemal som od teba odchádzať,“ pošepol som s hlasom plným výčitiek.

Harryho zatvorené viečka sa mierne zachveli, keď chrapľavo prehovoril: „Ne-môžeš tu byť stále. Máš svoje povinnosti. Aj tak by som sa kon-frontácii s Dum-bledorom nevyhol.“

„Nie, ale rozhodne by si to nemusel absolvovať v tomto stave.“

Harry pootvoril oči a skrz mihalnice hľadel na strop. „On... snažil sa ma pre-svedčiť, že-“

Zrazu sa chytil na hrudi a bolestne privrel viečka.

Rýchlo som sa k nemu nahol a bozkal ho na spánok. „Pššt, nerozprávaj.“

Harrymu sa zachvela bledá pera, keď oči opäť pootvoril. Vyzeral tak nešťastne až mi to spôsobovalo bolesť. „On mi stá-le tvrdil, že-že ťa musím zabiť...“

Takže toto ho tak veľmi rozrušilo a spôsobilo mu to tieto zdravotné nepríjemnosti. Ten starý idiot!

„Ako... ako ma môže nú-tiť k niečomu takému? Pove-dal, že ak to nes-pravím dobrovoľne, tak ma prinúti, Tommy. Nedovolíš to, však?“ Zelené, vystrašené oči sa zabodli do tých mojich.

Bolo až k smiechu, aký silný citový vplyv mali na mňa jeho prekrásne oči. Len čo som v nich zazrel strach či bolesť, mal som chuť urobiť čokoľvek, aby som ich tejto emócie zbavil. Merlin, Harry si vôbec neuvedomoval, akú moc nado mnou mal. Stačilo, aby ma požiadal o čokoľvek a ja by som to splnil. Zabil by som preňho, pohol by som celou zemou, ak by si to želal... a ako som tak do tých smaragdových hlbín hľadel, uvedomil som si, že by som kvôli nemu pokojne aj zomrel.

„Nedovolím to. Samozrejme, že nie,“ zašepkal som a nežne som mu prehrabol vlasy. „Už žijem iba pre teba, urobím všetko čo budeš chcieť, čokoľvek si budeš želať.“

Harry ma zrazu pevne schmatol za ruku, ktorou som ho doteraz hladkal a pritiahol si ma k sebe. Ocitol som sa tesne pred jeho nezdravo bledou tvárou a sledoval tie iskrivé zelené oči, ktoré ma prebodávali láskou.

Hľadeli sme si do očí, slová neboli potrebné... obaja sme vedeli, čo ten druhý cíti... boli sme spojení mágiou, krvou a láskou – nejestvovalo silnejšie prepojenie. Mal som pocit akoby sme boli jedným. Skutočne neexistovali slová, ktorými by som mohol dostatočne opísať, čo som cítil, práve v tomto momente.

Po tom, čo Harry zomrel; po všetkých tých rokoch, čo som čakal na jeho narodenie; musel som znášať to, že mi ho neustále niekto bral; a potom som musel pretrpieť jeho nenávisť a teraz bolo všetko tak, ako byť malo. To že mi Harry konečne opätoval lásku a že si spomenul, bolo pre mňa také vzácne až som cítil, že to nebude trvať dlho. Bál som sa toho, čo opäť príde, čo sa nám postaví do cesty nabudúce.

Harry akoby vycítil moje myšlienky, keď ma nežne pohladil na líci a prinútil ma skloniť tvár k tej jeho. Jemne ma pobozkal, zatiaľ čo som si oprel čelo o to jeho a zatvoril som oči. Všetky tie negatívne myšlienky som vykliesnil z mojej mysle a sústredil sa len na tento okamih, len na tento pocit. Na Harryho vôňu; na teplo vychádzajúce z jeho tela; na príjemné brnenie, ktoré mi ostávalo na pokožke všade, kde sa ma Harry dotkol. Na jeho bozky a hlavne na slastný pocit, ktorý mnou vibroval skrz naše spojenie.

„Mám strach, že nás rozdelia,“ zašepkal Harry oproti mojim perám.

„Aj keby, vždy si k tebe nájdem cestu... veď vieš, že by som si ťa našiel kdekoľvek,“ odvetil som a obtrel som sa o jeho pery tými mojimi.

Harry sa prerývane nadýchol a pokračoval: „Teraz, keď už všetko viem... netuším, či bez teba vydržím toľko, čo predtým. Mám pocit, že ak ťa neuvidím viac ako týždeň, zošaliem...“

Musel som sa pousmiať. Konečne mu budem skutočne chýbať. „Našiel som spôsob, ako sa za tebou dostať do Rokfortu.“

Harry prudko otvoril oči a s neskrývaným nadšením vyhŕkol: „Skutočne?“

Oči mu žiarili plejádou emócii a jeho tvár si ešte stále zachovávala niečo z jeho detskej roztomilosti. Nedokázal som od neho odtrhnúť zrak. Stačilo mi sledovať jeho tvár a bol som vzrušený. Zrazu som úplne zabudol o čom sme sa rozprávali a briskne som sa k nemu sklonil. Vtisol som mu bozk na pery a hneď na to som sa jazykom ponoril medzi ne. Láskal som celé to teplé vnútro a preplietal sa s jeho jazykom. Nasával som jeho pery medzi tie svoje a mal som pocit, že všetok ten nezdravý hlad po jeho tele, ktorý som v sebe toľkú dobu musel potláčať, vytreskol von a nedal sa utíšiť. Svet vôkol mňa prestal existovať, môj svet bol len Harry.

Bez toho, aby som sa vynoril z tých sladkých úst, som sa nohami vyšvihol na jeho posteľ a priľahol ho celým telom. Zároveň som si dával pozor, aby som mu neublížil – sám som sa čudoval môjmu racionálnemu zmýšľaniu, zatiaľ čo som bol ponorený v toľkej chtivosti. Vášnivo som ho bozkával a rukami som blúdil po jeho tele. Cítil som, ako si Harry vplietol dlaň do mojich vlasov a potichu mi zastonal do úst, keď sa naše vzrušenia navzájom obtreli. Odrhol som pery od tých Harryho a vrhol sa mu na odhalený krk, ktorého kožu som nežne nasával a bozkával. Až keď sa Harry slabo rozkašľal, onen opar, ktorým som bol obklopený, sa vytratil a dokázal som uvažovať nad dôsledkami mojich činov.

V momente som sa zastavil a zadýchane som vzhliadol do Harryho tváre. „Neublížil som ti?“

Harry lapal po dychu, keď pokrútil hlavou. „Nie, kiež by si ne-prestal,“ zachrapčal a uškrnul sa.

Pokrútil som hlavou a vtisol mu posledný bozk na pery. „Čoskoro ma už nič nezastaví v tom, aby som si ťa vzal,“ pošepol som mu pri uchu a zliezol som z neho. Ľahol som si po jeho boku a objal ho. Harry sa ku mne spokojne pritúlil a zatvoril oči.

„Ľúbim ťa...“ zašepkal, len čo sa vydal do ríše snov.

Ponoril som si tvár do jeho vlasov a pobozkal ho do nich. „Aj ja teba, Harry.“

OOO

Malfoyovci usporadúvali prvý vianočný ples po niekoľkých rokoch. Zväčša som na podobné udalosti nechodil, no tento krát som neodmietol. Akákoľvek príležitosť, vďaka ktorej môžem vidieť Harryho, bola pre mňa vzácna. Hoci od minulého roka som Harryho začal občas navštevovať v škole skrz očarovaný krb v Severusovej komnate – Dumbledore na nič neprišiel – no nemohli sme sa stretávať príliš často, aby si toho niekto nevšimol.

Pozvaní boli samozrejme všetci, čo v našej spoločnosti niečo znamenali a nechýbali ani moji najhlavnejší prívrženci. Už minulý rok, po tých nepríjemný udalostiach s Valoisom, som im oznámil stratu môjho titulu Temného pána, no ani jeden nechcel z mojej koalície odstúpiť. Nepotreboval som žiaden titul na to, aby som mal svoju vlastnú, tajnú politickú stranu, v ktorej sme riešili všetky dôležité veci z kúzelníckeho sveta.

Práve som pri poháre vína debatoval s Luciusom, Regulusom a riaditeľom Gringottbanky o stúpajúcej hodnote investičného zlata, keď sa mi srdce rozbúšilo a prešla mnou vlna potešenia. Okamžite som zbystril a pohľadom som prešiel po preplnenej sále, do ktorej práve vstúpil mladý Malfoy s dedičkou rodiny Greengrassových po boku a Harry, ktorého za rameno držala tá prekliata humusáčka. Prižmúril som oči a pevne stisol stopku pohára.

Lucius sa zrazu obzrel smerom, ktorým som pozeral a znepokojene prerušil začatú diskusiu: „Môj pane, zrejme vás pohoršila prítomnosť tej humusáčky,“ odpľul znechutene, „no je to Dracova a Harryho priateľka a môj syn striktne trval na jej pozvaní, preto som jeho požiadavku rešpektoval.“

Usmial som sa. „Je to v poriadku, Lucius. Som len prekvapený, to je všetko,“ odvetil som, no nedokázal som od Harryho upustiť pohľad. Tmavomodrý oblek, vlasy sčesané na stranu a jeho žiarivé oči ho robili absolútne neodolateľným. Tie hrejivé smaragdy ma okamžite vyhľadali a len čo ma zazreli, mi Harry venoval pôvabný úsmev.

„Prekvapil si ma, Lucius,“ ozval sa Regulus pobúrene, „nie len, že si pozval môjho špinavého brata a toho vlkolaka, ktorý mu robí kurvu; ešte k tomu aj humusáčku.“

Hneď na to som zbadal, ako k onej štvorici prichádza Sirius Black s Lupinom.

„Dobre vieš, aký vzťah má moja manželka s tvojím bratom. Sú nerozluční už od detstva, len ťažko môžem protestovať proti jeho prítomnosti na podobných udalostiach,“ zavrčal Lucius.

„Naopak si myslím, že je to príjemné spestrenie, Regulus,“ riekol som nonšalantne a prinútil som sa odvrátiť od Harryho.

„Keď už spomínate svojho brata, Regulus, počas leta prepísal celý svoj majetok na pána Pottera, môžem si dovoliť tvrdiť, že spolu s majetkom, ktorý mu zanechali Potterovci, patrí medzi najbohatších tínedžerov v našej zemi,“ pridal sa do hovoru riaditeľ Gringottbanky – Leonard Goldman.

„Chcete mi povedať, že ten sopliak vlastný môj dedičský podiel?“ spýtal sa Regulus nazúrene.

Leonard mu venoval prísny pohľad, keď odvetil: „Pokiaľ mi pamäť neklame, tak váš podiel z majetku Blackov vám bol vyplatený hneď, čo ste dovŕšili sedemnásť rokov.“

Regulus si odfrkol a nenávistne hľadel smerom, kde sa Black zhováral s Harrym a jeho priateľmi.

Venoval som Regulusovi príjemný úsmev. „Tvoja chamtivosť ma prekvapuje, Regulus, neplatím ti hádam viac než dobre?“

Regulus si nervózne zahryzol do pery. „Samozrejme, môj pane, ide len o princíp, to je všetko. To decko si taký majetok rozhodne nezaslúži. Bude to len ďalší rozmaznaný fagan.“

Lucius si naštvane odfrkol a chystal sa mu protirečiť, keď som ho rukou zastavil. „Pokojne, páni, neprišli sme sa sem predsa dohadovať. A teraz ma, prosím, ospravedlňte.“

Priam som mohol cítiť, ako Regulus prepaľuje môj vzďaľujúci sa chrbát. Namieril som si to rovno k Harrymu. Tento rok dovŕšil v kúzelníckom svete dospelosť, a preto som čoskoro plánoval vyjsť s pravdou von. Už sa viac nemienim skrývať, hneď čo s tým bude Harry súhlasiť, oznámim verejnosti náš vzťah.

V žalúdku som mal príjemný pocit, keď som bol pri ňom čoraz bližšie. Moje znamenie žiarilo nedočkavosťou. Všimol som si Grangerovej prekvapený pohľad, keď ma zbadala, no nevenoval som jej pozornosť.

„Pán námestník, rád vás opäť vidím,“ privítal ma Black, ktorému som vzápätí podal ruku.

„Podobne, pán Black.“

„Gratulujem k úspešnému dolapeniu atentátnikov z tej hroznej októbrovej udalosti,“ ozval sa vlkolak.

„Ďakujem, pán Lupin. Iste v tom nemám zásluhu len ja,“ usmial som sa a vzhliadol na Harryho, ktorý stál len pár centimetrov odo mňa, zatiaľ čo ho Grangerová nenápadne štuchala do ramena – „To je on, Harry! Och, nemôžem tomu uveriť“ – šuškala popritom.

Vpil som sa do jeho prekrásnych očí a spýtal sa: „Smiem ťa požiadať o tanec, Harry?“

Harry sa mierne začervenal a značne zaskočený na mňa vzhliadol. Prekvapenie ostatných som si vôbec nevšímal. Srdce mi bilo len pre jedinú osobu v tejto miestnosti a ostatní mi boli absolútne ukradnutí. 

Harry len prikývol, načo som ho nežne chytil za dlaň a viedol ho k preplnenému parketu. Ignoroval som všetky tie pohľady, ktoré sa na nás upreli a jemne som Harryho chytil za pás a ruku. Naše prsty sa preplietli a znamenia sa rozžiarili. Prešiel mnou taký úžasný pocit až som mal chuť zatvoriť oči a vychutnať si ho, no bol som natoľko uchvátený Harryho zjavom, že som nechcel ani len žmurknúť, aby sa mi náhodou nerozplynul ako sen.

Začal som ho viesť v rytme hudby, keď sa ma šeptom spýtal: „Čo to robíme?“

Na tvári mi pohrával spokojný úsmev a očami som prepaľoval tie prekrásne smaragdy. „Tancujeme,“ odvetil som prosto.

Harry zodvihol tmavé obočie. „Všetci na nás pozerajú, vieš si predstaviť, aké reči sa začnú šíriť?“

Venoval som mu pobavený úsmev a musel som sa ovládnuť, aby som mu nevtisol bozk. „Vskutku? Názory týchto ľudí pre mňa nie sú dôležité. Odkedy som ťa spoznal si pre mňa dôležitý iba ty. Milujem ťa, Harry a nemienim sa tým už viac tajiť.“

Harryho oči sa zaleskli hlbokou emóciou a pousmial sa. „Bellatrix ma zabíja pohľadom a nie len ona,“ zamumlal a nenápadne sa ku mne prisunul, čím prerušil spoločensky povolenú vzdialenosť medzi našimi telami. Naše tváre sa nebezpečne priblížili. Harry bol stále o niečo menší než ja, no nemusel by som sa ani skloniť, aby som dosiahol na jeho pery.

„A čo znamenia, čo ak ich niekto videl, keď zažiarili?“ spýtal sa šeptom, len kúsok od môjho ucha.

Nasal som jeho vôňu a stisol som mu ruku pevnejšie. „Použil som na ne kúzlo ilúzie. Nik si toho nevšimol,“ uistil som ho a mal som pocit akoby sme boli v tejto sále celkom sami. Jestvovala pre mňa len hudba, priestor a Harry.

„Si veľmi dôležitá osobnosť, Tom, čo ak budú ľudia pobúrení, keď budú vedieť, aký je náš skutočný vzťah a prídeš o miesto?“ strachoval sa ďalej.

Ľahostajne som si odfrkol a naklonil sa k jeho uchu. „Skutočne si myslíš, že mi záleží na nejakom hlúpom poste? Som námestníkom len kvôli tebe, ak mi povieš, v momente odstúpim a odídem s tebou kamkoľvek budeš chcieť.“

Harry mi pozrel do očí a videl som v nich dojatie. „Som naozaj rád, že som cestoval časom. Ak by som sa mal rozhodnúť opäť, nič by som nezmenil. Všetko to stálo za to.“

Dopekla, mal som neskonalú chuť si Harryho premiestniť do svojho panstva, kde by som ho konečne pomiloval. Pieseň dohrala a realita sa opäť vrátila do môjho vnímania. Zrazu som počul to tiché šepkanie medzi skupinkami utvorenými v dave a vnímal zvedavé pohľady všade navôkol.

Neochotne som Harryho pustil a zahliadol som vražedný pohľad, ktorým Regulus prepaľoval Harryho chrbát. Žiarlivý idiot, akoby mal niekedy u mňa šancu. Harry sa mi náhle stratil z dohľadu, keď sa ku mne nahrnuli ženy i muži s prosbou o tanec. Zrejme nabrali nesprávny dojem po mojom tanci s Harrym. Nikdy na podobných udalostiach netancujem, a práve týmto tancom s Harrym som chcel všetkým ukázať, o koho mám v skutočnosti záujem, avšak očividne to nik nechopil, aký naivný som len bol. Zdvorilo som ich odmietol a v dave hľadal Harryho.

Zahliadol som, ako Malfoy mladší tancoval s Greengrassovou a  Grangerová s Nottom, ale Harry nebol nikde v dohľade. Prepchal som sa pomedzi ľudí a naraz som uvidel usmiateho Harryho, ktorý stál na chodbe, hneď pred klenbovým priechodom. Zakýval mi a pohľadom ma vyzval, aby som ho nasledoval. Došiel som až na prázdnu chodbu, načo ma Harry chytil za ruku a zatiahol za masívny stĺp.

Jeho dychtivý pohľad ma zbavoval, akejkoľvek príčetnosti. Zavrčal som, schmatol som ho za boky a pritlačil som si ho k sebe. Hladovo som sa vrhol na jeho pery a vášnivo ho bozkával. Harry ma chytil okolo krku a pritiahol si ma k sebe ešte tesnejšie, keď sa naše jazyky vzájomne preplietli a zvádzali malý súboj. Moje mladé telo na tento akt reagovalo dosť rázne. Bol som absolútne vzrušený a pripravený vziať si ho, hneď teraz. No moja stará myseľ dedukovala, že toto nie je práve najvhodnejšie miesto a ani situácia. Zadychčane som sa odrhol od jeho pier a oprel som sa čelom o to jeho. Stáli sme skrytí v tesnom objatí a uvedomoval som si, že mám tohto skrývania sa už dosť.

Nahol som sa k jeho uchu, ktoré som nežne pobozkal a pošepol som: „Vezmi si ma.“

Harry sa odo mňa mierne odtiahol a sledoval prsteň s mojou dušou, ktorý mu zdobil prostredník. „Snubný prsteň už mám, takže by to šlo,“ odvetil s istou dávkou humoru.

Jeho reakcia ma prekvapila, čakal som rázne odmietnutie, no netušil som, či to myslí vážne, alebo skutočne len vtipkuje. „Harry?“ spýtal som sa neisto a srdce mi podivne búšilo. Harry bol jediná osoba, ktorá vo mne vyvolávala podobné pocity.

Zvážnel a pozrel mi priamo do očí. „Tommy, si to jediné, čo chcem. Samozrejme, že si ťa vezmem, ak si to želáš.“ Sladko sa usmial a oči mu zaiskrili láskou.

Nie, rozhodne to už nevydržím. Kašlem na celý tento smiešny večierok a aj na porušenie nejakej spoločenskej etikety. Objal som Harryho vôkol pliec a bez upozornenia som sa s ním premiestnil do môjho apartmánu. Ocitli sme sa priamo pred posteľou v mojej zrekonštruovanej spálni.

Jemne som ho zvalil do perín a priľahol ho. Zaprel som sa rukami po oboch stranách jeho hlavy a pozeral mu do prekvapených očí. Chytil som ho pod hlavou, na zátylku, a zodvihol si jeho tvár bližšie k svojej. Celým telom mi prúdil adrenalín už len z myšlienky na to, čo som sa chystal spraviť. Čakal som celú večnosť, a teraz som mohol svoj hlad konečne ukojiť. Obaja sme mlčali, nebolo potrebné sa rozprávať – tak veľmi sme sa potrebovali. Celé tie roky, čo sme boli odlúčení, sme zažívali nepredstaviteľné utrpenie. Potrebovali sme sa stať jednou bytosťou. Tvorili sme dva kúsky, ktoré bez toho druhého, neboli ničím.

Bez toho, aby som prerušil náš zrakový kontakt, som mu pomaly rozopínal gombíky na košeli. Harry mi túžobne pozeral do očí a len čakal, aké budú moje nasledujúce kroky.

Pre Merlina, nepoznám krajší pohľad. Kiež by som sa naňho mohol dívať navždy. Naraz podo mnou, ležal celkom nahý, v celej svojej kráse. Jeho pokožka bola opálená z toho, ako sa celé leto bláznil na metle. Neverbálnym a bezprútikovým kúzlom som zbavil oblečenia aj seba. V Harryho smaragdových očiach sa objavil hlad, keď si obzeral moje telo.

Dych sa mu zatajil, keď som oči presunul k jeho bledým perám. Srdce mi búšilo nedočkavosťou. Nepatrne som sa naklonil a nežne sa perami obtrel o tie jeho. Harry si zrazu neisto vplietol prsty do mojich vlasov a zatlačil ma späť k jeho perám, teraz som ho už musel pobozkať. Naše pery sa opäť stretli, no tento krát sebavedomejšie. Špičkou jazyka som olízal spodnú peru, ktorá bola taká mäkká a sladká. Nasiakol som ju medzi svoje a mierne som do nej hryzol.

Harry vzrušene zasyčal a pritisol sa svojim nahým lonom k tomu môjmu, okamžite mnou prešla vlna slasti ako nejaký slabý elektrický výboj, ktorý sa tiahol od mojich slabín a spôsoboval mi zimomriavky. Jazykom som sa pomaly ponoril do jeho pootvorených úst, ktoré dychtivo čakali na to, kedy ich konečne preskúmam. Harry chutil výborne, presne tak, ako kedysi, presne tak, ako si pamätám. Bola to esencia chutí, po ktorých som prahol odvtedy, čo som ich po prvýkrát ochutnal. Jazykom som ho nežne hladil po ďasnách až som sa stretol s jeho vlastným a preplietli sme sa ako dve nahé telá v milostnom objatí.

Och, Salazar, nikdy ma neprestane udivovať, ako môžem tak veľmi milovať túto osobu. Harry mi vzdychol do úst, načo som okamžite prirazil proti nemu. Naše tvrdé vzrušenia sa stretli a obtreli o seba. Bol som taký vzrušený až som mal strach, aby to, načo som sa chystal, neprebehlo až príliš rýchlo, pretože milovanie s ním si chcem vychutnať plnými dúškami tak, akoby to malo byť naposledy. Z minulých skúseností viem, že každým okamihom sa môže všetko zmeniť. A ja nechcem nič ľutovať, ak by som už nemal ďalšiu možnosť milovať sa s ním.

Odtiahol som sa od jeho úst, aby nabral do pľúc kyslík a opäť som sa uprene pozeral do jeho očí, ktoré mi pohľad oplácali. Boli také mäkké, lesklé, žiarivé – plné vášne a hladovej túžby. Líca mal červenkasté a pery opuchnuté a vlhké. Hrudník sa mu rýchlo zdvíhal a z pootvorených úst mu vychádzali tiché výdychy. Špičkami nechtov som mu jemne prechádzal po stehne nohy, ktorá bola opretá o môj bok, zatiaľ čo druhou rukou som ho hladil po tej milovanej tvári. Poznal som ju tak dokonale – za tie roky, čo som čakal kým sa narodí, som si spomienky naňho prehrával v mysľomisy tisíce krát. Mám spočítanú každú pehu na jeho rovnom nose, každú škvrnku v jeho zelených očiach, každú vrásku, keď krčí čelo. Ak by som mal nadanie umelca, vedel by som nakresliť jeho dokonalý portrét bez toho, aby mi pózoval.

Perami som sa prisal k jeho krku a sal som tú citlivú pokožku. Viem, čo sa Harrymu páči. Teda  viem, čo sa páčilo Harrymu, ktorý za mnou prišiel, keď som mal pätnásť, no ako tak sledujem reakciu tohto Harryho, nič sa nezmenilo. Stále je najcitlivejší na tom špeciálnom miestečku, hneď pod čeľusťou, v malej priehlbinke, môžem tam cítiť zrýchlený tep jeho srdca. 

„Tom...“ unikol mu vzrušený šepot skrz pootvorené pery, keď som nasával a hryzkal oné miesto.

Prebozkával som sa k jeho bradavke, ktorú som nasal medzi pery a špičkou jazyka som ju obkrúžil. Harryho hruď sa ku mne vypla, keď z jeho úst vyšiel chraptivý ston. Zatiaľ čo som sa jednou rukou zapieral o matrac, tou druhou som mu masíroval stehno až som sa presunul k jeho slabinám. Stále som mu hryzkal bradavku, keď som do dlane pevne chytil jeho silný, vzrušený penis. Harry zastonal, načo zo mňa vyšiel podobný zvuk. Merlin, jeho stony mi spôsobovali absolútne slastné muky. Zrazu mi prirazil do ruky.

„Áno...“ vzdychol.

Och bože, chcel som si ho vychutnať, chcel som si ho pripraviť, no toto bolo na mňa priveľa. Hlboko som ho pobozkal, tlačiac sa jazykom do jeho úst, keď som mokrým ukazovákom začal krúžiť vôkol jeho tesného otvoru. Pomaly som sa zatlačil do jeho útrob, načo mi Harry začal bozk oplácať omnoho horlivejšie. Tlačil sa proti môjmu prstu akoby chcel viac, oveľa viac. Pár krát som doňho prirazil a Harry ma obmenil sladkými stonmi, ktoré tlmili moje ústa. Bozkával som ho vášnivo, nadržane, no zároveň nežne. Musel som sa krotiť i keď Harry nebol žiadna krehká princezná, toto bolo jeho prvé a ja by som mu nikdy nedokázal ublížiť ani len neúmyselne.

Keď som videl, ako v sebe Harry prijal môj prst, pridal som i prostredník. Pomaly som sa doňho tlačil, neprestajne ho bozkávajúc. Medzi bozkami sme sa nadychovali, nechceli sme sa od seba kvôli hlúpemu kyslíku odtrhnúť. Skutočne by som ho dokázal bozkávať celú večnosť, nikdy ma neomrzí ochutnávať jeho ústa, prijímať jeho bozky, vsávať jeho hebké pery, nežne sa obtierať o jeho teplý jazyk. Oba prsty som mal ponorené v jeho útrobách a nemohol som sa dočkať chvíle, kedy v ňom skutočne budem. Cítil som, ako sa vôkol mojich prstov sťahujú svaly jeho tak úzkeho otvoru. Bolo to dokonalé.

„Prosím... po-potrebujem ťa... potrebujem,“ šepkal mi Harry medzi bozkami, zatiaľ čo prstami blúdil v mojich vlasoch a nežne ma za ne ťahal.

Nasal som jeho spodnú peru medzi svoje zuby a hryzkal som ju, keď som z neho opatrne vytiahol prsty a tou istou dlaňou som ho chytil za miešok, ktorý som chvíľu masíroval – stonal mi do úst absolútnou rozkošou . Nakoniec som sa od neho mierne odtiahol a pozrel mu do očí. Obaja sme lapali po dychu a ja som nedokázal zadržať úsmev, ktorý sa mi sformoval na tvári. Bol to láskavý úsmev, úprimný, plný citov – ten jediný, ktorý som mal skrytý len a len preňho. Patril iba jemu a nikdy nikomu inému patriť nebude.

Rukou som ho chytil vôkol členka, zodvihol som mu nohu a pobozkal mu pevné lýtko, potom som si ju položil na rameno a Harry si automaticky na moje druhé rameno vyložil aj ľavú nohu. Zahryzol som si do pery, keď som k jeho otvoru namieril špičku môjho vlhkého penisu. Kúzlom som si naňho naniesol lubrikant a nežne som sa oňho obtieral, krúžiac a šmýkajúc sa vôkol tej ružovej štrbinky. 

Pozorne som sledoval emócie v jeho tvári, keď som doňho opatrne vstupoval. Musel som sa veľmi ovládať, aby som sa doňho skrátka nevrazil. Harrymu sa zadrhával dych, v pästi madžgal plachtu a ani na sekundu môjmu pohľadu neuhol. Bol som v ňom takmer celý, keď sa Harryho svaly stiahli a nedokázal som sa dostať ďalej.

Bolelo ho to, bol priveľmi úzky aj keď som ho tak dokonale pripravil. Nahol som sa tesne k jeho tvári, až sa naše nosy dotkli špičkami. Pobozkal som ho na sčervenané pery a oboma rukami som ho objal vôkol pliec. Nepohol som sa v ňom ani o milimeter. Bolo to slastné mučenie, ktoré by som kvôli Harrymu absolvoval zas a znova. Nadychoval som sa sviežej vône jeho vlasov a upokojujúco som ho hladil po tvári, keď som ucítil, že sa uvoľnil a zatlačil som sa doňho až po koreň. Harry sa prudko nadýchol a zahryzol si do pery.

Dopekla, bolo mi v ňom neopísateľne. Na slepo som vyhľadal jeho pravú dlaň so znamením a preplietol som s ním prsty. Prešla mnou neopísateľná vlna slasti a extázy. Konečne... akoby moje telo prebral k životu. Pocítil som silné tiahnutie k jeho magickému jadru a k nemu samému.

Opäť som sa nadvihol, pretože som sa potreboval pozerať do tých prekrásnych očí, ktoré boli zastreté závojom silných emócií. Obaja sme lapali po dychu, keď sa naše bytia k sebe naťahovali a spájali sa v jednu existenciu. Och Salazar, ešte som sa v ňom ani len nepohol a už som zažíval tisícku malých orgazmov, ktoré neustále prechádzali každým nervovým zakončením môjho tela. S nikým iným som nikdy necítil niečo podobné.

„Pohni sa... lebo sa zbláznim,“ zašepkal hlasom zastretým zúfalou rozkošou.

Akoby som čakal len na jeho povel – opatrne som doňho prirazil a v hrudi mi vybuchol ohňostroj rôznorodých pocitov. Obaja sme zastonali. Naše telá boli zakliesnené v sebe, keď som sa dravo vrhol na jeho ústa a vášnivo som ho bozkával, zatiaľ čo som doňho pomaly a opatrne prirážal. Dlane so znameniami sme mali pevne prepletené a voľnou rukou som blúdil po jeho tele, hladkajúc ho a dráždiac jeho sladkú pokožku. Svet neexistoval, akoby zrazu nič neexistovalo okrem nás.

„Tom!“ zastonal, keď som začal prirážať tvrdšie a ráznejšie. Chcel som, aby moje meno kričal neustále. Dokázal by som sa urobiť už len z toho. Hltal som jeho slastné výkriky bozkami, pomaly som sa presúval k jeho krku, ktorého pokožku som cucal a nasával až na nej ostávali malé modriny.

„Môj... len a len môj,“ šepkal som a pokračoval v jeho značení. Bol som nenásytný, zrazu mi nestačilo naše znamenie – potreboval som viac... viac. Nedokázal som rozmýšľať, môj mozog bol vypnutý a všetko, čo ma poháňalo bola čistá túžba a posadnutosť.

„Som tvoj... na-vždy tvoj...“ vzdychol Harry, ktorý mi vychádzal v ústrety a hýbal sa proti mojim prírazom. Naše telá sa dokonale zladili, vďaka čomu som doňho vnikal ešte hlbšie. Vedel som, že sa triafam a dráždim presne to miestečko – ten uzlík rozkoše, pretože Harry stonal hlasnejšie a zarýval mi nechty do chrbta. Ústami som stlmil ďalší výkrik môjho mena, keď Harryho zachvátilo vyvrcholenie a vychutnával som si to sťahovanie svalov v jeho vnútri. Nebolo možné niečo také ustáť, oprel som sa čelom o to jeho, keď mnou prešla búrka slasti zvaná orgazmus.

Obaja sme hlasito vydychovali, keď som sa perami obtrel o jeho ucho a zašepkal som: „Chcem ťa takto milovať celú noc.“

Harry potočil hlavou a vtisol mi bozk na nos. „Neprotestoval by som, no mali by sme sa vrátiť.“

Vôbec som sa nedokázal prinútiť k tomu, aby som opustil útroby jeho tela. Akoby bolo absolútne prirodzené, že sme fyzicky spojení. „Myslím, že si môžeme dovoliť ešte malú chvíľu.“

Lakťom som sa zapieral o matrac, aby som Harryho celkom nepriľahol a len som si užíval tieto drahocenné momenty. Zelené oči s dlhými, tmavými, mihalnicami na mňa láskavo žmurkali; neviditeľné úponky našej mágie sa navzájom preplietali a iskrili a ja som mal pocit, že som konečne úplný, celistvý a nažive. Bola to číra eufória, ktorá pohlcovala celé moje bytie. Nechcel som sa od Harryho už nikdy oddeliť, ani len na sekundu a myšlienka na to, že sa vrátime na ten prekliaty večierok, a potom Harryho opäť neuvidím – trhala moje vnútro na kusy.

„Ukáž mi nejakú spomienky na nás, hocakú...“ zašepkal, načo som sa iba pousmial, očami som sa zabodol do tých jeho a za pomoci Legilimencie som ho vtiahol do malej časti nášho krátkeho príbehu.

„No tak poď, Tommy! Nikto tu predsa nie je a ak by ťa niekto videl – vymažem mu pamäť, prisahám,“ kričal na mňa Harry so širokým úsmevom.

Stál som pred zamrznutým jazerom v tých príšerných topánkach, ktoré Harry volal korčule a odhodlával som sa prejsť na ľadom pokrytú plochu. Netuším načo je vôbec takáto činnosť dobrá, no prehral som stávku s Harrym a jeho želanie bolo sa ísť korčuľovať. Sľúbil mi, že sa mi nič nestane, no keď pozerám na ten klzký povrch, nie je šanca, aby som to prežil.

Vzhliadol som na Harryho, ktorý sa korčuľoval smerom ku mne s ľahkosťou a úsmevom. Keď som tak naňho pozeral, skutočne to vyzerala byť zábava.

Naraz som si uvedomil, že tu stojím ako taký bojko a ja som sa rozhodne nebál. Vkročil som na okraj jazera – ustál som to, toto predsa zvládnem, určite to nie je žiadna veda. Pokúsil som sa vykonať rovnaký pohyb nohou ako to robil Harry, no okamžite som sa šmykol a čakal som tvrdý a bolestivý pád, ktorý avšak neprišiel. Harry ma na poslednú chvíľu zachytil okolo pása a pevne ma držal.

„V poriadku?“ spýtal sa veselo a napravil mi šál, ktorý sa mi počas môjho, takmer pádu, rozmotal.

Prikývol som a držal sa ho ako taký kliešť. „Nepúšťaj ma,“ zamumlal som a snažil sa pôsobiť ľahostajne, no srdce mi bilo ako o preteky.

„Ale takto sa predsa nemôžeme korčuľovať,“ zasmial sa Harry a pobozkal ma na čelo.

Privrel som pri tom letmom bozku viečka a naraz ma strach začal opúšťať. Cítil som, že s Harrym sa mi predsa nič stať nemôže.

„Budem ťa držať za ruku, celý čas,“ zašepkal a opatrne ma pustil, načo ma rýchlo chytil za dlaň skrytú v rukaviciach.

Stál som a nohy sa mi mierne triasli. Pevne som zvieral Harryho dlaň v tej svojej a sledoval pomalý pohyb jeho pravej nohy.

„Len sa odrazíš, presne takto... zopakuj to.“

Zopakoval som jeho pokyny, súčasne s ním.

„Teraz presne to isté spravíme aj s ľavačkou,“ inštruoval ma.

Urobili sme pomalý pohyb, ktorý sme opakovali raz jednou nohou, a potom druhou. Harry ma ani na sekundu nepustil a starostlivo mi vysvetľoval každý úkon, ktorý sme práve vykonávali. Ani som si neuvedomil ako, no zrazu sme sa dostali takmer do stredu jazera, ktoré bolo pokryté hrubou vrstvou ľadu. Bola už dávno tma, no vôkol klziska svietili lampy a nad nami veľký mesiac.

Kĺzal som a začínal pociťovať radosť. Vždy ma tešilo, keď som sa naučil niečo nové. Usmial som, no náhle som postrehol, že Harry nedrží moju ruku, spanikáril som, obzrel som sa za seba a práve vtom momente som do niečoho vrazil. To niečo zakolísalo a spadol som priamo na to. Keď som sa spamätal uvedomil som si, že to bol Harry, ktorý sa musel nejako objaviť predo mnou a smeje sa.

Ešte stále som bol zamrznutý v šoku, keď som hľadel do jeho rozžiarenej tváre. „Zvládol si  to! Išiel si celkom sám.“

„Ty si ma pustil!“ obvinil som ho, no na perách sa mi začínal formovať úsmev. Takmer celý čas som šiel sám. Naozaj som to dokázal.

„Bol som ti tesne v pätách, pripravený ťa kedykoľvek chytiť,“ usmieval sa, oči mu iskrili a ja som dokázal myslieť len na to, ako veľmi ho milujem.

Sklonil som sa a pobozkal ho. Harry bol moje šťastie, ktorého som sa nebol ochotný vzdať. 

Bola to jedna zo spomienok, ktorú som si pamätal tak jasne, akoby sa odohrala včera. Bol to asi rok pred Harryho smrťou, cez zimné prázdniny. Zdanlivo nepodstatná a celkom obyčajná spomienka, no pre mňa bola jedna z tých najkrajších, pretože som počas nej bol šťastný a Harry tiež. Aspoň na malú chvíľu nás netrápilo nič z vecí ako následky cestovania časom, alebo moja psychická porucha, ktorá spôsobovala, že som počul ten hlas. Boli sme obyčajnými chlapcami, ktorí sa milovali a užívali si zimný šport.

Hľadel som do zelených očí môjho súčasného Harryho, ktorý sa láskavo usmieval. „V tomto živote sa korčuľovať neviem.“

Pohladil som ho po tvári a odvetil: „V tomto živote to naučím pre zmenu ja teba.“

Harry radostne prikývol, no o chvíľu sa v jeho očiach mihla starosť. „A čo ten hlas... počul si ho aj po mojej smrti?“ spýtal sa opatrne.

Pri zmienke o jeho smrti, som sa vyhol jeho pohľadu a odvrátil som tvár do strany. „Len občas... bojoval som s ním. Vždy som si spomenul, ako si mi vravel, že sú to len moje choré myšlienky a nakoniec sa celkom vytratil,“ odtušil som zachrípnuto.

Harryho prsty ma jemne uchopili za čeľusť a natočil si moju tvár tak, aby mi videl do očí. „Z mojej smrti si, vďaka snom, pamätám len ten jed, ako ma držíš v náručí, tvoje slzy a tmu. Ako-ako si to...“

V srdci ma pichal ostrý bodec a oči ma slabo pálili. Nedokázal som prehovoriť, a tak som to Harrymu ukázal.

Triasol som sa schúlený v rohu mojej izby. Mal som na sebe Harryho obľúbený zelený sveter a nasával som jeho vôňu. Oči som mal napuchnuté a zlepené od toľkých sĺz, ktoré som vyronil. Neprítomne som pozoroval svoje dlane špinavé od hliny a červené od pľuzgierov.

Len pred pár hodinami som ho bol pochovať. Ani som si nepamätal, ako som sa dokázal premiestniť späť do nášho bytu. Všetko to bolo zahmlené a nejasné. Viem, že som tú jamu kopal ručne; viem, že som Harryho zabalil do deky a opatrne ho do jamy vložil. Viem, že som celé hodiny ležal v tej jame s ním a chcel som tam s ním ostať navždy. Viem, že som celý ten čas neplakal, no len čo som sa ocitol doma, obliekol som si Harryho sveter a zrútil som sa žiaľom.

Cítil som obrovskú a nekonečnú bolesť, ktorá mi obžierala vnútro a lámala ma. Mal som si chuť vyrvať srdce a rozdupať ho. Tak veľmi som chcel zomrieť a zároveň som sa smrti tak nehorázne bál. Tridsaťsedem rokov uplynie, kým sa Harry narodí a ja som si absolútne nedokázal predstaviť, ako by som vôbec dokázal, takú nekonečnú dobu žiť bez neho. Uvedomoval som si, že aj keď sa narodí bude len malé dieťa a keď vyrastie, ja budem už starý.

Naraz ma žiaľ aspoň na chvíľu opustil a chytil som druhý dych, mal som cieľ – jasný a priamy. Vytvorenie horcruxu, získanie večnej mladosti a života. Opäť som cez nosové dierky vsiakol tú jedinečnú vôňu z Harryho svetra a zatvoril som oči. Vytvorím horcrux a budem trpezlivo čakať, kým sa mi Harry vráti späť.

Opäť som sa od Harryho prudko odvrátil, čím som prerušil spojenie Legilimencie a rýchlo som žmurkal, aby som sa zbavil sĺz, ktoré sa mi pri onej spomienke nahromadili v očiach. Akoby som to všetko prežíval opäť, akoby som bol znovu v tom najhoršom období svojho života.

Harry ma silno objal vôkol krku a pritiahol si ma k sebe. Zanoril som si tvár nad jeho rameno a snažil som sa upokojiť.

„To nič, Tommy, som tu... už je dobre, som tu,“ šepkal mi nežne. „Nemal som sa vôbec pýtať... prepáč mi to... prepáč.“

Upokojil som sa a mierne sa od neho odtiahol. „Rozrušilo ma to viac, než som predpokladal. To ja sa ospravedlňujem.“

Harry ma zamyslene sledoval, keď zrazu vyhŕkol: „Povedz prvú zábavnú vec, ktorá ti napadne!“

Nechápavo som sa zamračil a snažil som sa zistiť, čo to na mňa skúša.

„Dumbledore v bikinách na muklovskej pláži!“

Musel som sa zachechtať nad tou nechutnou a celkom absurdnou predstavou. A náhle mi došlo, že sa ma snaží Harry rozveseliť a zmeniť tok mojich myšlienok, svojským, no účinným spôsobom. „Kde na to, pre Salazara, chodíš?“ spýtal som sa s úsmevom.

„Ja len nechcem, aby si bol smutný. Chcem, aby si sa usmieval, presne takto, čo najčastejšie,“ odvetil a tváril sa previnilo akoby si stále vyčítal, že mi pripomenul to bolestné obdobie. Bol rozkošne starostlivý a po poslednej spomienke bol pohľad naňho pre mňa ešte vzácnejší.

Sklonil som sa a vášnivo ho pobozkal. Ešte stále som bol v ňom a opäť som tvrdol vzrušením. Potreboval som ho znovu, potreboval som si ho opäť vziať, aby som naozaj cítil, že je tu.

Na slepo som zašmátral za seba, chytil som ho za lýtko a zdvihol mu nohu vyššie, aby som mal lepší prístup. Bez upozornenia som doňho prirazil, načo mi Harry prudko zastonal do úst. Bral som si ho rýchlo a tvrdo a vášnivo.

„Milujem ťa,“ šepkal som medzi bozkami, ktorými som zasypával jeho ústa aj tvár, zatiaľ čo som sa v ňom hýbal. Obaja sme dychčali a stonali. Vkliesnil som si voľnú ruku medzi naše spotené telá a uchopil som do dlane jeho tvrdý penis. Honil som mu ho rovnako rýchlo, ako som doňho prirážal a užíval som si, ako mi zarýva nechty hlboko do kože. Hryzkal som ho do pery a jazykom som zas a znova ochutnával jeho teplé ústa, ktoré boli pre mňa tak lahodné a sladké.

Vyvrcholili sme takmer naraz, a preto som nemal možnosť sledovať Harryho orgazmus. Bol som obklopený slastnou hmlou, zatiaľ čo som šepkal Harryho meno. Keď pocit odplával dostratena, pozoroval som Harryho pod sebou, ako lapá po dychu. Opatrne som sa z neho vytiahol, aby sa vôbec mohol po tomto aj postaviť a ľahol som si na bok, tesne k nemu. Objal som jeho nahé, spotené telo a želal som si, aby som sa už nikdy nemusel pohnúť.

„Dopekla,“ vydýchol Harry do mojej hrude, na ktorú som si ho tlačil a pobozkal som ho do vlasov. „Už nemám silu sa na ten večierok vracať,“ zašomral unavene. „Sirius ma zabije.“

„Len by na teba položil ruku a mŕtvola by bola z neho,“ odtušil som chladne a hladil som Harryho chrbát.

„Tom! Sirius by mi nikdy neublížil. Myslel som to obrazne,“ odstrčil ma od seba a zamračene ma skúmal.

„Len konštatujem pravdu, ktorá by nastala. Nedovolím, už nikdy, aby na teba niekto siahol,“ vysvetlil som mu a chcel som si ho pritiahnuť späť k sebe, no Harry sa posadil a obzeral sa.

„Kde to vlastne sme?“ spýtal sa zvedavo.

Sadol som si, hruďou som sa oprel o jeho chrbát a objal ho zozadu okolo brucha. Pobozkal som ho na nahé rameno a odvetil som: „V mojom apartmáne námestníka.“

„Páni, vyzerá to tu tak moderne, ukážeš mi to tu?“

Bozkával som ho pri uchu a na krku, keď som odtušil: „Čo len chceš, láska moja.“

Po spoločnej sprche som už opäť oblečený sprevádzal Harryho po mojom byte. Služobníctvo malo voľno, takže sme neboli rušení.

„Úžasný výhľad, vidím takmer na celé centrum,“ rozprával Harry, zatiaľ čo stál pri okne v obývacej izbe.

S úsmevom som sledoval jeho chrbát a predstavoval som si, aké by to bolo, keby Harry býval opäť so mnou. No viem, že jedného dňa si to nebudem musieť len predstavovať.

„Čo sa stalo s bytom, ktorý som ti kúpil?“ spýtal sa bez toho, aby sa otočil od okna.

Povzdychol som si. „Stále ho mám.“

Harry sa prudko otočil čelom ku mne. „Stále? Načo?“

Pozrel som do jeho očí a odvetil: „Je predsa od teba, skutočne myslíš, že by som ho dokázal predať? Nepoužívam ho už dlhé roky, nedokázal som v ňom bývať sám, no sú tam všetky veci, ktoré si tu po sebe zanechal. Tvoje oblečenie, stará metla, knihy – ničoho som sa ani nedotkol. Okrem,“ odmlčal som sa a načiahol som ruku, do ktorej mi vzápätí doletel štrikovaný zelený sveter, „vzal som si len toto.“

Harry s vážnou tvárou hľadel na sveter, keď som pokračoval: „Tento kúsok odevu si mal na sebe v deň, kedy si za mnou prišiel. Je na ňom tvoja iniciála – písmeno H.“

Sledoval som Harryho, keď ku mne pomaly došiel a vzal si sveter do rúk. Rozvinul ho a obzeral si výšivku oného písmena. „Pani Weasleyová...“ zašepkal. „Každé Vianoce som od nej dostal sveter.“ Ruky sa mu náhle roztriasli až ho upustil na zem a oprel sa o blízke kreslo. „Bol to posledný, ktorý som od nej dostal... pre-pretože potom ma začala nenávidieť...“ šepkal neprítomne a hľadel na neexistujúci bod, akoby videl pred očami niečo celkom iné.

Prekvapene som ho sledoval. „Prečo ťa nenávidela?“ spýtal som sa opatrne. Mal som pocit, akoby si Harry spomínal na sny o svojom inom živote, ktoré sa mu prisnili, no nepamätal si ich.

V očiach sa mu zaleskli slzy. „Obviňovala ma zo smrti jej synov. R-Ron so mnou prerušil kontakty a Hermiona odcestovala do Austrálie. Bol som sám... hrozne sám a-“ Po líci mu stiekla slza, nedokázal pokračovať.

Pristúpil som k nemu a pevne ho objal. „Už nežiješ ten život. Nič z toho, čo sa stalo vtedy sa tu nestalo. Už nie si sám... a nikdy nebudeš. Ak by ťa opustili hoc aj  všetci, ja s tebou budem vždy. Naveky po tvojom boku.“

Harry mal tvár skrytú v mojom krku a tíško vzlykal. Naraz zašmátral rukou po mojej, čím ma prinútil ho napoly pustiť a zovrel mi dlaň, na ktorej bolo znamenie. Zovretie som mu oplatil a bozkával som ho z boku, do čerstvo umytých vlasov.

„Prednedávnom som si spomenul na Siriusovu smrť,“ prehovoril potichu. „Videl som ho prepadať oblúkom znovu a znovu. Každou nocou, počas ktorej snívam, sa viac približujem k tomu životu, ktorý som prežil v alternatívnom vesmíre a začínam uvažovať, aké dopady to môže mať na môj psychický stav. Čo keď mi z toho hrabne, čo ak sa jedného dňa zobudím a nebudem schopný rozoznať, aký život vlastne žijem...“ odmlčal sa, odtiahol sa odo mňa a pozrel mi bolestne do očí. „A niekedy prepadám myšlienkam na to, čo všetko som zmenil, či to bolo vôbec správne a či by som sa skrátka nemal vrátiť späť do minulosti a zabrániť nášmu stretnutiu. Zastavil by som samého seba skôr, než by sme sa stretli v rokfortskej kúpeľni, skôr než by som zmenil tvoj život. A všetko by bolo tak ako malo byť. Stal by si sa lordom Voldemortom. Zabil by si mi rodičov. Odrazil by som na teba avadu...“

„Rozumiem tvojim myšlienkam, Harry,“ prerušil som ho jemne. „Myslím, že by som premýšľal rovnako, ak by som urobil niečo také radikálne a odvážne. A rozumiem aj tomu, že si stále vyčítaš Valoisa a všetky jeho obete, no ty sám vieš, že muž s mojou magickou silou a intelektom bol omnoho horší. Bol som monštrum, Harry – monštrum neporovnateľne väčšie než nejaký smiešny Valois. Narobil omnoho menej škody než ja ako lord Voldemort. Zachránil si stovky až tisícky životov, tým že si ma zmenil, že si mi ukázal inú cestu. Urobil si správne rozhodnutie.“

Harry si vydýchol, akoby mu nesmierne odľahlo, akoby z neho spadol obrovský balvan, ktorý ho tlačil k zemi. „Ďakujem, myslím, že presne toto som potreboval počuť. Všetko to v sebe dusím. Si jediný, s kým sa o tom môžem rozprávať. Snažil som sa nájsť čo najviac informácií a cestovaní v čase, no všetko je to také zmätočné a nejasné... Neustále mám pocit, že sa dostavia nejaké následky, že niečo príde; že sa celý môj svet rozpadne a všetko zmizne.“

Aké to je, keď sa každú minútu bojíte, že svet, v ktorom žijete, zrazu zmizne? Tak takýmito myšlienkami bola zaťažená Harryho myseľ? Z nášho rozhovoru mi bolo ťažko a urobil by som čokoľvek, aby som Harrymu uľavil. Privinul som si ho opäť k sebe a odvetil som: „Tvoja cesta do minulosti si už svoju daň vybrala – paradoxmi a tvojou smrťou. Všetko už bude dobré,“ utešoval som ho, no ja sám som netušil, či mu rozprávam pravdu, alebo klamem. Ešte nikto nezmenil minulosť tak ako on. Preto ešte nikto nemohol napísať, čo všetko sa môže stať alebo nemusí. Ten príbeh sa píše od Harryho cesty za mnou – odvtedy, čo otočil kolieskom na Obracači času – a píše sa i teraz a ani ja, ani Harry nemôžeme vedieť, aký trpký záver nás v jeho konci čaká.