Harry Potter fanfiction

Od toho bolestného rozhovoru už nič nebolo ako predtým. Žiaľ, Harrymu sa nehody stávali čoraz častejšie. Preto som si s ním užíval každú minútu. Neustále sme si písali listy i niekoľko krát za deň. Harry vybavil, že som sa mohol premiestňovať domov aj cez víkendy, takže sme boli spolu častejšie.

Dnes bola sobota. Hneď čo som si splnil povinnosti hlavného prefekta, za pomoci prenášadla, som sa preniesol priamo do nášho bytu. Bolo tu ticho. Slnko pomaly zapadalo za horizont a jeho posledné teplé lúče prenikali do obývačky skrz tenké závesy. Voldemort spal na kresle, podišiel som k nemu a pohladil ho po hladkom šupinatom tele. Zahliadol som, že sa spod dverí od spálne, svietilo. Vošiel som tam a zbadal Harryho. Sedel na posteli so sklonenou hlavou. Neposlušné kadere vlasov mu zakrývali tvár. Hruď mal obnaženú. Prekvapene som zasyčal, keď som zbadal na jeho rebrách čiernu modrinu, veľkú ako dorážačka.

Harry zrazu prudko vzhliadol až sa jeho zelené oči stretli s tými mojimi. „Tom, to už je toľko hodín?“ spýtal sa zachrípnuto a očividne sa snažil zakryť svoje zranenie.

No ja som si ho už viac nevšímal, lebo mal zakrvavenú tvár. Vyľakal som sa, keď som sledoval, ako mu krv kvapká zo spánku dolu lícom. Vedel som, čo za tým bolo. Minulosť, ktorá ho prenasledovala a trestala na každom kroku. Bez slov som podišiel k nemu. Posadil som sa vedľa neho. Jemne som mu vytrhol z ruky zakrvavenú osušku a priložil som ju na ten škrabanec, ktorý mu krvácal zo spánku. Naše pohľady sa opäť stretli.

„Čo sa stalo tento krát?“ spýtal som sa šeptom.

Harry zažmurkal, stále hľadiac do mojich očí. „Spadol som z metly, keď som skúšal nové modely, ktoré nám priviezli na sklad.“

Prikývol som a odložil krvavú osušku. Namieril som prútikom na Harryho spánok a kúzlom som mu ranku zalepil. Harry sa na mňa usmial, keď som ho prudko objal. Opäť som oňho takmer prišiel. Neviem si ani len predstaviť, čo by som robil, ak by som sa vrátil zo školy a Harryho doma nenašiel. Každým dňom mi odchádzal. Cítil som to... strácal som ho. Minulosť mi ho brala, chcela zastaviť to, čo sem nepatrilo. Bolo mi hrozne, Harry zrejme ucítil, ako som sa začal triasť a upokojujúco ma pohladil po chrbte.

„Nič mi nie je, Tommy,“ zašepkal.

Tvár som si tlačil o jeho nahé rameno a vdychoval vôňu jeho jemnej, opálenej pokožky. Dlaň som priložil na miesto, kde som vedel, že má tú otrasnú modrinu a nežne som ho tam pohladil. Harry sa zachvel a stisol ma pevnejšie. Po chvíli som sa od neho odtiahol a vzal do dlane jeho tvár, ktorá na mňa láskavo pozerala. Dôkladne som si vychutnával pohľad do jeho očí. Skúmal som každý ich detail, aby som si ich obraz bol schopný zapamätať na veky. Jeho zelené dúhovky s malými škvrnami, ktoré mali o odtieň svetlejšiu farbu. Áno, jeho oči boli jedinečné a nádherné, ale to, čo ma na nich najviac uchvacovalo bolo to, čo skrývali v hlbinách – bola to láska. Harry bol prvý a jediný človek, ktorý ma miloval a ktorý bol pre mňa schopný obetovať úplne všetko. Prešiel som k jeho nosu, ktorý bol rovný a úzky, rovnako ako ten môj. Na jeho špičke boli pehy tak drobné, že ich mohol zahliadnuť len niekto, kto by sa pozeral ozaj zblízka. A pod ním boli dokonale krojené pery. Plné a šťavnaté, niekedy ružové ako lupene ruží a inokedy červené ako sladké jahody.

Práve vtom momente mi Harry venoval malý úsmev. Nežne som ho pobozkal na pery, pretože ma priťahovali ako magnet a ja už som viac nedokázal otáľať. Bozkávali sme sa pomaly, nežne a láskavo. Neboli to len rýchle a dravé bozky bez emócií – boli to bozky z lásky. Počas toho okamihu som cítil celé spektrum emócií, ktoré sa mi liali útrobami a tiekli mojou krvou, ktorá vo mne hučala ako zúrivý vodopád. Srdce mi tĺklo rýchlo a nadšene, pretože bol on blízko. Chcel som sa s Harrym spojiť. Patrili sme k sebe. On bol môj a ja jeho a chcel som, aby sme tak ako duševne, boli spojení i fyzicky.

Zadýchane som sa odrhol od Harryho úst a oprel sa o jeho čelo. „Chcem sa s tebou milovať,“ zašepkal som potichu. Túžil som po ňom už dlho, no Harry nechcel. Harry stále vravel, že je to nesprávne, že už aj tak je dosť zlé vôbec to, že spolu chodíme. No dnes, práve v tejto chvíli, som si bol istý, že ma Harry neodmietne. Bol to čarovný večer, cítil som to v kostiach. Harry mi čoskoro odíde a jediné, čo mi po ňom ostane, budú spomienky a chcem, aby do nich patrila i spomienka na to, ako sme sa stali jednou bytosťou. Chcem si pamätať, aké to bolo, keď ma Harry miloval.

„Naozaj, Tommy?“ spýtal sa šeptom, až som jeho dych ucítil na tvári.

„Viac než čokoľvek,“ odvetil som potichu.

A bol to jeden z najkrajších večerov v mojom živote. Už nikdy som s nikým nezažil také milovanie ako s ním. Už nikdy...

Pripravoval ma hádam celú večnosť, no nesťažoval som si. Pomaly ma vyzliekal až kým som pod ním neležal celkom nahý. Nehanbil som sa, vedel som, že mám temer dokonalú postavu. Najprv si ma dychtivo obzeral a bozkával ma všade. Od členkov, po stehnách, na bruchu, na hrudi, na krku až jazykom poláskal moju čeľusť a prilepil sa mi na pery. Bol som jeho bozkami celkom rozcitlivený, chcel som viac a viac, no trpezlivo som čakal.

Vášnivo som ho bozkával a vítal v ústach jeho jazyk. Prirážal som proti jeho telu a vychutnával si každý jeho dotyk. Prstami do mňa vnikal a pomaly ma rozťahoval, zatiaľ čo mi neustále posieval tvár bozkami. Stonal som rozkošou a pozeral len a len na neho. Ani na minútu som nechcel zatvoriť oči. Potreboval som vidieť každý jeho pohyb, každú grimasu jeho tváre, aby som mal na čo spomínať v budúcnosti, pretože som vedel, že na toto budem spomínať už dokonca svojho života. Opatrne do mňa vnikol. Bolelo to, no vôbec mi to nevadilo. Stále som mu hľadel do tváre a čakal kým ho v sebe ucítim celého. Prudko som vydýchol, keď bol vo mne celkom ponorený. Nohy som si obkrúžil vôkol jeho trupu a dlaňou ho chytil za líce. Harry sa na mňa usmial a sklonil sa tesne k mojej tvári. Pozoroval ma bez toho, aby sa vo mne pohol. I keď som zúfalo túžil, aby do mňa už prirazil, no snažil som sa byť trpezlivý a vychutnával si každú sekundu tohto momentu.

„Uvedomuješ si, aký krásny si?“ spýtal sa potichu a zatiaľ čo sa jednou rukou podopieral o matrac, tou druhou sa mi zaboril do vlasov.

Usmial som sa. Samozrejme, že som si to uvedomoval, povedalo mi to už veľa spolužiakov, no bolo celkom iné podobnú lichôtku počuť od muža, ktorého som miloval. Harry sa ku mne naklonil bližšie, pričom sa vo mne nepatrne pohol. Prudko som vzdychol od rozkoše a želal som si, aby do mňa prirazil, no on bol vytrvalý a chcel si ma poriadne vychutnať. Bol som za to rád, pretože ak by to bolo na mne už dávno by som trpezlivosť stratil. Merlin, bolo tu také ticho. Počul som len jeho zrýchlený dych a svoje hlasno bijúce srdce.

„Ako sa niekto taký prekrásny mohol stať tým, čím si bol v mojej budúcnosti?“ pýtal sa akoby to bola tá najväčšia záhada sveta.

„Aspoň vidíš, aký magor by sa zo mňa stal nebyť teba,“ pošepol som s úsmevom.

Harry sa uškrnul, no vzápätí zvážnel a nežne ma pohladil po tvári. Pomaly do mňa prirazil a ja som pocítil neopísateľné potešenie. Vzdychol som proti jeho tvári a ani na sekundu som z neho neupustil pohľad.

„Milujem ťa, Tom... kiež by som ťa nemusel opustiť,“ šepkal, sledujúc moje oči.

„Tak ma neopúšťaj,“ zašepkal som prosebne.

Harryho oči sa podivne zaleskli. „Bude to najťažšia vec v mojom živote. Každým dňom ťa milujem viac. Už v budúcnosti, keď mi Dumbledore ukazoval spomienky na teba, som ťa začal mať rád. Vďaka podobnosti našich osudov, som dokázal vidieť toho pravého Toma, nie toho, ktorého videl Dumbledore... pochopil som ťa a napokon som sa do teba zamiloval. Akoby sme si boli súdení... Celý môj život sa neustále točí len a len okolo teba,“ rozprával a ja som ho bez dychu počúval. Srdce mi začalo byť ešte prudšie.

„Patríme k sebe...“ pošepkal som a vášnivo ho pobozkal.

Harry do mňa začal prirážať, zatiaľ čo sa naše pery ani na minútku neodtrhli od seba. Stonal som mu do úst a vychádzal mu v ústrety. Rukami som blúdil po jeho chrbte a túžil som, aby to všetko trvalo večne. No v tejto chvíli som vôbec nedokázal ovládať svoje telo, prial by som si vydržať dlhšie, ale bolo to nemožné. I tak som vydržal dlho. Zaťal som do Harryho pokožky nechty a slastne som zastonal. Orgazmus, ktorý som zažil bol spaľujúci a dravý ako divoký oheň, ktorý mi prechádzal útrobami. Akoby ma náhle zasiahol blesk a prechádzal každým kúskom môjho tela.

„Harry...“ vzdychol som a pred očami videl len jeho tvár. Jeho krásne oči. Môj Harry...

Harry ma nežne pobozkal na pery a ja som mu automaticky a úplne vyčerpane bozk vracal. Telo som mal zaliate potom, zatiaľ čo som pootvorenými očami sledoval Harryho vlastné vyvrcholenie. Pažami ma pevne objal, zatiaľ čo na mne ležal a ešte stále som jeho vzrušenie cítil vo vnútri. Prudko som vydychoval a bozkával ho na nahé rameno, pretože to bola jediná časť jeho tela, na ktorú som dosiahol.

„Nájdi ma, Tommy... v budúcnosti,“ zamumlal mi do vlasov. „Viem, že budem omnoho mladší, no rovnako tak viem, že aj napriek tomu ťa budem milovať. Vždy ťa budem... aspoň v budúcnosti budeme môcť spolu ostať...“

Pevne som zatvoril oči a odvetil: „Akoby si ma mohol v budúcnosti milovať? Budem už starý! Príšerne starý! Budem ťa len z diaľky sledovať, budem sa pozerať, ako sa zamiluješ do niekoho v tvojom veku. Nechcem to! Máme byť spolu...“

Harry si ľahol vedľa mňa a vzal si ma do náručia. „Tommy, ak by to bolo tak, určite si nájdeš niekoho, kto ťa bude milovať rovnako, ako ťa milujem ja.“

Mal som chuť zúfalo kričať pri onej predstave. Nechcel som si po svojom boku predstavovať nikoho iného, než Harryho! No potom mi napadla myšlienka. „Spojme sa... urob to pre mňa. Chcem, aby si bol navždy môj.“

Harry sa odo mňa odtiahol a prekvapene mi pozrel do tváre. „Čože?“

„Chcem, aby sme sa magicky spojili. Pomocou krvi. Ľudia to zvyknú robiť, ak sa skutočne zamilujú a ak chcú dokonca života patriť tomu druhému a ja chcem. Neviem, či to bude fungovať i potom, čo zomrieš a opäť sa narodíš, no myslím, že áno. Krv budeš mať stále rovnakú a je to krv, ktorá nás udrží v spojení. Prosím, Harry, je to jediná šanca, len tak budem mať istotu, že sa do mňa tvoje budúce ja zamiluje i keď budem starý.“

„Tommy, nemali by sme sa zahrávať s takouto mágiou. Pamätaj, že tu ani nemám byť. Nemôžem urobiť niečo také radikálne.“

Otočil som sa k nemu tvárou a pozeral mu do očí. „Nič to nezmení, iba to, že ma budeš milovať i v budúcnosti, pretože budeme magicky spojení. Harry, prosím. Nemohol by som sledovať, ako sa zamiluješ do niekoho iného.“ Zúfalo som naňho žmurkal a vedel som, že dosiahnem svojho. Harry mi takmer v ničom nevedel odolať.

Povzdychol si. „Dobre teda.“

Privolal som si z nohavíc prútik a priložil som ho na vnútornú stranu Harryho dlane. Harry ma zvedavo sledoval, keď som zašepkal kúzlo, načo sa na jeho dlani vytvoril hlboký škrabanec, ktorý začal krvácať. Rýchlo som tak urobil i so svojou dlaňou a priložil som ju k tej Harryho. Naša krv sa zmiešala, zatiaľ čo som opäť švihol prútikom a privolal i ten Harryho. „Chyť ho.“

Harry svoj prútik uchopil voľnou rukou, keď som vyslovil kúzlo na začatie prepojenia. Špička môjho prútika sa rozžiarila červeným svetlom, pričom tá Harryho svetlom zeleným. Neviem, čo znamenali tie farby, no stále svietili a ja som pevne držal Harryho ruku. Krv z našich dlaní kvapkala medzi našimi telami, zatiaľ čo sme si hľadeli do očí. „Opakuj po mne,“ pošepol som a napĺňala ma Harryho mágia. „Spájam sa s tebou, Harry James Potter.“

„Spájam sa s tebou, Tom Marvolo Riddle,“ zašepkal Harry, načo sa naše prútiky rozžiarili ešte viac.

„Spájam sa s tebou, aby každý vedel, že si môj,“ pokračoval som a Harry po mne opakoval. Naše pohľady boli neustále uzamknuté. Nevnímal som absolútne nič. V tomto okamihu jestvovala len posteľ, na ktorej sme ležali, Harry a ja.

„Spájam sa s tebou, lebo ťa budem milovať naveky.“

Svetlo z našich prútikov sa začalo vo vzduchu prepájať. Červená sa zmiešala so zelenou.

„Spájam sa s tebou, aby i po smrti naše duše zotrvali spolu.“

Zalapal som po dychu, keď do mňa vnikla Harryho mágia. Zahliadol som, že Harry urobil tak isto. No ani jeden sme neprerušili spojenie našich krvavých dlaní, ani jeden sme nepustili naše prútiky.

„Spájam sa s tebou, pretože ťa milujem.“

Zelené a červené svetlo sa rozprestrelo po celej miestnosti, akoby to bolo farebná záclona. Naše dlane zažiarili a Harryho mágia ma celkom obalila. Chrbát dlane ma bolestne zaštípal a fascinovane som sledoval, ako sa mi tam tvorí biela značka. Bol to tenký kruh, v ktorého strede bol had preťatý bleskom. Znak zažiaril a vzápätí zhasol. Sotva ho bolo vidieť na mojej mliečne bielej pokožke. Stále sme sa držali, a tak som mohol vidieť i chrbát Harryho dlane. Mal tam rovnakú značku, no na jeho opálenej pokožke svietila a bola jasne viditeľná. Naše oči sa v tom momente stretli, automaticky sme sa vášnivo pobozkali. Zeleno-červená žiara sa začala meniť na prášok, ktorý dopadal na zem, kde sa celkom rozplynul. Cítil som sa ako nový človek. Harryho mágia a krv bola už mojou súčasťou, cítil som ho akoby sme boli jednou osobou. Miloval som ho šialene, silne a nekonečne.

„Páni,“ vydýchol Harry, zatiaľ čo som kúzlom zaceľoval rezy na našich dlaniach. „Bolo to úžasné.“

Bruškom ukazováka som prešiel po Harryho značke a odvetil som: „Áno... teraz si môj a ja tvoj. Navždy.“

„Myslíš, že to bude fungovať i v budúcnosti? Že to prepojenie zotrvá?“

Pohladil som ho po tvári a prikývol som. „Musí. Budeš mať rovnakú krv i mágiu.“

Harry ma objal a pobozkal na čelo. „Budeš na mňa musieť počkať,“ zamumlal.

Zahryzol som si do pery a oči ma zaštípali. „Ako to len mám vydržať?“

Harry mi neodpovedal. Odpoveď na takú otázku ani nejestvovala. Ležali sme tak celú noc. V objatí a zúfalo sme si vychutnávali jeden druhého. Všetko sa zdalo také krásne. Budem musieť na Harryho čakať nekonečné roky, no vždy ho budem cítiť v sebe.

OOO

Stalo sa to oveľa skôr než som si myslel. Bol teplý večer, prvý týždeň letných prázdnin a bol to najhorší deň môjho života.

Harry mal veľké problémy so spánkom, a tak pravidelne bral elixíry. Zakaždým si Bezsenný spánok primiešal do mlieka, pretože onen elixír chutil vážne hrozne. Tento večer som mu jeho mlieko s elixírom pripravoval ja. Dal som si ozaj záležať. Nakvapkal som do teplého mlieka presne tri kvapky a doniesol som ho Harrymu do obývačky, kde si čítal noviny.

„Och, vďaka,“ usmial sa na mňa a prevzal si šálku.

„Idem už do postele, budem ťa čakať,“ riekol som a vydal sa do kúpeľne, vykonať večernú hygienu.

Hmkal som si, počas toho, ako som si čistil zuby. Vypláchol som si ústa, vypol kohútik a len sotva som zachytil Harryho hlas. Utrel som sa a vrátil sa za ním, no keď som ho uvidel, zamrzol som.

Harry stál na nohách a v ruke stále zvieral už prázdnu šálku. V tvári bol príšerne bledý. Omámene na mňa vzhliadol a zachrípnuto prehovoril: „Myslím, že si mi nedal Bezsenný spánok.“

Zamračil som sa. Čo iné by som mu dal? Vedel som, že elixíry na spánok bez snov ma v prvej poličke, v tej druhej už boli len základné elixíry prvej pomoci. „Ako to myslíš?“ spýtal som sa a podišiel som k nemu.

Harry sa zaknísal a automaticky som ho prichytil. Pozeral som do jeho bledej tváre a mal som ozaj zlý pocit.

„Vieš, Tommy, nikdy som ti o tom nepovedal, no z budúcnosti som si vzal jed, ktorým som sa plánoval zabiť. Keďže si ma prinútil môj plán odložiť, schoval som si ho medzi elixíry s Bezsenným spánkom...“

Ďalej už ani nemusel rozprávať. Pochopil som, o čo šlo, už počas prvej vety. Otrávil som ho. Ja som ho kurva otrávil! „Nie... nie,“ šepkal som a pevne ho držal. „Kde – kde je protijed?“

Harryho bledé pery sa pousmiali, keď odvetil: „Tommy, protijed som si nebral. Načo aj? Chcel som zomrieť.“

Srdce mi prudko bilo, keď sa Harrymu nohy podlomili už celkom a musel som ho prichytiť pevnejšie. „Tak – tak ho zoženiem, kúpim, uvarím... len mi povedz, čo za jed to bol,“ rozprával som naliehavo.

Harry sa o mňa oprel a zašepkal: „Ten jed v tomto čase ešte nebol vynájdený... žiaden protijed nejestvuje.“

Objímal som ho a nemohol som uveriť, čo sa to deje. On mi zomieral v náručí. Ja som ho zabil.

„To nič... To-mmy,“ zachrapčal, niekde pri mojom uchu. „Takto to malo byť. Ty si ma nezabil, Tom. To minu-losť. Nepatrím sem.“

Nedokázal som rozprávať a ani len dýchať. Len som ho zvieral a neveriacky počúval, ako sa jeho dýchanie čoraz zhoršuje a ako potichu stone bolesťou. Nemohlo sa to diať, ešte je príliš skoro. Nebol som pripravený oňho prísť a už vôbec nie takýmto spôsobom. Mali sme to naplánované celkom inak. Harry mal odísť, aby som ho nemusel vidieť zomierať. Nie takto... takto nie. Nohy sa nakoniec podlomili aj mne a spolu s Harrym som klesol k zemi. Pevne som ho držal v náručí, zatiaľ čo ma zelené oči láskavo sledovali.

Plakal som. Ani som si to neuvedomil. Horúce slzy mi stekali dolu lícami. „Za – zabil som ťa,“ pošepol som zronene.

Harry sa slabo usmieval. „To-m to nie... neza-bil si ma... to nič... to nič. Pro-sím neplač... nie kvôli mne, Tommy.“

„Neopúšťaj ma,“ šepkal som ďalej.

Harry bolestne privrel oči a pomaly vystrel ruku, aby ma mohol pohladiť po tvári. Oprel som sa do jeho dotyku a zatvoril som oči, z ktorých mi uniklo pár nových sĺz. Nedialo sa to, bol to len môj sen – jedna z mojich nočných môr.

„S-sľúb mi... že sa nesta-neš Vol-demortom... sľú-b,“ zachrčal Harry a prinútil som sa otvoriť oči, aby som si ešte vychutnal pohľad do tej najkrajšej zelenej na svete.

„Sľubujem,“ vyšlo zo mňa.

„V – viem, že to dok-ážeš. Mi-lujem ťa,“ zachrapčal a moje srdce sa v tej chvíli rozbilo na milión častí.

„Aj ja teba...“ vzlykol som a pritlačil si jeho tvár k svojej hrudi. „V-vždy budem.“

Harry na mňa posledný krát žmurkol až sa nakoniec jeho oči zatvorili. Z nosa mu vytiekol tenký pramienok krvi. Dych sa mu zadrhol niekde v hrdle a vyšiel z neho len čudný sykot. Ruka, ktorou ma hladil, ochabla, rovnako ako celé jeho telo. Značka spojenia na mojej ruke zažiarila a zhasla. Nemusel som to ani zisťovať, aby som vedel, že je preč. Smrť mi ho vzala. Tá beštia mi ho vzala! Môjho Harryho, môjho najlepšieho priateľa, môjho opatrovníka a záchrancu. Ponoril som si tvár do jeho vlasov a plakal som. Plakal som celé hodiny až kým som už nebol schopný roniť slzy. Zvieral som jeho telo celú noc a stále som nemohol uveriť, že je skutočne preč.

Presedel som pri ňom celé dni. Nejedol som, nespal. Nič ma nezaujímalo. Nakoniec som ho bol prinútený pochovať. Jeho telo sa začalo rozkladať a ja som mu musel dopriať pokoj. Pochoval som ho sám. Na krásnom, opustenom mieste. Naposledy som pobozkal jeho studené pery, keď som ho opatrne vložil do rakvy. Neplakal som, keď som ho ručne zasypával hlinou. Od jeho smrti som už nikdy neplakal. Plač bola len slabosť. Nebolo to k ničomu dobré.

Môj domov bez neho už domovom nebol. Bol to len nejaký byt, kde vládol chlad a ticho. To teplo, vôňa z tohto miesta zmizli spoločne s Harrym. Dlhé hodiny som hľadel na jeho posteľ. Privoniaval som si k jeho oblečeniu. Spával v jeho svetri a premýšľal som, ako pre Merlina má bez neho ďalej fungovať.

Si úbožiak.

Ach, po mesiaci trúchlenia bol hlas späť, aké nečakané. Opäť mi hrablo, nuž očakával som to.

Len sa tu ľutuješ a nerobíš nič poriadne. On je preč, už sa nevráti, tak sa s tým konečne zmier! Máš po škole, musíš si nájsť prácu a pomaly budovať svoj život tak, aby si dosiahol všetky svoje plány! Tak sa už spamätaj, ty kopa sračiek!